Karcinóm ovárií (vaječníkov)

Karcinóm ovárií (vaječníkov)

od autora:
Our Score
Click to rate this post!
[Total: 0 Average: 0]

Úvod

Ovariálny karcinóm vzniká vo vaječníkoch (ováriách) ženy, v žľazách, ktoré obsahujú zárodočné bunky (vajíčka). Vaječníky sú súčasťou ženského reprodukčného (pohlavného) systému a sú uložené po obidvoch stranách maternice. Majú tvar mandle a s dĺžkou približne 3,5 cm. Každý mesiac počas ovulácie je z vaječníka uvoľnené vajíčko, ktoré sa cez štruktúru, nazývanú vajcovod (Fallopova trubica) dostáva do maternice (uterus).

Vaječníky sú primárnym zdrojom ženských pohlavných hormónov, estrogénu a progesterónu. Tieto hormóny ovplyvňujú rast prsníkov, tvar tela a ochlpenie a regulujú menštruačný cyklus a tehotenstvo. Počas menopauzy vaječníky prestanú uvoľňovať vajíčka a produkovať pohlavné hormóny.

Ovariálny karcinóm vzniká, keď sa bunky vo vaječníku začnú meniť, nekontrolovane rastú a prípadne vytvoria nádor. Nádory môžu byť benígne (nezhubné) alebo malígne (zhubné – tzv. karcinómy). Odstránenie postihnutého vaječníka alebo jeho časti, kde je lokalizovaný nádor, môže úspešne liečiť benígne ovariálne nádory. Ovariálne cysty, ktoré sa tvoria na povrchu vaječníkov sa odlišujú od benígnych nádorov a zvyčajne zmiznú bez liečby. Ovariálne cysty nie sú karcinomatózne (rakovinové).

Rozlišujeme tri typy ovariálneho karcinómu.

  • Epiteliálny karcinóm. Epiteliálne nádory tvoria 85% až 90% ovariálnych karcinómov. Vznikajú z buniek na vonkajšom povrchu vaječníka. Pretože ich diagnostikovanie je obtiažne, 70% ovariálnych karcinómov sa zistí až keď sú v pokročilom štádiu a rozšírili sa z vaječníkov do iných častí tela, najčastejšie do dutiny brušnej.
  • Nádory zo zárodočných buniek. Tento zriedkavý typ ovariálneho karcinómu vzniká z buniek vaječníkov, ktoré produkujú vajíčka.
  • Stromálne nádory. Táto zriedkavá forma ovariálneho karcinómu vzniká v bunkách spojivového tkaniva, ktoré vytvára štruktúru vaječníkov a produkuje ženské hormóny.

Štatistiky

Ovariálny karcinóm tvorí približne 3% všetkých karcinómov u žien. Je siedmym najčastejším karcinómom a štvrtou najčastejšou príčinou smrti pre karcinóm u žien.

Jednoročné prežívanie žien s karcinómom vaječníkov je 77% (percento pacientiek, ktoré prežijú najmenej jeden rok od zistenia karcinómu, okrem tých, ktoré zomrú na iné ochorenie). Päťročné prežívanie je 44% (percento pacientiek, ktoré prežijú najmenej päť rokov od zistenia karcinómu, bez tých, ktoré zomrú na iné ochorenie).

Ak je karcinóm diagnostikovaný a liečený pred tým, než sa rozšíri mimo vaječníkov, je päťročné prežívanie 94%. Ak sa karcinóm rozšíril do okolitých orgánov alebo tkanív (lokálna progresia), je päťročné prežívanie 69%. Ak sa karcinóm rozšíril do iných častí tela vzdialených od vaječníkov (vzdialené metastázy), potom je päťročné prežívanie 29%.

Štatistické údaje je nutné interpretovať opatrne. Tieto odhady sú založené na údajoch tisícok prípadov tohto typu karcinómu každý rok, ale aktuálne riziko pre konkrétnu pacientku sa môže líšiť. Nie je možné pacientke presne povedať, ako dlho bude žiť s karcinómom vaječníkov. Údaje nemusia ani reprezentovať úspechy najnovších diagnostických alebo liečebných postupov, keďže štatistické údaje o prežívaní sa udávajú v 5-ročných (niekedy ročných) intervaloch.

