Úvod
Karcinóm pankreasu je choroba, pri ktorej je poškodená činnosť normálnych buniek v pankrease. Tieto bunky začnú nekontrolovane rásť a tým poškodzujú samotnú funkciu pankreasu. V prípade šírenia vznikajú metastázy, ktoré poškodzujú iné časti tela.
Pankreas je žľaza hruškovitého tvaru, uložená v bruchu medzi žalúdkom a chrbticou. Je asi 15 centimetrov dlhý a pozostáva z dvoch hlavných častí : exokrinnej a endokrinnej časti. Exokrinná časť, vytvorená z kanálikov a acinov (malé mechúriky uložené na konci kanálikov) produkuje enzýmy, ktoré sú špeciálne bielkoviny uvoľňované do tenkého čreva. Tam napomáhajú tráveniu a metabolizovaniu potravy. Rakovina pankreasu vzniká najčastejšie malígnym poškodením buniek pankreatických kanálikov. Tento najčastejší podtyp rakoviny pankreasu sa nazýva duktálny adenokarcinóm.
Endokrinná zložka pankreasu je tvorená špeciálnymi bunkami, uloženými v zhlukoch v podobe ostrovčekov vnútri orgánu, ktoré sa nazývajú Langerhansove ostrovčeky. Tieto bunky produkujú hormóny, z ktorých najdôležitejší je inzulín – najvýznamnejšia látka, ktorá reguluje množstvo cukru v krvi. Karcinóm v týchto bunkách vzniká veľmi zriedkavo a keď sa vyskytne, nazývame ho nádor z ostrovčekových buniek, alebo endokrinný pankreatický nádor.
Karcinóm pankreasu je najčastejšie rozpoznaný až vtedy, keď už metastázuje do iných orgánov, ako je pečeň, pľúca, alebo peritoneum, čiže pobrušnica, ktorá vystiela celé brucho. V tomto štádiu sa rakovina pankreasu lieči veľmi ťažko, lebo lieky, alebo chirurgické zákroky sú veľmi málo účinné, pokiaľ nádor prerastá von z pankreasu.
Štatistické údaje
Karcinóm pankreasu je štvrtá najčastejšia príčina smrti u mužov a piata u žien. Hoci za posledných 25 rokov výskyt tejto choroby mierne klesá u mužov i žien, naďalej zostáva desiatou najčastejšou príčinourakovinou pre obidve pohlavia. Celkové jednoročné prežívanie, t. j. percento pacientov, ktorí prežijú po diagnostikovaní ochorenia aspoň jeden rok (po vylúčení tých, ktorí zomrú z iných príčin) je pre ľudí s rakovinou pankreasu 21 %. Päťročné celkové prežívanie, t. j. percento pacientov, ktorí prežijú po diagnostikovaní ochorenia aspoň päť rokov sú približne 4 %. Ak je choroba odhalená vo včasnom štádiu, kedy je možná chirurgická resekcia – odstránenie chorej časti pankreasu, päťročné celkové prežívanie je 15 %.
Nádorové štatistiky by mali byť interpretované veľmi opatrne. Tieto odhady sú založené na každoročných údajoch o tisícoch pacientov s touto chorobou, ale aktuálne riziko pre daného pacienta môže byť úplne odlišné. Nie je možné povedať pacientovi, ako dlho bude s rakovinou pankreasu žiť. Štatistiky prežívania sú vyhodnocované každých päť rokov (niekedy aj každoročne) a preto v sebe nezahŕňajú nové pokroky vedy v diagnostike a terapii tejto choroby.
Rizikové faktory
Rizikový faktor je čokoľvek, čo zvýši šancu pre vznik a rozvoj ochorenia, vrátane zhubného nádoru. Rizikové faktory rozdeľujeme na ovplyvniteľné, ako napr. fajčenie, a neovplyvniteľné, tak ako vek a rodinná anamnéza – história medicínsky dôležitých udalostí v rodine. Hoci rizikové faktory môžu ovplyvniť vznik ochorenia, o mnohých faktoroch nie je jasné, či skutočne priamo spôsobujú ochorenie. Veľa ľudí s mnohými rizikovými faktormi nikdy neochorie, zatiaľ čo u iných, ktorí tieto rizikové faktory nemajú, sa choroba rozvinie. Poznanie Vašich rizikových faktorov a rozhovor s vaším lekárom vám pomôže vytvoriť zdravý životný štýl a správny výber zdravotnej starostlivosti.
