Karcinóm prostaty

Úvod

Karcinóm prostaty je zhubný nádor, ktorý vychádza z prostaty (predstojnej žľazy) mužov. Viac než 95% karcinómov prostaty tvoria adenokarcinómy, teda nádory, vznikajúce v žľazovom tkanive. Ďalším dôležitým typom karcinómu prostaty je neuroendokrinný, alebo malobunkový anaplastický karcinóm. Tento typ nádoru má tendenciu metastazovať (rozšíriť sa) včaššie, ale neprodukuje prostatický špecifický antigén (PSA), tumorózny marker, ktorý bude opísaný neskôr.

Prostata je žľazový orgán veľkosti vlašského orecha, uložený za bázou penisu (pohlavného údu), pred konečníkom a pod močovým mechúrom. Obklopuje močovú rúru (uretru), ktorou preteká moč a semeno penisom. Hlavnou funkciou prostaty je produkcia sekrétu, tekutej zložky semena, ktorá spermie ochraňuje, vyživuje a napomáha ich transportu.

Rakovina vzniká ako dôsledok zmien v DNA, t.j. genetickom materiále obsahujúcom „inštrukcie pre delenie a vývoj“ všetkých typov buniek. Keď dôjde k poškodeniu DNA, normálne bunky sa môžu začať deliť bez kontroly procesmi, ktoré normálne regulujú vznik a zánik buniek a môže dôjsť k tvorbe nádorov.

Niektoré karcinómy prostaty rastú veľmi pomaly a veľmi dlho nemusia spôsobovať žiadne problémy. Veľa mužov s pomaly rastúcim karcinómom prostaty nezomiera na toto ochorenie, ale prežíva s ním. V tomto prípade príčinou úmrtia nie je zvyčajne karcinóm prostaty, ale iné príčiny. Ak sa však karcinóm rozšíri rýchlo do ostatných častí tela, liečba môže pomôcť eliminovať nádor a tiež kontrolovať bolesť, únavu a ďalšie symptómy a predĺžiť život pacienta.

Štatistiky

Karcinóm prostaty je najčastejším karcinómom u mužov. Asi 90% všetkých karcinómov prostaty sa zistí v čase, kedy je ochorenie ohraničené na prostatu. V tomto prípade sa očakáva, že takmer 100% týchto pacientov bude žiť najmenej päť rokov po určení diagnózy. Celkové 5-ročné prežívanie pre všetky štádiá karcinómu prostaty je 99% (percento pacientov, ktorí prežívajú 5 rokov po zistení karcinómu, bez tých, ktorí zomrú z iných príčin). 10 a 15 rokov prežíva 92% a 61% pacientov.

Štatistické údaje je nutné interpretovať opatrne. Tieto odhady sú založené na údajoch tisícok prípadov tohto typu karcinómu každý rok, ale aktuálne riziko pre konkrétneho pacienta sa môže líšiť. Nie je možné pacientovi presne povedať, ako dlho bude žiť s karcinómom prostaty.

Rizikové faktory a prevencia

Rizikový faktor je čokoľvek, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že sa u pacienta vyvinie nejaké ochorenie, vrátane nádoru. Existujú rizikové faktory, ktoré možno ovplyvniť, napríklad fajčenie, a rizikové faktory, ktoré nemožno ovplyvniť, napríklad vek a rodinná predispozícia. Hoci rizikové faktory môžu ovplyvňovať priebeh ochorenia, u mnohých nie je známe, či môžu alebo nemôžu priamo zapríčiniť jeho vznik. U niektorých ľudí s mnohými rizikovými faktormi sa ochorenie nikdy nevyvinie, kým u iných bez známych rizikových faktorov áno. Poznanie Vašich rizikových faktorov a spolupráca s Vašim lekárom Vám môže pomôcť v udržaní zdravého životného štýlu a v starostlivosti o Vaše zdravie.