Rizikové faktory a prevencia

Rizikové faktory
Rizikový faktor je čokoľvek, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že sa u pacienta vyvinie nejaké ochorenie, vrátane nádoru. Existujú rizikové faktory, ktoré možno ovplyvniť, napríklad fajčenie, a rizikové faktory, ktoré nemožno ovplyvniť, napríklad vek a rodinná predispozícia. Hoci rizikové faktory môžu ovplyvňovať priebeh ochorenia, u mnohých nie je známe, či môžu alebo nemôžu priamo zapríčiniť jeho vznik. U niektorých ľudí s mnohými rizikovými faktormi sa ochorenie nikdy nevyvinie, kým u iných bez známych rizikových faktorov áno. Poznanie Vašich rizikových faktorov a spolupráca s Vašim lekárom Vám môže pomôcť v udržaní zdravého životného štýlu a v starostlivosti o Vaše zdravie.

Riziko vzniku karcinómu vaječníkov môžu zvýšiť nasledujúce rizikové faktory:

  • Vek. Riziko vzniku ovariálneho karcinómu sa zvyšuje s vekom. Ochorenie sa najčastejšie vyskytuje u žien vo veku nad 50 rokov.
  • Rodinná anamnéza. Riziko karcinómu vaječníkov žien, ktorých prvostupňové príbuzné (matka, dcéra, sestra) mali karcinóm vaječníkov. Riziko sa ešte zvyšuje, ak mali toto ochorenie dve alebo viaceré príbuzné.
  • Genetické faktory. Mutácia BRCA1 alebo BRCA2 génu je spojená so zvýšeným rizikom karcinómu vaječníkov. Ženy trpiace hereditárnym nonpolypóznym karcinómom hrubého čreva (HNPCC) majú tiež zvýšené riziko vzniku ovariálneho karcinómu.
  • Etnická príslušnosť. Ženy v priemyselne rozvinutých krajinách majú zvýšené riziko vzniku karcinómu vaječníkov.
  • Reprodukčné faktory. Ženy, ktoré nikdy nemali deti, sú neplodné z neznámych príčin, nebrali antikoncepciu alebo mali svoje prvé dieťa po 30. roku života, majú zvýšené riziko vzniku karcinómu vaječníkov. Takisto ženy, ktoré začali menštruovať pred 12. rokom života a/alebo sa dostali do menopauzy vo vyššom veku, majú zvýšené riziko vzniku ovariálneho karcinómu.
  • Hormóny. Ženy, ktoré brali len estrogénovú substitučnú liečbu po menopauze, majú zvýšené riziko vzniku ovariálneho karcinómu. Lieky na ovplyvnenie plodnosti môžu byť tiež spojené s vyšším rizikom vzniku ovariálneho karcinómu.

Prevencia
Výskumy ukázali, že niektoré faktory by mohli znížiť riziko vzniku ovariálneho karcinómu u ženy:

  • Užívanie antikoncepcie viac než päť rokov
  • Kojenie
  • Tehotenstvo

Ženy, ktoré podstúpili hysterektómiu (odstránenie maternice a cervixu – krčka) alebo podviazanie vajcovodov (ich uzatvorenie s cieľom predísť ďalšej tehotnosti – sterilizácia), môžu mať nižšie riziko vzniku karcinómu vaječníkov.

Niektoré ženy so závažnou rodinnou anamnézou výskytu karcinómu vaječníkov môžu zvážiť profylaktickú adnexotómiu. Pri tomto preventívnom chirurgickom zákroku sú odstránené vaječníky aj v prípade, že nie je diagnostikovaný karcinóm. Táto operácia často, ale nie vždy, chráni ženu pred vznikom tohto ochorenia. Ženy, ktoré zvažujú túto operáciu by sa mali porozprávať s lekárom a genetikom, aby úplne pochopili riziká a vedľajšie účinky tohto chirurgického zákroku v porovnaní s rizikom eventuálneho vzniku ovariálneho karcinómu.

Symptómy

Ženy s karcinómom vaječníkov môžu pociťovať nižšie uvedené príznaky. Niekedy pacientky nemajú žiadne z týchto príznakov alebo sa podobné príznaky vyskytujú pri iných ochoreniach. Ak trpíte niektorým z uvedených príznakov, informujte o tom svojho lekára.