Hoci príčiny karcinómu pankreasu nie sú známe, niektoré faktory môžu zvýšiť riziko vzniku tejto rakoviny:
- VEK – riziko vzniku sa zvyšuje s vekom. Väčšina prípadov sa vyskytuje u ľudí starších ako 60 rokov.
- POHLAVIE – muži častejšie ochorejú na rakovinu pankreasu ako ženy.
- RASA – u čiernej rasy je pozorovaný väčší výskyt rakoviny pankreasu ako u ázijských, hispánských rás, aj bielej rasy.
- FAJČENIE – zvyšuje riziko dva až trikrát.
- OBEZITA A DIÉTA – príjem mestných jedál zvyšuje riziko rakoviny pankreasu. Výskum ukazuje, že obézni ľudia, alebo dokonca muži a ženy s nadváhou majú väčšie riziko že zomrú na rakovinu pankreasu.
- DIABETES MELLITUS – náhly vznik diabetu – cukrovky môže byť prvý príznak rakoviny pankreasu, ale štúdie uvádzajú dosť rozporuplné výsledky, či diabetes reprezentuje jasný rizikový faktor pre rozvoj rakoviny pankreasu. Zdá sa, že dlhotrvajúci diabetes zvyšuje individuálne riziko rozvoja vzniku tejto rakoviny.
- RODINNÁ ZÁŤAŽ – pacient, ktorého matka, otec, sestra, alebo brat mali rakovinu pankreasu má trikrát vyššie riziko vzniku ochorenia. Riziko ochorenia zvyšuje aj rodinný výskyt melanómu, alebo aj určité typy hereditárnych – vrodených foriem rakoviny hrubého čreva, prsníka, alebo vaječníka.
- CHRONICKÁ PANKREATITÍDA – pankreatitída je zápal pankreasu, veľmi bolestivé ochorenie pankreasu. Niektoré výskumy ukazujú, že chronická pankreatitída môže zvýšiť riziko vzniku rakoviny pankreasu.
- NIEKTORÉ CHEMIKÁLIE – dlhodobý profesný kontakt s určitými chemikáliami, ako sú pesticídy, farbivá a petrochemikálie tiež zvyšujú riziko.
Príznaky
Ľudia s rakovinou pankreasu môžu mať príznaky ako sú uvedené nižšie. Niekedy však nemajú žiadne príznaky, alebo môžu mať príznaky typické pre iné ochorenia. Ak vy máte podobné príznaky, ako sú tu vymenované, prosím, porozprávajte sa so svojím doktorom.
Lekári často označujú rakovinu pankreasu ako tiché ochorenie, pretože na začiatku nemá žiadne príznaky. V súčasnosti nemáme ani žiadne krvné testy, ktoré by spoľahlivo odhalili túto rakovinu v skorom štádiu. Tak, ako rakovina rastie, môže mať tieto príznaky:
- Žlté sfarbenie kože a očných bielok, tmavý moč, ílovitá, svetlo sfarbená stolica, svrbenie kože sú príznaky obštrukčného ikteru – žltačky z upchatia žlčovodov, ktoré sa môžu vyskytnúť na začiatku ochorenia
- Bolesť v hornej časti brucha, alebo v protiľahlej časti chrbáta.