Keďže presná príčina karcinómu prostaty nie je stále známa, nie je známa ani prevencia. Nasledujúce faktory môžu zvyšovať riziko vzniku karcinómu prostaty:

• Vek. Riziko karcinómu prostaty stúpa s vekom, rýchlo po 50. roku života. Viac než 80% karcinómov prostaty sa diagnostikuje u mužov nad 65 rokov.
• Rasa. U černochov je vyššie riziko vzniku karcinómu prostaty ako u belochov. Častejšie sa u nich vyvinie karcinóm prostaty v mladšom veku a majú agresívnejšie, rýchlo rastúce nádory. Karcinóm prostaty sa vyskytuje častejšie v Severnej Amerike a západnej Európe a menej často v Ázii, Afrike a Latinskej Amerike.
• Rodinná anamnéza. Muž, ktorý má otca alebo brata s karcinómom prostaty má vyššie riziko vzniku tohto ochorenia ako muž bez takejto rodinnej anamnézy. Vedci skúmajúci karcinóm prostaty objavili špecifické gény, ktoré môžu byť spojené s vývojom karcinómu prostaty, hoci nebolo preukázané, že sú jeho príčinou, alebo že sú špecifické len pre toto ochorenie.
• Diéta. Žiadna štúdia definitívne nedokázala, že diéta priamo vplýva na vývoj karcinómu prostaty, ale viaceré štúdie naznačujú možnú spojitosť. Neexistuje zatiaľ dostatok informácií, ktoré by umožnili presné odporúčania týkajúce sa úlohy diéty v karcinóme prostaty, ale nasledujúce údaje môžu byť užitočné:
  
  • Diéta s vysokým obsahom tukov, hlavne živočíšnych, môže zvýšiť riziko vzniku karcinómu prostaty.
  • iéta bohatá na zeleninu, ovocie a strukoviny (fazuľa a hrach) môže znížiť riziko vzniku karcinómu prostaty. Nie je jasné, ktoré zložky sú za to priamo zodpovedné, ale lykopény, vyskytujúce sa v paradajkách a ďalšej zelenine, môžu spomaľovať nádorové bujnenie alebo predchádzať jeho vzniku.
  • Selén, prvok, ktorý ľudia získavajú v stopových množstvách z jedla a vody môže hrať úlohu v znižovaní rizika karcinómu prostaty a iných nádorov. Úloha selénu sa v súčasnosti skúma v klinických štúdiách a doteraz nebolo dokázané, že znižuje toto riziko.
  • Vitamín E môže znižovať riziko vzniku karcinómu prostaty a v súčasnosti prebiehajú klinické skúšania, doteraz však nebolo dokázané, že znižuje toto riziko.
  • Diéta s nízkym obsahom tukov, vysokým podielom zeleniny a ovocia môže znižovať krvný tlak a riziko srdcovo-cievnych ochorení bez známok poškodenia organizmu. Mnohí lekári veria, že takáto diéta môže znižovať riziko karcinómu prostaty.
• Hormóny. Vysoká hladina testosterónu môže urýchliť alebo zapríčiniť vývoj karcinómu prostaty. Karcinóm prostaty nevzniká u mužov, ktorí boli z nejakých dôvodov ešte pred pubertou vykastrovaní (boli im odstránené semenníky) a ktorých telo neprodukuje testosterón. Zablokovanie tvorby testosterónu v organizme, nazývané androgénová deprivačná liečba, alebo kastrácia, sa často používa na liečbu pokročilého karcinómu prostaty.