  • Ťažkosti alebo bolesti v oblasti brucha a panvy
  • Pretrvávajúce poruchy trávenia, plynnatosť, hnačka alebo zápcha
  • Časté alebo urgentné nutkanie na močenie
  • Pocit tlaku, opuchu, nafukovania v oblasti brucha alebo panvy
  • Nechutenstvo
  • Pocit plnosti dokonca aj po ľahkom jedle
  • Nevysvetliteľné chudnutie alebo pribratie, najmä v oblasti brucha
  • Abnormálne krvácanie z pošvy
  • Bolesť počas pohlavného styku
  • Trvalá únava
  • Bolesti v krížoch

Diagnostika

Lekári používajú mnohé vyšetrenia na diagnostikovanie karcinómu a určenie, či je metastazujúci (rozšírený). Niektoré vyšetrenia môžu tiež určiť, aká liečba bude najúčinnejšia. Pre väčšinu typov nádorov je biopsia jediným spôsobom ako určiť definitívnu diagnózu karcinómu. Ak biopsia nie je možná, lekár môže navrhnúť ďalšie vyšetrenia, ktoré pomôžu stanoviť diagnózu. Zobrazovacie metódy možno použiť na zistenie, či nádor metastazuje. Váš lekár môže vziať do úvahy pri výbere diagnostických vyšetrení tieto faktory:

  • vek a zdravotný stav
  • typ karcinómu
  • závažnosť príznakov
  • výsledky predchádzajúcich vyšetrení

Ako pri všetkých karcinómoch, aj pri karcinóme vaječníkov je dôležitá včasná diagnostika a liečba. Bohužiaľ, včasná diagnostika ovariálneho karcinómu je obtiažna. Často ženy majú toto ochorenie, ale nemajú žiadne príznaky.

Ženy, ktoré majú príznaky ovariálneho karcinómu, by mali navštíviť svojho lekára. Lekár zistí rodinnú a osobnú anamnézu a urobí základné fyzikálne vyšetrenie. Na určenie diagnózy ovariálneho karcinómu slúžia nasledujúce vyšetrenia:

  • Vyšetrenie panvy (gynekologické vyšetrenie). Lekár vyšetrí maternicu, pošvu, vaječníky, vajcovody, močový mechúr a konečník aby zistil, akékoľvek nezvyčajné zmeny. Pap test, zvyčajne urobený počas gynekologického vyšetrenie nediagnostikuje ovariálny karcinóm.
  • Transvaginálna ultrasonografia. Ultrazvuková sonda je zasunutá do pošvy a zacieli sa na vaječníky. Ultrazvuk využíva zvukové vlnenie na vytvorenie obrazu vaječníkov, vrátane zobrazenia zdravých tkanív, cýst a nádorov. Odborníci v súčasnosti zisťujú, či toto vyšetrenie môže pomôcť vo včasnej diagnostike ovariálneho karcinómu.
  • Vyšetrenie CA-125. Toto krvné vyšetrenie meria hladinu látky nazývanej CA-125, nádorového markeru, ktorý sa zisťuje vo zvýšených hodnotách u žien s karcinómom vaječníkov, ale aj pri ďalších ochoreniach vrátane endometriózy a zápalového ochorenia panvy. Vyššie namerané hodnoty teda nemusia automaticky znamenať karcinóm vaječníkov. Tento test je presnejší u postmenopauzálnych žien.
  • Biopsia. Pri biopsii sa získa malé množstvo tkaniva na vyšetrenie pod mikroskopom. Na základe iných vyšetrení je možné vysloviť podozrenie na karcinóm, ale len biopsia môže potvrdiť definitívne diagnózu. Typ biopsie závisí od lokalizácie karcinómu.

Ak biopsia indikuje ovariálny karcinóm, lekár najčastejšie odošle ženu ku gynekológovi-onkológovi, lekárovi, ktorý sa špecializuje na liečbu tohto typu karcinómu. Špecialista pravdepodobne naordinuje ďalšie vyšetrenia, aby zistil, či sa karcinóm rozšíril mimo vaječníky.

  • Kontrastné vyšetrenie dolného tráviaceho traktu. Ide o sériu röntgenových snímok hrubého čreva a konečníka po podaní klystíru roztokom bária pacientke. Bárium zvýrazní črevo a konečník na röntgene a uľahčí identifikáciu nádorov alebo abnormálnych ložísk.
  • Počítačová tomografia (CT). CT vyšetrenie vytvorí vďaka röntgenovým snímkam trojrozmerný obraz vnútra tela. Pomocou počítača sú vytvorené detailné prierezové snímky, ktoré ukážu akékoľvek abnormality alebo nádory.
  • Röntgenové vyšetrenie. Röntgenová snímka je obraz vnútra tela. Röntgenová snímka hrudníka môže lekárovi pomôcť určiť, či sa karcinóm rozšíril do pľúc.