- Slabosť
- Strata chuti do jedla
- Nauzea, čiže nevoľnosť a zvracanie
- Nevysvetliteľné chudnutie
Diagnóza
Lekári používajú veľa vyšetrení, aby diagnostikovali túto chorobu a zistili, či nie je rozšírená v tele v podobe metastáz. Niektoré vyšetrenia môžu určiť, či ochorenie je liečiteľné. Pre väčšinu typov rakoviny biopsia, teda odber kúska tkaniva na mikroskopické vyšetrenie je jediný spôsob, ako definitívne diagnostikovať toto ochorenie. V prípade rakoviny pankreasu je biopsia nevyhnutná. Zobrazovacie vyšetrenia (RTG, CT, a iné) môžu pomôcť odhaliť metastázy. Váš doktor bude pri ordinovaní týchto vyšetrení zvažovať nasledujúce faktory:
- Vek a celkový stav pacienta
- Typ rakoviny
- Závažnosť príznakov
- Výsledky predchádzajúcich vyšetrení
Ak má lekár podozrenie, že pacient má rakovinu pankreasu, v prvom rade sa bude pacienta pýtať na jeho anamnézu (všetky dôležité medicínske údaje zo života pacienta) a potom ho dôkladne vyšetrí, aby zistil všetky príznaky ochorenia.
Štandardné vyšetrovacie postupy používané pri diagnostikovaní rakoviny pankreasu sú :
- FYZIKÁLNE VYŠETRENIE – toto zahŕňa vyšetrenie kože a očí, či nie sú žlté, čo by mohlo byť spôsobené žltačkou vyvolanou rakovinou pankreasu. Lekár ďalej prehmatá brucho, či tam nie sú zmeny spôsobené rakovinou. Lekár vykonaá vyšetrenia na dôkaz ascitu, čiže abnormálneho vytvárania voľnej tekutiny v bruchu, ktoré môže byť tiež signálom prítomnosti rakoviny.
- LABORATÓRNE VYŠETRENIA – Lekár môže zobrať vzorky krvi, aby skontroloval žlčové farbivo bilirubín, alebo iné látky. Bilirubín je látka, ktorá môže u pacienta s rakovinou pankreasu dosiahnuť vysoké hodnoty, pretože sa tumorom upchá hlavný žlčovod. CA 19-9 je nádorový marker, onkomarker (látka, vytváraná rakovinovými bunkami, ktorá sa nachádza v tele vo zvýšenom množstve, ak je rakovina v tele prítomná), ktorý môže byť meraný v krvi a často je zvýšený u pacientov s rakovinou pankreasu, ale môže byť vysoký aj u iných zhubných nádorov, napríklad karcinóme hrubého čreva.
Zobrazovacie metódy
Umožňujú lekárovi určiť, kde je rakovina lokalizovaná a či sa z pankreasu šíri do iných orgánov.
Počítačová tomografia, computerized tomography, skratka CT. Ide vlastne o rontgenové vyšetrenie (RTG), kde veľké množstvo RTG lúčov je vysielaných cez vyšetrované miesto z rôznych uhlov a počítačom sú spracované tak, že vytvoria obraz rezu vyšetrovaného orgánu. CT obraz pomáha doktorovi určiť lokalizáciu a rozsah nádoru. Pri tejto vyšetrovacej metóde RTG lampa obieha okolo tela pacienta a vysiela stovky RTG lúčov, ktoré presvietením tela vytvoria stovky RTG obrazov. Tieto sú potom počítačom spracované tak, že vytvoria trojrozmerný obraz vnútorných orgánov pacienta.
ULTRAZVUK – ultrasonografia, skratka USG, využíva nadzvukové vlny a ich odraz, aby po spracovaní počítačom tiež vytvoril obraz vnútorných orgánov vrátane pankreasu. Nádor odráža nadzvukové vlny ináč ako zdravé tkanivo, takže po ich návrate do sondy prístroja sa počítačom vytvára obraz nádorových más. Podľa USG obrazu lekár môže zistiť, kde sa nádor v tele nachádza.