Symptómy

Často je karcinóm prostaty zistený na základe vyšetrenia prostatického špecifického antigénu (PSA) alebo digitálneho rektálneho vyšetrenia (vyšetrenia cez konečník – opísané neskôr) u inak zdravých mužov, ktorí nemajú žiadne príznaky ochorenia. Ak karcinóm prostaty spôsobuje nejaké príznaky, môžu sa vyskytnúť nasledovné:

• časté močenie (viac než 7 – 8 krát za 24 hodín)
• bolesť alebo pálenie počas močenia
• slabý alebo prerušovaný prúd moča
• prítomnosť krvi v moči
• potreba častého močenia v noci (zobudenie viac než 1 krát)

Niekedy pacienti s karcinómom prostaty nemajú žiadne z týchto príznakov, alebo sa tieto príznaky môžu vyskytovať pri iných ochoreniach. Ak trpíte niektorým z uvedených príznakov, informujte o tom svojho lekára.

Žiadny z týchto príznakov nie je špecifický pre karcinóm prostaty. Rovnaké príznaky sa vyskytujú u mužov, ktorí majú nenádorové ochorenie prostaty známe ako benígna hyperplázia prostaty (BPH) alebo zväčšenie prostaty. Ťažkosti pri močení môžu tiež znamenať infekciu alebo iné príčiny.

Ak sa karcinóm rozšíri mimo prostatickú žľazu, môže byť prítomná:

• bolesť v oblasti krížov, bedier, stehien, ramien alebo v ďalších kostiach
• strata hmotnosti
• slabosť
• ďalšie príznaky podľa miesta lokalizácie nádoru

Diagnóza

Lekári používajú mnohé vyšetrenia na diagnostikovanie karcinómu a určenie, či je metastazujúci (rozšírený). Niektoré vyšetrenia môžu tiež určiť, aká liečba bude najúčinnejšia. Pre väčšinu typov nádorov je biopsia jediným spôsobom ako určiť definitívnu diagnózu karcinómu. Ak biopsia nie je možná, lekár môže navrhnúť ďalšie vyšetrenia, ktoré pomôžu stanoviť diagnózu. Zobrazovacie metódy možno použiť na zistenie, či nádor metastazuje. Váš lekár môže vziať do úvahy pri výbere diagnostických vyšetrení tieto faktory:

• vek a zdravotný stav
• typ karcinómu
• závažnosť príznakov
• výsledky predchádzajúcich vyšetrení

Čím skôr je karcinóm prostaty zistený, tým skôr je možné ho vyliečiť. V súčasnosti sa najčastejšie na detekciu karcinómu prostaty u mužov používajú 2 testy: prostatický špecifický antigén (PSA) a digitálne rektálne vyšetrenie (DRV).

Poznámka ku skríningu karcinómu prostaty
Skríning je vyhľadávanie ochorenia u zdravých ľudí bez príznakov tohto ochorenia použitím tzv. skríningového vyšetrenia (pozn. prekladateľa).

Existuje istá diskusia o použití vyšetrenia PSA ako skríningového vyšetrenia u veľkého počtu mužov bez príznakov karcinómu prostaty. Vyšetrenie PSA je užitočné v detekcii včasného karcinómu prostaty, ale doteraz nebolo dokázané, že znižuje aj úmrtnosť na toto ochorenie. Okrem toho je prítomný aj pri iných ochoreniach prostaty, ktoré nie sú nádorové a naopak nezachytí všetky karcinómy prostaty.

Na rozdiel od iných zhubných nádorov rastie karcinóm prostaty u mnohých mužov pomaly – tak pomaly, že neliečený neohrozuje život pacienta. Kvôli tomu môže detekcia karcinómu viesť k chirurgickej alebo inej liečbe pacienta, ktorá by možno nikdy nebola potrebná. Keďže liečba karcinómu prostaty má signifikantné vedľajšie účinky, jeho nepotrebná liečba môže vážne ovplyvniť kvalitu života muža. Avšak na druhej strane nie je jednoduché predpovedať, ktoré karcinómy sa budú správať agresívne a kedy bude priebeh choroby pomalý. Toto viedlo niektorých lekárov k presvedčeniu, že je bezpečnejšie použiť skríningový test na včasnú detekciu agresívnych karcinómov, dokonca aj keď to znamená, že niektorí pacienti dostanú nepotrebnú liečbu pre pomaly rastúci karcinóm prostaty. Tento problém zostáva kontroverzný.