Určenie štádia

Určenie štádia je spôsob určenia rozsahu karcinómu, zistenie, kde je lokalizovaný, kam sa rozšíril a či ovplyvňuje funkcie iných orgánov organizmu. Lekári používajú na určenie štádia karcinómu diagnostické vyšetrenia, takže štádium nemôže byť určené pred ukončením všetkých vyšetrení. Určenie štádia ochorenia pomáha lekárovi určiť najlepší spôsob liečby a pomáha aj predpovedať priebeh ochorenia (pravdepodobnosť vyliečenia). Existujú rôzne klasifikácie určenia štádia pre rozličné typy karcinómov.

Jednou možnosťou ako lekári určujú štádium je TNM klasifikácia. Tento systém používa 3 kritériá na určenie štádia nádoru: samotný nádor, lymfatické uzliny v jeho okolí a určenie, či sa nádor rozšíril do ďalších častí tela. Zistenia sú následne skombinované a určí sa štádium nádoru pre každého pacienta. Je definovaných päť štádií: štádium 0 a štádiá I až IV. Takéto určenie štádia je najbežnejší spôsob opísania nádoru, takže lekári môžu spolupracovať na plánovaní najlepšej liečby.

Názov TNM vychádza zo skratiek anglických slov nádor (Tumor), uzlina (Node) a metastáza (Metastasis). Lekári na základe týchto troch kritérií určujú štádium karcinómu:

  • Aký rozsiahly je primárny nádor a kde je lokalizovaný? (Tumor, T)
  • Sú nádorom postihnuté lymfatické uzliny? (Nodus, N)
  • Metastazoval (rozšíril sa) nádor do ďalších častí tela? (Metastasis, M)

Tumor (nádor). V TNM klasifikácii je k písmenu „T“ priradené písmeno alebo číslo (0-4), ktoré charakterizuje veľkosť a lokalizáciu nádoru. Niektoré štádiá sú ešte rozdelené na menšie podskupiny, ktoré presnejšie opisujú rozsah ochorenia.

  • TX: Primárny nádor nemožno hodnotiť.
  • T0: Nádor sa vo vaječníku nedokázal.
  • T1: Nádor je obmedzený na jeden alebo obidva vaječníky.
  • T1a: Nádor sa nachádza len v jednom vaječníku. Žiadna časť nádoru sa nerozšírila na povrch vaječníka, v brušnej tekutine sa nenájdu žiadne nádorové bunky.
  • T1b: Kapsulou (obalom) ohraničené nádory sa nachádzajú v obidvoch vaječníkoch, ale žiadny nádor nedosahuje povrch vaječníka. V brušnej tekutine sa nenájdu žiadne nádorové bunky.
  • T1c: Nádor sa nachádza v jednom alebo obidvoch vaječníkoch, ale kapsula nádoru je porušená, alebo sa nádor šíri k povrchu vaječníka, alebo sa v brušnej tekutine nájdu nádorové bunky.
  • T2: Nádor postihuje jeden alebo obidva vaječníky a rozšíril sa do panvy.
  • T2a: Nádor sa zistí v maternici a/alebo vajcovodoch, ale v brušnej tekutine sa nenájdu žiadne nádorové bunky.
  • T2b: Nádor sa zistí v ostatných tkanivách panvy, ale v brušnej tekutine sa nenájdu žiadne nádorové bunky.
  • T2c: Rozsah postihnutia panvy je rovnaký ako v štádiu T2a alebo T2b, ale nádorové bunky sa zistia tiež v brušnej tekutine.
  • T3: Nádor postihuje jeden alebo obidva vaječníky a mikroskopicky sa rozšíril do dutiny brušnej mimo panvy alebo sú postihnuté panvové lymfatické uzliny.
  • T3a: Mikroskopické metastázy sú prítomné na peritoneu (tkanivo, ktoré vytvára stenu dutiny brušnej a pokrýva väčšinu orgánov brucha) mimo panvy.
  • T3b: Mimo panvy sa zistí metastáza, ktorá meria do 2 cm.
  • T3c: Mimo panvy sa zistí metastáza, ktorá je väčšia ako 2 cm a/alebo sú karcinómom postihnuté panvové lymfatické uzliny.