Ultrazvukové vyšetrenie sa delí na dve základné podľa spôsobu vyšetrenia na brušnú ultrasonografiu a endoskopickú ultrasonografiu. Pri brušnej ultrasonografii sa sondou pozorujú orgány cez kožu brušnej steny. Lekár pomaly pohybuje sondou po celom bruchu, aby zobrazil pankreas a okolité orgány. Pri endoskopickej ultrasonografii, EUS, je sonda tenká a pripevnená na tenkú hadicu, ktorá sa zavedie cez ústa až do žalúdka a ďalej do dvanástorníka, kde sa sondou vyšetruje pankreas cez stenu dvanástorníka.
ENDOSKOPICKÁ RETROGRÁDNA CHOLANGIOPANKREATOGRAFIA. ERCP -je vyšetrenie, pri ktorom endoskop (tenká hadica s osvetlením) sa zavedie do tenkého čreva cez ústa a žalúdok. Lekár zavedie cez endoskop tenký katéter až do spoločného žlčového a pankreatického vývodu, ktorý sa nachádza v tenkom čreve. Potom cez katéter vstrekne kontrastnú látku a urobí RTG vyšetrenie brucha, ktoré zobrazí vývod pankreasu, a skontroluje, či nie je stlačený alebo zúžený, napríklad tumorom, alebo z iného dôvodu. Pomocou ERCP dokáže vložiť skúsený gastroenterológ do zúženého miesta hlavného žlčovodu plastový, alebo kovový stent, čiže rúrku. Tým sa obnoví odtok žlče a žltačka odoznie. Ak prerastá tumor do týchto kanálikov, je možné špeciálnymi kefkami urobiť bioptický odber, na dôkaz diagnózy rakoviny. Pacient je pri tomto vyšetrení mierne sedovaný, čiže liekmi utlmený.
PERKUTÁNNA TRANSHEPATICKÁ CHOLANGIOGRAFIA, skratka PTC. Vyšetrenie sa vykoná tak, že cez kožu brucha sa tenkou ihlou napichne pečeň a do nej sa vstrekne kontrastná látka. Kontrastná látka naplní žlčové kanáliky, ktoré sa zobrazia na RTG snímku. Lekár pozorne prehliadne celý snímok, a môže povedať, či je zastavený odtok žlče.
BIOPSIA je odber malej vzorky tkaniva pre vyšetrenie. Jedna z možností, ako získať tkanivo je napichnutie pankreasu tenkou ihlou, cez ktorú sa nasaje malá vzorka tkaniva. Ihla je zavádzaná do pankreasu pod RTG, alebo USG kontrolou (brušná USG, alebo EUS). Iné možnosti odberu vzorky z pankreatického tkaniva sú pomocou ERCP, alebo priamo chirurgickým otvorením brucha.
Staging, určenie štádia ochorenia
Staging je spôsob dôsledného popísania rakoviny v tele, jej lokalizáciu, šírenie a zhodnotenie poškodenia funkcie iných orgánov. Na základe diagnostických vyšetrení sa určuje štádium choroby, preto staging je možné urobiť až po skompletizovaní týchto vyšetrení.
Ak lekár pozná štádium ochorenia, môže sa správne rozhodnúť pre najvhodnejší spôsob liečby a môže správne určiť prognózu pacienta (určiť šancu jeho vyliečenia). Sú mnohé systémy na určenie štádia pre jednotlivé typy rakoviny, a aj pre určenie štádia samotnej rakoviny pankreasu existujú mnohé systémy. Základná metóda pre určenie štádia rakoviny je TNM klasifikácia, ktorá sa však pre rakovinu pankreasa rutinne nevyužíva. Uvádzame ju nižšie len pre úplnosť.
Najpoužívanejšia klasifikácia rakoviny pankreasu má tri kategórie :
- Operabilný karcinóm. Patria sem nádory, ktoré sa dajú chirurgicky úplne odstrániť. Tieto sa nachádzajú priamo v pankrease, alebo sa šíria aj mimo neho, ale len tak, že nezasiahli životne dôležité artérie a vény v tejto oblasti a ďalej nie je žiaden dôkaz, že nádor sa rozšíril do iných orgánov takže to chirurgovi dovoľuje odstrániť celý nádor. V tomto štádiu je diagnostikovaných asi 10% až 15% pacientov.