Kým nie sú ukončené výskumy týkajúce sa tohto problému, zostáva otázka skríningu karcinómu prostaty otvorená a neexistujú definitívne odporúčania pre mužov týkajúce sa tohto vyšetrenia. Pacienti by mali so svojim lekárom prediskutovať tento problém a rozhodnúť sa, či absolvovať takéto vyšetrenie v prípade, že nemajú žiadne príznaky ochorenia.

Diagnostika karcinómu prostaty
Na diagnostiku karcinómu prostaty možno využiť nasledujúce vyšetrenia:

• Vyšetrenie prostatického špecifického antigénu (PSA). Prostatický špecifický antigén je látka (druh bielkoviny uvoľňovanej prostatickým tkanivom) zisťovaná v krvi muža v prípade abnormálnej aktivity v prostate, vrátane karcinómu prostaty, benígnej hyperplázie prostaty (BPH) alebo zápalu prostaty. Zistenie vyšších ako normálnych hodnôt PSA môže indikovať prítomnosť karcinómu prostaty.
• Digitálne rektálne vyšetrenie (DRV). Ide o vyšetrenie prostaty prstom lekára zavedeným do konečníka pacienta s cieľom zistiť jej abnormality pohmatom.

Ak sa zistia abnormálne výsledky PSA alebo DRV, na potvrdenie diagnózy karcinómu prostaty možno využiť nasledujúce vyšetrenia:

• Transrektálna ultrasonografia (TRUS). Lekár zavedie ultrazvukovú sondu pacientovi do konečníka a zobrazí prostatu použitím ultrazvukových vĺn, ktoré sa odrážajú od tkaniva prostaty.
• Biopsia. Jedinou možnosťou ako sa uistiť o diagnóze karcinómu je biopsia. Pri podozrení na karcinóm prostaty je biopsia súčasťou transrektálnej ultrasonografie, kedy pod kontrolou zraku odoberieme z tkaniva prostaty niekoľko drobných vzoriek bioptickou ihlou a tieto sa odosielajú na histologické vyšetrenie.

Na určenie rozsahu ochorenia (jeho rozšírenia) môžu lekári uskutočniť niektoré ďalšie vyšetrenia.

• Scintigrafia kostí. Po podaní rádioaktívnej látky do tela sa táto vychytáva najmä v tých častiach kostí, kde prebieha nejaký abnormálny dej (napríklad v miestach metastáz). Rýchlo sa deliace bunky v kostiach spôsobujú výraznejšiu absorpciu tejto látky a zobrazujú sa ako tzv. „horúce miesta“ na snímkach kostry. Tieto miesta môžu indikovať prítomnosť nádorových buniek.
• Počítačová tomografia (CT). Pri tomto vyšetrení sú z rôznych uhlov urobené početné röntgenové snímky vybranej časti tela a pomocou počítača sú vytvorené detailné snímky danej časti tela v priečnom reze.
• Magnetická rezonancia (MRI). Magnetická rezonancia využíva namiesto röntgenového žiarenia magnetické polia na vytvorenie detailných snímok tela.

Určenie štádia ochorenia
Posledným krokom v hodnotení karcinómu prostaty je určenie štádia ochorenia. To zahŕňa analýzu realizovaných vyšetrení s cieľom určiť, či sa nádor rozšíril z prostaty do iných častí tela. Podľa toho sa určuje štádium ochorenia. Okrem toho sa určuje aj stupeň diferenciácie nádorových buniek (tzv. grading), ten je založený na hodnotení jeho mikroskopického vzhľadu, podľa podobnosti nádoru s normálnym tkanivom. Nádory s nízkym gradingom sa podobajú normálnemu tkanivu a sú spojené s lepšou prognózou (šancou na vyliečenie), nádory s vysokým gradingom sa od normálneho tkaniva odlišujú výraznejšie a sú malígnejšie, často spojené s horšou prognózou. Poznanie štádia ochorenia pomáha lekárovi určiť najlepší spôsob liečby a pomáha aj predpovedať priebeh ochorenia.