Nodes (lymfatické uzliny). Písmeno „N“ je v TNM klasifikácii určené pre hodnotenie postihnutia lymfatických uzlín, drobných orgánov tvaru fazule, ktoré pomáhajú bojovať proti infekciám. Lymfatické uzliny v oblasti panvy sa nazývajú regionálne lymfatické uzliny. Lymfatické uzliny v iných častiach tela sa nazývajú vzdialené lymfatické uzliny.

  • NX: Regionálne lymfatické uzliny nemožno hodnotiť.
  • N0: Karcinóm nepostihuje regionálne lymfatické uzliny.
  • N1: Karcinóm sa rozšíril do panvových lymfatických uzlín (štádiá T3, T3a a N1 sa niekedy používajú alternatívne).

Metastasis (vzdialené metastázy). Písmeno „M“ v TNM klasifikácii udáva, či sa nádor rozšíril do ďalších častí tela.

  • MX: Vzdialené metastázy nemožno hodnotiť.
  • M0: Karcinóm sa nenachádza mimo oblasť peritonea.
  • M1: Sú prítomné metastázy mimo oblasť peritonea.

Určenie štádia karcinómu
Lekári určia štádium nádoru kombináciou T, N, a M kritéria.

  • Štádium I: Toto štádium opisuje karcinóm, ktorý je ohraničený na vaječníky (T1, N0, M0).
  • Štádium IA: Karcinóm je ohraničený kapsulou a vyskytuje sa len v jednom vaječníku bez postihnutia panvových lymfatických uzlín alebo ďalších častí tela (T1a, N0, M0).
  • Štádium IB: Karcinóm je ohraničený kapsulou a vyskytuje sa v obidvoch vaječníkoch bez postihnutia panvových lymfatických uzlín alebo ďalších častí tela (T1b, N0, M0).
  • Štádium IC: Nádor sa nachádza v jednom alebo obidvoch vaječníkoch buď s porušenou kapsulou, alebo sa nádor šíri k povrchu vaječníka, alebo sú nádorové bunky v brušnej tekutine (T1c, N0, M0).
  • Štádium II: Karcinóm sa nachádza v jednom alebo obidvoch vaječníkoch a prerastá do panvy (T2, N0, M0).
  • Štádium IIA: Karcinóm sa rozšíril na maternicu alebo vajcovody, ale nepostihuje panvové lymfatické uzliny ani vzdialené orgány (T2a, N0, M0).
  • Štádium IIB: Karcinóm sa rozšíril na ďalšie tkanivá panvy, ale nie sú postihnuté lymfatické uzliny ani vzdialené orgány (T2b, N0, M0).
  • Štádium IIC: Karcinóm sa rozšíril do oblasti panvy a uvoľňuje nádorové bunky do brušnej tekutiny (T2c, N0, M0).
  • Štádium III: Karcinóm postihuje jeden alebo obidva vaječníky a panvu a rozšíril sa na peritoneum (T3, N0, M0).
  • Štádium IIIA: Karcinóm sa mikroskopicky rozšíril do panvy (T3, N0, M0).
  • Štádium IIIB: Karcinóm sa rozšíril do oblasti peritonea s implantačnými metastázami do 2 cm (T3b, N0, M0).
  • Štádium IIIC: Toto štádium opisuje akýkoľvek karcinóm, ktorý sa rozšíril na peritoneum v rozsahu viac ako 2 cm (T3c, N0, M0). Alebo karcinóm postihuje lymfatické uzliny a/alebo panvu, ale nie iné časti tela (akékoľvek T, N1, M0).
  • Štádium IV: Toto štádium opisuje akýkoľvek karcinóm, ktorý sa rozšíril na vzdialené orgány (akékoľvek T, akékoľvek N, M1).

Grading (stupeň diferenciácie nádoru)

Ovariálny nádor je možné opísať aj pomocou gradingu (stupňa diferenciácie nádorových buniek), ktorý opisuje, ako sa nádor podobá na normálne tkanivo. Grading nádoru vychádza z bioptických nálezov nádorového tkaniva vyšetreného pod mikroskopom. Bunky, ktoré vyzerajú ako zdravé (normálne) sa nazývajú dobre diferencované. Vo všeobecnosti, čím viac diferencovaný je ovariálny nádor, tým je lepšia prognóza (pravdepodobnosť vyliečenia).