- Lokálne progredujúci karcinóm. Tieto nádory sú uložené len v oblasti pankreasu, ale zasahujú aj životne dôležité tepny a žily, alebo sa šíria do okolitých tkaní, takže nemožno ich chirurgicky odstrániť. V tomto štádiu sa nádor ešte nešíri do vzdialených častí tela. Asi 30-40% pacientov je odhalených v tomto štádiu.
- Metastazujúci nádor. Tieto tumory sa šíria ďaleko za oblasť pankreasu a postihujú iné orgány: pečeň alebo vzdialenejšie brušné orgány. V tomto štádiu sa zistí tumor u väčšiny pacientov ( 45% až 50% ).
Pomocou tejto klasifikácie, onkologický tím lekárov vie určiť najoptimálnejšiu liečbu pre pacienta.
TNM KLASIFIKÁCIA. Lekári pre nádory užívajú klasifikáciu TNM. Keďže najčastejšie sa táto klasifikácia vykonáva priamo počas chirurgickej operácie, a pacienti s rakovinou pankreasu málokedy sú vhodný ná takéto zákroky, TNM systém sa tak často neužíva pre rakovinu pankreasu ako pre iné nádory.
Tento systém používa tri kritéria na zváženie štádia rakoviny: veľkosť samotného nádoru, zasiahnutie lymfatických uzlín okolo tumoru, výskyt metastáz v tele. Podľa rozsahu jednotlivých kritérií sa hodnotí tumor piatimi štádiami: štádium 0 a štádia I až IV. Tak každé štádium poskytuje štandardný spôsob opisu nádoru, čo umožňuje rôznym doktorom správne rozhodovať v liečbe.
TNM sú skratky prvých písmen zo slov tumor- T, lymfatická uzlina- anglicky node-N a metastáza -M. Lekár vyhodnocuje tieto tri kritéria, aby určil štádium rakoviny:
- Aký je rozsah prvotného tumoru a kde je lokalizovaný? (Tumor, T )
- Šíri sa tumor do lymfatických uzlín? (angl.Node,N)
- Šíri sa, teda metastazuje tumor do vzdialených častí tela? (Metastáza, M)
TUMOR: V klasifikácii TNM za písmenom T sa píše arabská číslica od 0-4, ktorá priamo označuje rozsahu samotného tumoru. Štádia T1 až T4 sú ešte rozdelené na podskupiny, ktoré popisujú stav pacienta ešte podrobnejšie. To pomáha lekárovi určiť čo najlepší terapeutický plán pre každého pacienta. T skupiny sú tieto:
- TX: primárny nádor sa nedá určiť, nedá sa nájsť.
- T0: V pankrease nebol nájdený žiadny tumor.
- T1: Tumor je iba v pankrease a je maximálne 2cm veľký (1cm= 0,4 palca pre anglofónne krajiny)
- T2: Tumor je iba v pankrease, ale je väčší ako 2cm.
- T3: Tumor prerastá mimo pankreasu, ale nepostihuje okolité životne dôležité cievy.
- T4: Tumor prerastá mimo pankreasu, ale postihuje aj životne dôležité cievy. T4 je neoperabilný tumor, nie je možné ho úplne chirurgicky vybrať.
LYMFATICKÉ UZLINY. „N“ je skratka pre anglické slovo NODE, lymfatická uzlina. Lymfatické uzliny sú malé, fazuľovité orgány, roztrúsenáé po celom tele. Sú súčasťou imunitného systému. Napomáhajú v boji proti infekcii. Rozoznávame regionálne lymfatické uzliny, ktoré sú priamo okolo pankreasu a vzdialené lymfatické uzliny v ostatných častiach tela.
- NX: Regionálne lymfatické uzliny sa nedajú vyhodnotiť.
- N0: Rakovina sa nenachádza v regionálnych lymfatických uzlinách.
- N1: Rakovina sa šíri do regionálnych lymfatických uzlín.