Štádiá rôznych typov nádorov sa opisujú odlišne. Pre karcinóm prostaty existujú 2 schémy určenia štádia. Určenie klinického štádia je založené na vyšetreniach, ktoré sa uskutočnia pred chirurgickým zákrokom, napr. biopsia a röntgenové vyšetrenie, CT vyšetrenie a scintigrafia kostí. Určenie patologického štádia je založené na informáciách získaných počas chirurgického zákroku a histologických nálezoch (nálezoch patológa) odstráneného prostatického tkaniva (počas chirurg. zákroku, často odstránením celej prostaty a niektorých lymfatických uzlín).

Pri určení štádia využívame často systém nazývaný TNM klasifikácia. Tento systém umožňuje opísať primárny nádor a jeho rozšírenie do ďalších častí tela. Po získaní informácií pomocou TNM klasifikácie je možné zaradiť pacientov do jednotlivých skupín podľa jednoduchšej schémy s definovanými štádiami 0 – IV, alebo A-D (túto alternatívnu schému používajú najmä v USA). Obidve metódy (TNM aj americká) umožňujú vhodne interpretovať získané informácie o karcinóme prostaty.

TNM systém používa 3 kritériá na určenie štádia nádoru: samotný nádor, lymfatické uzliny v jeho okolí a určenie, či sa nádor rozšíril do ďalších častí tela. Zistenia sú následne skombinované a určí sa štádium nádoru pre každého pacienta.

Názov TNM vychádza zo skratiek anglických slov nádor (Tumor), uzlina (Nodus) a metastáza (Metastasis). Lekári na základe týchto troch kritérií určujú štádium karcinómu:

• Aký rozsiahly je primárny nádor a kde je lokalizovaný? (Tumor, T)
• Sú nádorom postihnuté lymfatické uzliny? (Nodus, N)
• Metastazoval (rozšíril sa) nádor do ďalších častí tela? (Metastasis, M)

Tumor (nádor). V TNM klasifikácii je k písmenu „T“ priradené písmeno alebo číslo (0-4), ktoré charakterizuje štádium primárneho nádoru prostaty. Niektoré štádiá sú ešte rozdelené na menšie podskupiny, ktoré presnejšie opisujú rozsah ochorenia. to pomáha lekárovi určiť najlepší liečebný plán pre každého pacienta. Podrobné informácie o T štádiu sú uvedené nižšie:

• TX: Primárny nádor nemožno hodnotiť.
• T0: Nádor sa v prostate nedokázal.
• T1: Nádor nemožno zistiť hmatom pri vyšetrení konečníka prstom (DRV) ani ho nemožno zobraziť niektorou použitou zobrazovacou metódou (TRUS, CT, MRI) Možno ho zistiť po chirurgickom zákroku realizovanom z iných príčin, najčastejšie kvôli benígnej hyperplázii prostaty (BPH).
• T1a: Nádor sa zistil v menej než 5% odstráneného prostatického tkaniva (odstránená časť alebo odstránený celý orgán prostaty počas chirurgického zákroku)
• T1b: Nádor sa zistil vo viac než 5% prostatického tkaniva odstráneného pri chirurgickom zákroku.
• T1c: Nádor bol nájdený pri biopsii prostaty, ktorá bola indikovaná len na základe zvýšenej hodnoty PSA.
• T2: Nádor je lokalizovaný len v prostate, nie v iných častiach tela. Je dostatočne veľký, aby bol zistený pri DRV vyšetrení.
• T2a: Nádor postihuje polovicu jedného laloka prostaty
• T2b: Nádor postihuje viac než polovicu jedného laloka prostaty, ale nie obidva laloky.
• T2c: Nádor postihuje obidva laloky prostaty
• T3: Nádor sa šíri za kapsulu prostaty (do tkaniva tesne mimo prostaty)
• T3a: Nádor rastie za kapsulu prostaty buď na jednej alebo obidvoch stranách prostaty.
• T3b: Nádor prerastá do seminálnych váčkov, dutých orgánov uložených v tesnej blízkosti prostaty, kde sa zhromažďuje semeno.
• T4: Nádor je fixovaný alebo prerastá do okolitých štruktúr okrem seminálnych váčkov, ako sú hrdlo močového mechúra, zvierač (tento svalový orgán pomáha kontrolovať močenie), konečník, svaly malej panvy a/alebo stena malej panvy.