  • GX: Grading nádoru nemožno určiť.
  • GB: Tkanivo sa považuje za hranične malígne.
  • G1: Tkanivo nádoru je dobre diferencované (obsahuje veľa normálne – zdravo vyzerajúcich buniek).
  • G2: Tkanivo je stredne diferencované (viac buniek vyzerá abnormálne oproti normálnym bunkám).
  • G3 až G4: Tkanivo nádoru je zle diferencované alebo nediferencované (všetky alebo väčšina buniek vyzerá abnormálne).

Prehodnotenie štádia. Súčasťou liečby ovariálneho karcinómu môže byť opakovaný chirurgický zákrok, ktorý uskutoční lekár s cieľom zistiť recidívu ochorenia alebo použije špeciálny endoskop nazývaný laparoskop, aby zistil recidívu ochorenia na peritoneu. Ďalšie vyšetrenia, ktoré sa používajú na prehodnotenie štádia sú zobrazovacie techniky, ako napr. ultrazvuk a CT vyšetrenie.

Liečba

Liečba karcinómu vaječníkov závisí od veľkosti a lokalizácie nádoru, či karcinóm metastazuje a aký je celkový zdravotný stav pacientky. V mnohých prípadoch najlepší liečebný plán určí tím lekárov v spolupráci s pacientkou. Spôsob liečby závisí od rôznych faktorov, vrátane štádia ochorenia, celkového zdravotného stavu ženy a individuálnych okolností, ako je vek ženy a či plánuje mať deti.

Karcinóm vaječníkov sa lieči chirurgicky, chemoterapiou a rádioterapiou (veľmi zriedkavo) alebo ich kombináciou.

Chirurgická liečba
Chirurgická liečba je základná liečba ovariálneho karcinómu. Tieto operácie vykonáva špecialista, gynekológ, erudovaný v problematike operácií ženských nádorov. Zvyčajne sú odstránené vaječníky a vajíčkovodyvody (obojstranná adnexotómia), ako aj maternica s krčkom (hysterektómia). Operatér môže odstrániť aj omentum, tenké tkanivo pokrývajúce žalúdok a črevo.

Aby operatér zistil, či sa karcinóm rozšíril, často odstráni lymfatické uzliny, vzorky tkaniva a vzorku tekutiny z dutiny brušnej.

Ak je žena v plodnom veku a má karcinóm vo včasnom štádiu, operatér sa môže rozhodnúť a odstrániť len jeden vaječník a príslušný vajcovod.

Ak je počas chirurgického zákroku jasné, že ochorenie sa už rozšírilo, chirurg odstráni všetko nádorové tkanivo, ktoré môže. Táto tzv. debulkizácia (odstránenie maximálne možného množstva nádorových más) môže zmenšiť masu nádoru, ktorá bude vyžadovať ďalšiu liečbu chemoterapiou.

Chirurgický zákrok spôsobuje krátkodobo bolesti a citlivosť. Ak pacientka pociťuje bolesti, lekár jej predpíše vhodné lieky. Počas niekoľkých dní po operácii môže mať pacientka problémy s vyprázdňovaním močového mechúra a peristaltikou čriev.

Ak sú odstránené obidva vaječníky, žena už ďalej nemôže mať deti. Strata obidvoch vaječníkov tiež znamená odstránenie zdroja pohlavných hormónov, čo vedie k predčasnej menopauze. Rýchlo po zákroku začne pacientka pociťovať menopauzálne príznaky, vrátane návalov tepla, suchosti pošvy. Ženy by mali s lekárom hovoriť o možnostiach, ako sa vysporiadať s týmito vedľajšími účinkami.

Chemoterapia
Chemoterapia je podávanie liekov, ktoré usmrcujú nádorové bunky. U žien s epitelovým karcinóm vaječníkov sa podáva po operácii prakticky u každej ženy (až na malé výnimky). Niekedy ju onkológ indikuje ako úvodnú liečbu, keď operácia nie je možná. Chemoterapeutiká sa dostávajú krvným riečiskom k nádorovým bunkám v tele. Cieľom chemoterapie môže byť deštrukcia karcinómu neodstráneného chirurgickou liečbou, spomalenie rastu nádoru alebo obmedzenie symptómov vyvolaných karcinómom.

Hoci cytostatiká možno podávať aj orálne (ústami), pri liečbe ovariálneho karcinómu sa podáva väčšina liekov intravenózne (iv). Intravenózna chemoterapia je podávaná buď priamo do žily alebo cez kanylu, tenkú hadičku prechodne zavedenú do veľkej žily kvôli zjednodušeniu podávania. Ak je kanyla zavedená do dutiny brušnej aby sa chemoterapeutiká dostávali priamo do oblasti panvy, ide o tzv. intraperitoneálnu chemoterapiu.

