Ovariálny karcinóm tvorí približne tri percentá zo všetkých karcinómov u žien. Je siedmym najčastejším karcinómom a štvrtou najčastejšou príčinou úmrtia na karcinóm u žien. Ovariálny karcinóm vzniká vo vaječníkoch (ováriách) ženy, v žľazách, ktoré obsahujú zárodočné bunky (vajíčka).
Vaječníky sú súčasťou ženského reprodukčného (pohlavného) systému a sú uložené po oboch stranách maternice. Vaječníky sú primárnym zdrojom ženských pohlavných hormónov, estrogénu a progesterónu. Tieto hormóny ovplyvňujú rast prsníkov, tvar tela a ochlpenie a regulujú menštruačný cyklus a tehotenstvo.
Tri typy nádoru
Ovariálny karcinóm vzniká, keď sa bunky vo vaječníku začnú meniť, nekontrolovane rastú a prípadne vytvoria nádor. Nádory môžu byť benígne (nezhubné) alebo malígne (zhubné – tzv. karcinómy). Ovariálne cysty, ktoré sa tvoria na povrchu vaječníkov sa odlišujú od benígnych nádorov a zvyčajne zmiznú bez liečby. Ovariálne cystyt nie sú karcinomatózne (rakovinové).
Rozlišujeme tri typy ovariálneho karcinómu:
- Epiteliálny karcinóm. Epiteliálne nádory tvoria 85 až 90 percent ovariálnych karcinómov. Vznikajú z buniek na vonkajšom povrchu vaječníka. Pretože ich diagnostikovanie je obtiažne, 70 % ovariálnych karcinómov sa zistí až keď sú v pokročilom štádiu a rozšírili sa z vaječníkov do iných častí tela, najčastejšie do dutiny brušnej.
- Nádory zo zárodočných buniek. Tento zriedkavý typ ovariálneho karcinómu vzniká z buniek vaječníkov, ktoré vytvára štruktúru vaječníkov a produkuje ženské hormóny.
- Stromálne nádory. Táto zriedkavá forma ovariálneho karcinómu vzniká v bunkách spojivového tkaniva, ktoré vytvára štruktúru vaječníkov a produkuje ženské hormóny.
Rizikové faktory
Za rizikový faktor považujeme čokoľvek, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že sa u pacienta vyvinie nejaké ochorenie, vrátane nádoru. Existujú rizikové faktory, ktoré možno ovplyvniť (fajčenie) a ktoré nemožno ovplyvniť (vek, rodinná predispozícia). U niektorých ľudí s mnohými rizikovými faktormi sa ochorenie nikdy nevyvinie, kým u iných bez známych rizikových faktorov áno.
Riziko vzniku karcinómu vaječníkov môžu zvýšiť nasledujúce faktory:
- Vek. Riziko vzniku ovariálneho karcinómu sa zvyšuje s vekom. Ochorenie sa najčastejšie vyskytuje u žien vo veku nad 50 rokov.
- Rodinná anamnéza. Riziko karcinómu vaječníkov je vyššie u žien, ktorých prvostupňové príbuzné (matka, dcéra, sestra) mali tiež karcinóm vaječníkov. Riziko sa ešte zvyšuje, ak mali toto ochorenie dve alebo viaceré príbuzné.
- Genetické faktory. Mutácia génov BRCA1 alebo BRCA2 je spojená so zvýšeným rizikom karcinómu vaječníkov. Podobne je to u žien trpiacich hereditárnym nonpolypóznym karcinómom hrubého čreva (HNPCC).
- Etnická príslušnosť. Ženy v priemyselne rozvinutých krajinách majú zvýšené riziko vzniku karcinómu vaječníkov.
- Reprodukčné faktory. Ženy, ktoré nikdy nemali deti, nebrali antikoncepciu alebo mali svoje prvé dieťa po 30. roku života a tiež ženy, ktoré začali menštruovať pred 12. rokom života a/alebo sa dostali do menopauzy vo vyššom veku, majú zvýšené riziko vzniku ovariálneho karcinómu.
- Hormóny. Ženy, ktoré brali len estrogénovú substitučnú liečbu po menopauze, majú zvýšené riziko vzniku ovariálneho karcinómu.
Prevencia a symptómy
Výskumy ukázali, že niektoré faktory by mohli znížiť riziko vzniku ovariálneho karcinómu u ženy. Týmito faktormi sú:
- užívanie antikoncepcie viac než päť rokov
- tehotenstvo a kojenie
- Niektoré ženy so závažnou rodinnou anamnézou výskytu karcinómu vaječníkov môžu v rámci prevencie zvážiť profylaktickú adnexotómiu. Pri tomto preventívnom chirurgickom zákroku sú odstránené vaječníky aj v prípade, že nie je diagnostikovaný karcinóm.
- Ženy s karcinómom vaječníkov môžu pociťovať viaceré príznaky. Niekedy však pacientky nemajú žiadny z nižšie uvedených symptómov alebo sa podobné príznaky vyskytujú aj pri iných ochoreniach.