METASTÁZY. „M“ je skratka pre metastázy a popisuje šírenie rakoviny po celom tele.
- MX: Vzdialené metastázy nemožno vyhodnotiť.
- M0: Rakovina nemá žiadne metastázy.
- M1: Rakovina metastazuje do vzdialených častí tela, vrátane vzdialených lymfatických uzlín. Rakovina pankreasu najčastejšie metastazuje do pečene, peritonea, čiže pobrušnice a do pľúc.
Štádia TNM klasifikácie:
Lekári po vyhodnotení kritérií „T“, „N“, „M“ môžu určiť jednotlivé TNM štádia:
- Štádium 0: Rakovina „in situ“, t. j. lokalizovaná iba vnútri orgánu (Tis, N0, M0)
- Štádium IA: Tumor je veľký maximálne 2 centimetre a nešíri sa ani do lymfatických uzlín, ani do iných častí tela (T1a,N0,M0)
- Štádium IB: Tumor je veľký viac ako 2 centimetre vnútri pankreasu a nešíri sa ani do lymfatických uzlín, ani do iných častí tela (T1b,N0,M0)
- Štádium IIA: Tumor prerastá z pankreasu von, ale nezasahuje tepny a žily, nešíri sa ani do lymfatických uzlín, ani do vzdialených častí tela.
- Štádium IIB: Tumor akejkoľvek veľkosti prerastá z pankreasu von, ale nezasahuje tepny a žily, šíri sa do lymfatických uzlín, ale nešíri sa do vzdialených častí tela (T1,T2,T3; N1,M0).
- Štádium III: Tumor sa šíri do tepien a žíl a/alebo do lymfatických uzlín, ale nemetastázuje (T4,N1,M0)
- Štádium IV: Akýkoľvek tumor, ktorý sa šíri do akejkoľvek časti tela ( akékoľvek T, akékoľvek N, M1)
Rekurentná, čiže návratná rakovina pankreasu
Ak po vyliečení sa rakovina pankreasu znovu vráti, nazýva sa rekurentná (návratná) rakovina pankreasu. Môže sa znovu objaviť priamo v pankrease alebo blízko neho, tzv. lokoregionálna rekurencia, alebo vo vzdialených častiach tela – v kostiach, lymfatických uzlinách, ako vzdialené metastázy.
Liečba
Liečba karcinómu pankreasu závisí na štádiu ochorenia, teda na rozsahu a lokalizácii tumoru a či sa nádor šíri mimo pankreasu a na celkovom pacientovom zdraví.
V mnohých prípadoch pracuje s pacientom celý tím doktorov, aby určili celkový liečebný plán.
Ak sa rakovina pankreasu rozpozná vo včasnom štádiu, je veľká šanca na jej úplné vyliečenie. V neskorších štádiách je k dispozícii liečba, ktorá pomáha kontrolovať ochorenie a tým predlžuje život pacienta. Mnohí lekári radia pacientom s rakovinou pankreasu, aby sa zapojili do klinických štúdií, v ktorých sa skúšajú nové lieky, alebo terapeutické postupy, s potenciálnou vyliečiteľnosťou tejto rakoviny.
V súčasnosti sa používajú tri hlavné terapeutické postupy: chirurgická operácia, rádioterapia a chemoterapia. Každý z týchto postupov môže byť použitý v ktoromkoľvek štádiu ochorenia, či už je to skoré štádium, alebo pokročilá rakovina.
Chirurgická operácia
Chirurgické riešenie zahŕňa odstránenie celého pankreasu, alebo iba jeho častí, podľa lokalizácie a veľkosti tumoru v pankrease. Pokiaľ je rakovina iba v hlave pankreasu – najväčšej časti pankreasu, chirurg môže vykonať tzv. Whippleho operáciu. Je to rozsiahly operačný výkon, kde chirurg odstráni hlavu pankreasu a časť tenkého čreva, žlčovod a žalúdok a potom prepojí tráviaci trakt zo žlčovým systémom. Táto operácia vyžaduje skúseného chirurga.