Pretože chemoterapeutiká účinkujú na normálne bunky podobne ako na bunky karcinómu, mnoho žien pociťuje počas liečby vedľajšie účinky. Vedľajšie účinky závisia od typu podávaného lieku a jeho dávky. Medzi bežné vedľajšie účinky patria nevoľnosť a zvracanie, nechutenstvo, hnačky, únava, zhoršenie krvného obrazu, krvácanie alebo tvorba podliatin po malých porezaniach alebo poraneniach, mravenčenie alebo tŕpnutie v rukách alebo nohách, bolesti hlavy, vypadávanie vlasov a stmavnutie kože a nechtov.

Medzi ďalšie potenciálne vedľajšie účinky patria neschopnosť otehotnieť a predčasná menopauza. Zriedkavo môžu zapríčiniť niektoré lieky zhoršenie sluchu. Iné môžu spôsobiť poškodenie obličiek. Pacientky preto dostávajú kvôli ochrane obličiek navyše tekutiny intravenózne. Vedľajšie účinky zvyčajne odoznejú po ukončení chemoterapie.

Po ukončení chemoterapie sa môže indikovať opakovaný chirurgický zákrok, aby sa vyšetrila dutina brušná a odobrala vzorka tekutiny a tkanív s cieľom zistiť, či bola liečba úspešná.

Rádioterapia
Rádioterapia používa vysoko energetické röntgenové žiarenie alebo iné častice na deštrukciu buniek karcinómu.

Najčastejšie sa používa ožarovanie nazývané externá rádioterapia, kedy žiarenie emituje prístroj mimo tela pacienta.

Ak je rádioterapia podávaná použitím implantátov, nazýva sa interná rádioterapia (brachyterapia) Interné ožarovanie sa dá dosiahnuť buď umiestnením malého množstva rádioaktívneho materiálu priamo do nádoru alebo podaním rádioaktívnej tekutiny do dutiny brušnej cez kanylu (tzv. intraperitoneálna rádioterapia).

Rádioterapia nie je vhodná ako primárna liečba ovariálneho karcinómu, ale možno ju použiť ako lokálnu liečbu na zmiernenie príznakov ochorenia.

Vedľajšie účinky závisia od liečebnej dávky a od ožarovanej oblasti tela. Medzi zvyčajné vedľajšie účinky patria únava, nechutenstvo, nevoľnosť, zvracanie, obtiaže pri močení, hnačka a ľahké kožné reakcie (napr. suchosť alebo sčervenanie v mieste rádioterapie). Z vedľajších účinkov intraperitoneálnej rádioterapie sa môžu vyskytnúť bolesti brucha a črevná obštrukcia (ileus). Väčšina vedľajších účinkov zvyčajne vymizne po ukončení liečby.

Niekedy lekári odporúčajú svojim pacientkám vyhnúť sa pohlavnému styku počas rádioterapie. Ženy môžu znovu začať s normálnou sexuálnou aktivitou počas niekoľkých týždňov po liečbe, ak sa cítia v poriadku.

Liečebné možnosti podľa štádia ochorenia

  • Štádium I
    • Chirurgická liečba
    • Chirurgická liečba a chemoterapia
  • Štádium II
    • Chirurgická liečba
    • Chemoterapia
  • Štádium III a IV (pokročilé)
    • Chirurgická liečba a chemoterapia
    • Chemoterapia

Starostlivosť počas sledovania
Sledovanie po liečbe je nevyhnutné. Pacientky by mali pravidelne navštevovať svojich lekárov na celkovú prehliadku a gynekologické vyšetrenie. Lekár môže tiež odporučiť ďalšie vyšetrenia, napr. röntgen hrudníka, CT vyšetrenie brucha a panvy, vyšetrenie moču, krvného obrazu a vyšetrenie CA-125 markeru.

Ženy, ktoré mali ovariálny karcinóm, môžu mať zvýšené riziko karcinómov prsníka alebo hrubého čreva a mali by so svojim lekárom prediskutovať otázku skríningových vyšetrení na tieto karcinómy.

Recidíva karcinómu vaječníkov

Recidivujúci karcinóm vaječníkov je karcinóm, ktorý sa objaví znovu po liečbe. Ak recidivuje, sú symptómy podobné tým, aké sa vyskytli pri primárnej diagnóze.