Nodes (lymfatické uzliny). Písmeno „N“ je v TNM klasifikácii určené pre hodnotenie lymfatických uzlín. Lymfatické uzliny sú drobné orgány tvaru fazule lokalizované po celom tele, ktoré pomáhajú bojovať proti infekciám a nádorom ako súčasť imunitného systému. Rozlišujeme tzv. regionálne lymfatické uzliny (uložené v blízkosti prostaty v oblasti malej panvy) a vzdialené lymfatické uzliny (uložené v iných častiach tela).

• NX: Regionálne lymfatické uzliny (uložené v blízkosti prostaty) nemožno hodnotiť.
• N0: Nie sú prítomné metastázy v regionálnych lymfatických uzlinách (nedošlo k rozšíreniu karcinómu prostaty).
• N1: Karcinóm prostaty metastazoval do regionálnych lymfatických uzlín.

Metastasis (vzdialené metastázy). Písmeno „M“ v TNM klasifikácii opisuje ako sa karcinóm prostaty rozšíril do ďalších častí tela (napríklad do pľúc alebo kostí).

• MX: Vzdialené metastázy (rozšírenie karcinómu) nemožno hodnotiť.
• M0: Ochorenie nemetastazovalo (nerozšírilo sa).
• M1: Sú prítomné vzdialené metastázy (nádor sa rozšíril do iných častí tela mimo prostaty).
• M1a: Nádor metastazoval do extraregionálnych (vzdialených) lymfatických uzlín, čím sa myslia lymfatické uzliny na ďalších miestach tela mimo oblasť prostaty a malej panvy.
• M1b: Nádor metastazoval do kostí.
• M1c: Nádor metastazoval do iných častí (orgánov) tela.

Grading (stupeň diferenciácie). U nádoru je možné určiť tiež stupeň diferenciácie nádorových buniek, ktorý opisuje, ako sa nádorové bunky pri mikroskopickom vyšetrení podobajú na normálny bunky. Grading nádoru môže lekárovi pomôcť predpovedať, ako rýchlo sa nádor rozšíri.

Najpoužívanejší systém určenia gradingu je tzv. Gleasonov systém. Táto metóda opisuje, ako sú nádorové bunky v prostate usporiadané a na základe toho sa určuje stupeň diferenciácie 1-5. Podľa charakteru najviac zastúpených nádorových zmien v prostate sa určí celkové skóre od 2-10. Čím nižšie je skóre, tým nižší je grading nádoru. Karcinómy s nízkym gradingom (skóre 2-4) zvyčajne rastú pomaly a menej často metastazujú oproti nádorom s vysokým gradingom (skóre 5-7 alebo 8-10).

TNM systém používa na označenie gradingu karcinómu prostaty písmeno „G“.

• GX: Grading nemožno hodnotiť.
• G1: Bunky sú dobre diferencované (Gleason 2-4).
• G2: Bunky sú stredne diferencované (Gleason 5-6).
• G3: Bunky sú zle diferencované alebo nediferencované (Gleason 7-10).