Iná chirurgická metóda sa nazýva distálna pankreatotómia, pri ktorej chirurg odstraňuje chvost a telo pankreasu, ako i slezinu.
Pri totálnej pankreatotómii chirurg odstraňuje celý pankreas, časť tenkého čreva, časť žalúdka, hlavný žlčovod, žlčník , slezinu a okolité lymfatické uzliny.
Operácia je často kombinovaná s chemoterapiou a/alebo s rádioterapiou, kde obe metódy sa môžu aplikovať pred, alebo po operácii. Najčastejšie však sa podávajú pooperačne, čo sa nazýva adjuvantná terapia. Účel tejto adjuvantnej terapie je zníženie pravdepodobnosti návratu ochorenia.
Ak tumor blokuje hlavný žlčovod, alebo tenké črevo, je možné vložiť neinvazívnym postupom ako je ERCP – endoskopická retrográdna cholangiopankreatografia, alebo endoskopia,do zúženého miesta stent ( tenkú rúrku, ktorá spriechodní zablokovanú časť), viď kapitola Diagnóza.
V niektorých prípadoch pacient vyžaduje chirurgické vytvorenie obchádzky zúženého miesta (bypass), aj keď tumor nemôže byť vybratý.
Po operácii sú najčastejšie nežiadúce účinky slabosť, únava a bolesť, hlavne v prvých dňoch. Tieto symptómy môžu byť odstránené liekmi. Pacient pobudne v nemocnici zvyčajne niekoľko dní a potom v domácom ošetrení vyžaduje kľudový režim asi 1 mesiac. Je pre neho veľmi ťažké trávenie potravy, preto vyžaduje špeciálnu diétu a lieky. Lekár mu predpíše náhradné hormóny a enzýmy, ktoré sa normálne tvoria v pankrease. Z nich najdôležitejší je inzulín, lebo po operácii pankreasu vzniká cukrovka.
Rádioterapia
Rádioterapia využíva vysokoenergetické žiarenie namierené presne na miesto tumoru za účelom zničenia rakovinových buniek. Najčastejšie sa používa vonkajšia rádioterapia, pri ktorej zdroj žiarenia je mimo tela pacienta. Za týmto účelom musí pacient dochádzať k doktorovi, alebo byť hospitalizovaný päť dní v týždni (od pondelka do piatku) šesť týždňov, hoci denná individuálna terapia trvá iba pár minút. Rádioterapia sa užíva pred, počas a najčastejšie po chirurgickej operácii. Tiež sa využíva na paliatívnu liečbu, teda na odstránenie bolesti spôsobené rakovinou, aj keď je nádor neoperabilný.
Nové terapeutické postupy využívajú spojenie rádioterapie a chirurgie, tzv. stereotaktická rádiochirurgia. Pomocou nich možno vykonať presne lokalizovanú liečbu a vyžadujú iba jednorázový zákrok. Avšak tieto postupy majú úplne iné miesto v liečbe rakoviny pankreasu a nemožno ich porovnávať s vonkajšou rádioterapiou, ani ju nemôžu nahradiť.
Často sa chemoterapia podáva súčasne s rádioterapiou, čím sa zvýši účinnosť rádioterapie (tzv. rádiosenzitivizácia).
Únava je najčastejší vedľajší účinok rádioterapie a zhoršuje sa v priebehu liečby. Pre pacienta je dôležitý kľudový režim s neustálou stimuláciou k aktivite, ak je to možné. Terapia môže tiež spôsobiť nevoľnosť, zvracanie, hnačku, alebo iné tráviace ťažkosti. Lieky, alebo diétne opatrenia môžu pomôcť pri niektorom z týchto príznakov. Ďalším nežiadúcim účinkom je reakcia ožarovanej časti kože. Koža sčervenie, stáva sa suchou a veľmi krehkou. Väčšina týchto príznakov po ukončení chemoterapie odoznie.