  • Ťažkosti alebo bolesti v oblasti brucha a panvy
  • Pretrvávajúce poruchy trávenia, plynnatosť, hnačka alebo zápcha
  • Časté alebo urgentné nutkanie na močenie
  • Pocit tlaku, opuchu, nafukovania v oblasti brucha alebo panvy
  • Nechutenstvo
  • Pocit plnosti dokonca aj po ľahkom jedle
  • Nevysvetliteľné chudnutie alebo pribratie, najmä v oblasti brucha
  • Abnormálne krvácanie z pošvy
  • Bolesť počas pohlavného styku
  • Trvalá únava
  • Bolesti v krížoch

Liečba recidivujúceho ochorenia
Ak nie je účinná štandardná liečba, lekár môže odporučiť, aby pacientka vyskúšala experimentálnu liečbu za účasti v klinickom skúšaní za prísne stanovených pravidiel za predpokladu súhlasu pacientky. Medzi ďalšie možnosti patrí chemoterapia „druhej línie“ za použitia iných liekov, ako pri predošlej chemoterapii, prípadne lokálna rádioterapia na zmiernenie príznakov. Pri určovaní každej ďalšej chemoterapie po skončení predošlej je dôležitý interval, po koľkých mesiacoch k recidíve došlo.

Medzi nové spôsoby liečby ovariálneho karcinómu patria experimentálne kombinácie cytostatík a nové biologické prostriedky. Keďže tieto možnosti ešte nie sú otestované, ich riziká treba porovnať s ich možnými výhodami.

Pokročilý ovariálny karcinóm
Pri pokročilom ovariálnom karcinóme sa nádor rozšíril mimo vaječníky na iné orgány. Medzi liečebné možnosti patrí experimentálna liečba vo forme účasti v klinických štúdiách alebo zmiernenie príznakov zapríčinených karcinómom.

Otázky pre lekára

Pravidelná komunikácia s Vašim lekárom je dôležitá pri rozhodovaní o ďalšej liečbe. Uvážte položenie nasledujúcich otázok Vášmu lekárovi:

  • Aké mám ochorenie a čo to znamená?
  • Aké mám možnosti liečby?
  • Aké sú riziká tejto liečby?
  • Aké sú výhody tejto liečby?
  • Aké sú možné vedľajšie účinky tejto liečby?
  • Ovplyvní táto liečba u mňa možnosť otehotnenia?
  • Je pravda, že u väčšiny pacientiek, ktoré dostávajú chemoterapiu pre ovariálny karcinóm sa nevyvinú vážne problémy s nevoľnosťou a zvracaním?
  • Má väčšina pacientiek s ovariálnym karcinómom pozitívnu rodinnú anamnézu tohto karcinómu?
  • Čo to znamená, keď sa povie, že ovariálny karcinóm je „chronické ochorenie“?
  • Je možné, že niektoré mladé ženy, u ktorých vznikne ovariálny nádor zo zárodočných buniek môžu mať ešte stále deti?

Súčasný výskum

Neustále prebieha výskum novších diagnostických a terapeutických postupov pri ovariálnom karcinóme. Nasledujúce pokrokové postupy sú stále súčasťou klinických štúdií a momentálne ich nemožno odporúčať ako štandardnú liečbu alebo ešte nie sú dostupné. S lekárom vždy prediskutujte všetky diagnostické a terapeutické možnosti.

  • Zníženie rizika. Lekári skúmajú, či vitamíny A a D a lieky zabraňujúce zápalu, môžu znížiť riziko vzniku ovariálneho karcinómu u ženy.
  • Nádor-špecifická liečba. Tieto lieky sú zamerané na špecifické rastové faktory, ktoré sú prítomné v nádorových bunkách.
  • Génová liečba. Jednou zo sľubných oblastí výskumu je hľadanie spôsobu, ako môžu byť opravené alebo nahradené poškodené gény v bunkách ovariálnych nádorov. Vedci skúmajú použitie špeciálne vyvinutých vírusov, ktoré vnesú normálne gény do jadra nádorových buniek a tam nahradia defektné gény funkčnými.
  • Protinádorové vakcíny. Protinádorové vakcíny, ktoré aktivujú imunitný systém organizmu na deštrukciu nádorových buniek, sa v súčasnosti testujú aj pri ovariálnom karcinóme. Zároveň vedci skúmajú, či imunoterapeutiká ako sú napr. interferóny môžu podporiť schopnosť imunitného systému usmrcovať nádorové bunky.