Ak ale trpíte niektorým z uvedených príznakov, informujte o tom svojho lekára:
- Ťažkosti alebo bolesti v oblasti brucha a panvy
- Pretrvávajúce poruchy trávenia, hnačka alebo zápcha
- Pocit tlaku, opuchu, nafukovanie v oblasti brucha alebo panvy
- Nevysvetliteľné zväčšenie brucha
- Trvalá únava
- Bolesti v krížoch
Obtiažna diagnostika
Ako pri všetkých karcinómoch, aj pri karcinóme vaječníkov je dôležitá včasná diagnostika a liečba. Bohužiaľ, včasná diagnostika ovariálneho karcinómu je obtiažna. Často ženy majú toto ochorenie, ale nemajú žiadne príznaky. Ženy, ktoré majú príznaky ovariálneho karcinómu, by mali navštíviť svojho lekára. Lekár zistí rodinnú a osobnú anamnézu a urobí základné fyzikálne vyšetrenie. Na určenie diagnózy ovariálneho karcinómu slúžia nasledovné vyšetrenia:
- Vyšetrenie panvy (gynekologické vyšetrenie). Lekár vyšetrí maternicu, pošvu, vaječníky, vajíčkovody, močový mechúr a konečník, aby zistil akékoľvek nezvyčajné zmeny.
- Transvaginálna ultrasonografia. Ultrazvuková sonda je zasunutá do pošvy a zacieli sa na vaječníky.
- Vyšetrenie CA-125. Toto krvné vyšetrenie meria hladinu látky nádorového markeru CA-125, ktorý sa často zisťuje vo zvýšených hodnotách u žien s karcinómom vaječníkov, ale aj pri ďalších ochoreniach vrátane endometriózy a zápalového ochorenia panvy. Vyššie namerané hodnoty teda nemusia automaticky znamenať karcinóm vaječníkov.
- Počítačová tomografia (CT). CT vyšetrenie vytvorí vďaka rôntgenovým snímkam trojrozmerný obraz vnútra tela. Pomocou počítača sú vytvorené detailné prierezové snímky, ktoré ukážu akékoľvek abnormality alebo nádory.
- Biopsia. Pri biopsii sa získava malé množstvo tkaniva na vyšetrenie pod mikroskopom. Na základe iných vyšetrení je možné vysloviť podozrenie na karcinóm, ale len biopsia môže potvrdiť definitívne diagnózu.
Určenie štádia a grading
Určenie štádia je spôsob určenia rozsahu karcinómu, zistenie, kde je lokalizovaný, kam sa rozšíril a či ovplyvňuje funkcie iných orgánov organizmu. Lekári používajú na určenie štádia karcinómu diagnostické vyšetrenia, takže štádium nemôže byť určené pred ukončením všetkých vyšetrení. Určenie štádia ochorenia pomáha lekárovi určiť najlepší spôsob liečby a pomáha aj predpovedať priebeh ochorenia (pravdepodobnosť vyliečenia). Hodnotenie, akým lekári určujú štádium choroby, je TNM klasifikácia. Tento systém používa tri kritériá na určenie štádia nádoru: samotný nádor, lymfatické uzliny v jeho okolí a určenie, či sa nádor rozšíril do ďalších častí tela. Zistenia sú následne skombinované a určí sa štádium nádoru pre každého pacienta. Sú definované 4 štádia ochorenia, ktoré sa označujú ako štádium I až IV.
Ovariálny nádor je možné opísať aj pomocou gradingu (stupňa diferenciácie nádorových buniek), ktorý opisuje, ako sa nádor podobá na normálne tkanivo. Grading nádoru vychádza z bioptických nálezov nádorového tkaniva, vyšetreného pod mikroskopom. Bunky, ktoré vyzerajú ako zdravé (normálne) sa nazývajú dobre diferencované. Vo všeobecnosti, čím viac diferencovaný je ovariálny nádor, tým je lepšia prognóza (pravdepodobnosť vyliečenia). Súčasťou liečby ovariálneho karcinómu môže byť opakovaný chirurgický zákrok, ktorý uskutoční lekár s cieľom zistiť recidívu ochorenia alebo použije špeciálny endoskop nazývaný laparoskop, aby zistil recidívu ochorenia na pobrušnici. Ďalšie vyšetrenia, ktoré sa používajú na prehodnotenie štádia sú zobrazovacie techniky, ako napr. ultrazvuk a CT vyšetrenie.
Chirurgická liečba
Liečba karcinómu vaječníkov závisí od veľkosti a lokalizácie nádoru, či karcinóm metastázuje a aký je celkový zdravotný stav pacientky. Spôsob liečby závisí od rôznych faktorov, vrátane štádia ochorenia, celkového zdravotného stavu ženy a individuálnych okolností, ako je vek ženy a či plánuje mať deti. Karcinóm vaječníkov sa lieči najčastejšie chirurgicky, chemoterapiou alebo ich kombináciou.