Štádium I alebo A: Nádor sa zistí len v prostate, zvyčajne počas iného liečebného zákroku. Nezistí sa pri DRV vyšetrení. Nádory v štádiu I sú tvorené zvyčajne dobre diferencovanými bunkami a rastú pomaly.
Štádium II alebo B: Lekár zistí nádor počas digitálneho rektálneho vyšetrenia. Nie sú známky rozšírenia nádoru mimo prostatickú žľazu (nie sú postihnuté lymfatické uzliny ani vzdialené orgány), bunky sú zvyčajne abnormálnejšie a nádor má tendenciu k rýchlejšiemu rastu.
Štádium III alebo C: Nádor sa rozšíril za hranice prostaty do blízkeho okolia. Môže postihovať seminálne vezikuly.
Štádium IV alebo D: V tomto štádiu nádor akéhokoľvek gradingu postihuje ďalšie orgány tela, napr. močový mechúr alebo konečník (T4), kosti, pečeň, pľúca (M1) alebo regionálne lymfatické uzliny (N1).
Rekurentný karcinóm prostaty. Ide o nádor prostaty, ktorý sa znovu objaví po predchádzajúcej liečbe. Môže recidivovať v oblasti prostaty alebo sa objaví v iných častiach tela.

Liečba

Liečba karcinómu prostaty závisí od veľkosti a lokalizácie nádoru, či karcinóm metastazuje a aký je celkový zdravotný stav pacienta. V mnohých prípadoch je najlepší liečebný plán určený po konzultácii multidisciplinárneho tímu lekárov.

Sledovanie pri včasných štádiách nádorov
Ak je karcinóm prostaty zistený vo včasnom štádiu, je pomaly rastúci a ak liečba karcinómu by mohla byť nepríjemnejšia než vlastné nádorové ochorenie, môže lekár pacientovi odporučiť sledovanie. Nádor je pozorne sledovaný, pacient absolvuje pravidelné kontroly a liečba je započatá len v prípade, že nádor vykazuje známky agresívnejšieho správania alebo rozšírenia. Takýto spôsob liečby možno použiť hlavne u starších pacientov alebo pacientov so závažnými inými ochoreniami. Je nevyhnutné správne hodnotiť závažnosť karcinómu prostaty (nepodceniť jeho správanie) a závažnosť pridružených ochorení (nepreceniť ich).

Chirurgická liečba
Chirurgická liečba sa používa s cieľom pokúsiť sa vyliečiť karcinóm ešte pred jeho rozšírením mimo prostatu alebo spomaliť priebeh ochorenia.

Radikálna prostatektómia. Radikálna prostatektómia zahŕňa chirurgické odstránenie prostaty a prípadne lymfatických uzlín z oblasti malej panvy. Táto operácia ovplyvňuje sexuálnu potenciu (riziko erektilnej dysfunkcie). Použitie techniky nervy šetriacej operácie, ak je to možné, zvyšuje pravdepodobnosť, že muž zostane aj po operácii potentný vďaka šetrnej technike operácie, ktorou sa vyhýbame poškodeniu nervov, ktoré umožňujú erekcie a orgazmus. Močová inkontinencia (neschopnosť kontrolovať močenie s následným samovoľným únikom moču) je takisto možnou komplikáciou prostatektómie. Normálnu sexuálnu funkciu je možné dosiahnuť podávaním niektorých liekov, implantáciou penilných implantátov alebo injekciami. Močovú inkontinenciu je možné niekedy riešiť ďalším chirurgickým zákrokom.

Transuretrálna resekcia (TUR) prostaty. TUR prostaty sa často používa na zmiernenie príznakov obštrukcie (sťaženého močenia), nie na liečbu karcinómu. Pri tomto zákroku lekár v celkovej anestézii zavedenie cez močovú rúru do oblasti prostaty cystoskop a odstráni časť prostatického tkaniva.