Chemoterapia
Chemoterapia využíva lieky, ktoré ničia rakovinu v tele. Môžu to byť tabletky, alebo injekcie, ktoré pacient dostáva ambulantne na poliklinike, alebo doma. Najčastejšie používanou liečbou je monoterapia jedným účinným cytostatikom. Táto liečba nielenže mierne zlepšuje prežívanie pacientov s pokročilou rakovinou pankreasu, ale tiež pomáha odstrániť príznaky rakoviny, napr. strata hmotnosti, bolesť, slabosť.
Nežiadúce účinky chemoterapie veľmi závisia od druhu podanej liečby. Môže to byť nechutenstvo, nevoľnosť, zvracanie, hnačka, povlaky ústnej dutiny, vypadávanie vlasov a strata výkonnosti. Ľudia po chemoterapii sú náchylní na infekcie, môžu sa im tvoriť modriny, alebo môžu krvácať, pretože chemoterapia znižuje v kostnej dreni produkciu bielych i červených krviniek a doštičiek. Tieto nežiadúce účinky vymiznú medzi chemoterapiami a po ukončení liečby sa úplne stratia. Lekár má možnosti pacientovi uľaviť.
Pokročilá rakovina pankreasu
Pri pokročilej chorobe, rakovina sa šíri z pankreasu do okolitých uzlín alebo metastazuje do vzdialenejších orgánov. Terapeutické možnosti sú v tomto štádiu tie isté ako pri včasnom štádiu a zahŕňajú chirurgickú liečbu, rádioterapiu a chemoterapiu.
V niektorých prípadoch pokročilého karcinómu pankreasu chemoterapia a rádioterapia dokáže tak zmenšiť nádor, že sa nakoniec stane operabilný a môže sa chirurgicky vybrať. Pokiaľ sa nádor rozšíril aj do iných orgánov, metódou voľby je iba podanie samotnej chemoterapie. Chirurgická liečba a rádioterapia majú v takom prípade iba obmedzené možnosti a sú obyčajne málo efektívne. Pacient sa môže tiež rozhodnúť pre zapojenie do klinickej štúdie s novými lepšími liekmi, ktoré by mohli rakovinu pozastaviť.
Ak sa po vyliečení rakovina pankreasu vráti, ide o rekurentnú, čiže návratnú rakovinu. Liečba je všeobecne tá istá ako pri metastazujúcej rakovine a to chirurgická liečba na odstránenie príznakov, rádioterapia a chemoterapia. Navyše sa podávajú lieky na utíšenie bolestí, alebo sa urobí priamo nervová blokáda. Pacientovi môžu byť ponúknuté aj klinické štúdie s novými liekmi.
Obdobie po liečbe
Po chirurgickej operácii navštevuje pacient onkológa každé tri až šesť mesiacov. Počas týchto návštev lekár vyšetrí aj krv vrátane pečeňových testov a onkomarkeru CA 19 – 9. CT vyšetrenie sa nerobí rutinne, ale indikuje sa podľa individuálnych príznakov pri zistení akejkoľvek abnormality fyzikálneho vyšetrenia, alebo krvných testov.
Otázky často kladené doktorovi
Pravidelné rozhovory s vaším doktorom sú veľmi dôležité, aby ste mohli urobiť uvážené rozhodnutia o svojom zdraví. Môžu vám pri tom pomôcť nasledujúce otázky pre vášho doktora.
- Aké mám štádium rakoviny ? Je pre mňa vhodná chirurgická liečba ? Čo spôsobuje, že nie som vhodný kandidát pre chirurgickú liečbu ?
- Ak je pre mňa vhodná chirurgická liečba, je môj chirurg dostatočne skúsený pre takýto typ operácie ? Koľko prípadov doteraz operoval ?
- Aké nežiadúce účinky môžem očakávať po liečbe ?
- Aký prínos pre predĺženie môjho života môžem očakávať od liečby ? Aký prínos má liečba pre odstránenie príznakov, alebo zmenšenie tumoru ?
- Ktoré klinické, alebo vedecké štúdie prebiehajú v tejto, alebo v iných nemocniciach, do ktorých by som mohol byť zaradený ?