Chirurgická liečba je základná metóda liečby ovariálneho karcinómu. Tieto operácie vykonáva špecialista, gynekológ, erudovaný v problematike operácii ženských nádorov. Zvyčajne sú odstránené vaječníky a vajíčkovody (obojstranná adnexotómia), ako aj maternica s krčkom (hysterektómia). Aby operatér zistil, či sa karcinóm rozšíril, často odstráni lymfatické uzliny, vzorky tkaniva a vzorku tekutiny z dutiny brušnej, ak je prítomná.
Ak je počas chirurgického zákroku jasné, že ochorenie sa už rozšírilo, chirurg odstráni všetko nádorové tkanivo, ktoré môže. Táto tzv. debulkizácia (odstránenie maximálneho možného množstva nádorových más) môže zmenšiť masu nádoru, ktorá bude vyžadovať ďalšiu liečbu chemoterapiou. Strata obidvoch vaječníkov tiež znamená odstránenie zdroja pohlavných hormónov, čo vedie k predčasnej menopauze. Rýchlo po zákroku začne pacientka pociťovať menopauzálne príznaky, vrátane návalov tepla, suchosť pošvy. Ženy by mali s lekárom hovoriť o možnostiach, ako sa vysporiadať s týmito vedľajšími účinkami.
Liečba chemoterapiou
Chemoterapia je podávanie liekov, ktoré usmrcujú nádorové bunky. U žien s epitelovým karcinómom vaječníkov sa podáva po operácii prakticky u každej ženy (až na malé výnimky). Niekedy ju onkológ indikuje ako úvodnú liečbu, keď operácia nie je možná. Cytostatiká sa dostávajú krvným riečiskom k nádorovým bunkám v tele.
Cieľom chemoterapie môže byť deštrukcia karcinómu neodstráneného chirurgickou liečbou, spomalenie rastu nádoru alebo obmedzenie symptómov vyvolaných karcinómom. Pri liečbe ovariálneho karcinómu sa podáva väčšina liekov intravenózne (iv). Intravenózna chemoterapia je podávaná buď priamo do žily alebo cez kanylu, tenkú hadičku prechodne zavedenú do veľkej žily kvôli zjednodušeniu podávania.
Pretože cytostatiká účinkujú na normálne bunky podobne ako na bunky karcinómu, mnoho žien pociťuje počas liečby vedľajšie účinky. Vedľajšie účinky závisia od typu podávaného lieku a jeho dávky. Medzi bežné vedľajšie účinky patria nevoľnosť a zvracanie, nechutenstvo, hnačky, únava, zhoršenie krvného obrazu, krvácanie alebo tvorba podliatin po malých poraneniach, mravenčenie alebo tŕpnutie v rukách alebo nohách, bolesti hlavy, bolesti kĺbov, vypadávanie vlasov a stmavnutie kože a nechtov.
Sledovanie po liečbe je nevyhnutné. Pacientky by mali pravidelne navštevovať svojho lekára za účelom celkovej prehliadky a gynekologických vyšetrení. Lekár môže tiež odporučiť ďalšie vyšetrenia, napr. röntgen hrudníka, CT vyšetrenie brucha a panvy, vyšetrenie moču, krvného obrazu a vyšetrenie markeru CA-125. Ženy, ktoré mali ovariálny karcinóm, môžu mať zvýšené riziko karcinómov prsníka, alebo hrubého čreva a mali by so svojím lekárom prediskutovať otázku skríningových vyšetrení na tieto karcinómy.
Liečba recidivujúceho ochorenia
Recidivujúci karcinóm vaječníkov je karcinóm, ktorý sa objaví znovu po liečbe. Ak recidivuje, sú symptómy podobné tým, aké sa vyskytli pri primárnej diagnóze. Ak nie je účinná štandardná liečba, lekár môže odporučiť, aby pacientka vyskúšala experimentálnu liečbu a zúčastnila sa tzv. klinického skúšania za prísne stanovených pravidiel za predpokladu súhlasu pacientky.
Medzi ďalšie možnosti patrí chemoterapia „druhej línie“ s použitím iných liekov, ako pri predošlej chemoterapii. Pri určovaní každej ďalšej chemoterapie po skončení predošlej je dôležitý interval, po koľkých mesiacoch k recidíve došlo (menej alebo viac ako 12 mesiacov). Ak došlo k recidíve po dobe viac ako 12 mesiacov, liečba niektorými cytostatikami, ktoré už boli použité, sa môže opakovať a býva účinná.
Možno ste už počuli alebo čítali o tzv. cielenej liečbe, ktorá sa používa na liečenie niektorých druhov nádorov (prsník, hrubé črevo, lymfómy, leukémie a ďalšie). I keď aj pri karcinómoch ovária prebieha viacero klinických štúdií s mnohými novými látkami, zatiaľ ani jeden z týchto preparátov sa štandardne nepoužíva zatiaľ v praxi na Slovensku ani vo svete.