Kryochirurgia. Najčastejšie sa kryochirurgia (označovaná tiež kryoterapia alebo kryoablácia) používa v experimentálnych štúdiách. Ide o zmrazenie nádorových buniek použitím kovovej sondy zavedenej cez malú incíziu medzi konečníkom a mieškom do prostaty. Kryochirurgia môže byť užitočná v skorých štádiách karcinómu a u mužov, ktorí nemôžu podstúpiť radikálnu prostatektómiu. Mnohí lekári považujú kryoterapiu za experimentálnu metódu a obávajú sa možných komplikácií, napríklad vzniku fistuly (komunikácie vzniknutej medzi prostatou a črevom).

Rádioterapia
Rádioterapia využíva vysoko energetické röntgenové žiarenie na deštrukciu nádorových buniek. Rádioterapia môže byť aplikovaná externe, kedy prístroj emituje röntgenové žiarenie s vysokou energiou na deštrukciu buniek alebo interne, kedy sa rádioaktívne látky vo forme zŕn implantujú do tela v blízkosti nádoru. Táto metóda môže byť účinná pri všetkých štádiách lokalizovaného nádoru, buď so zámerom vyliečenia nádoru alebo zmiernenia symptómov. Táto liečba môže vyvolávať reakciu kože so začervenaním a suchosťou, prípadne zmenou farby.

Externá rádioterapia. Pri externej rádioterapii sa koncentrujú lúče žiarenia na oblasť postihnutú nádorom. Niektoré onkologické centrá používajú tzv. konformnú rádioterapiu (CRT), kde počítač presne mapuje lokalizáciu karcinómu. CRT znižuje radiačnú dávku v zdravých tkanivách a orgánoch v okolí nádoru usmernením lúčov žiarenia z rôznych smerov so zámerom koncentrácie dávky do oblasti nádoru.

Brachyterapia. Brachyterapia spočíva v implantácii rádioaktívnych častíc priamo do prostaty. Častice emitujú žiarenie počas niekoľkých týždňov alebo mesiacov a sú ponechané v prostate až do vyžiarenia všetkého rádioaktívneho materiálu.

Trojrozmerná rádioterapia (3-D CRT). Pri tejto metóde využíva konformná rádioterapia CT (vyšetrenie počítačovou tomografiou) obraz k vytvoreniu trojrozmerného obrazu prostaty pred liečbou. Pri tejto metóde malé lúče s rozličnou energiou z rôznych uhlov dopadajú na nádor. Dávky radiácie sú dostatočne presné aby zabránili poškodeniu zdravého tkaniva v okolí prostaty.

Rádioterapia môže spôsobiť nasledujúce vedľajšie účinky:

• hnačky alebo iné poruchy funkcie čriev
• zvýšená urgencia alebo frekvencia močenia
• slabosť, únava
• impotencia
• dyskomfort v konečníku, pálenie alebo bolesť

Hormonálna liečba
Keďže rast karcinómu prostaty je ovplyvnený mužskými pohlavnými hormónmi, označovanými androgény, zníženie hladiny týchto hormónov môže pomôcť spomaliť rast tohto nádoru. Hormonálna liečba sa nazýva tiež androgénová blokáda Najčastejším androgénom je testosterón. Produkciu testosterónu je možné znížiť buď chirurgicky (t.j. chirurgickou kastráciou – odstránením semenníkov) alebo použitím liekov, ktoré zablokujú funkciu semenníkov (pozri ďalej).

Hormonálna liečba sa využíva na liečbu pokročilého karcinómu prostaty, alebo po zlyhaní chirurgickej a radiačnej liečby. Novšie sa hormonálna liečba využívala aj ako prvá fáza liečby veľkých nádorov prostaty, ktoré nemetastazovali. V týchto prípadoch môže hormonálna liečba zmenšiť nádor pred vlastnou chirurgickou alebo radiačnou liečbou.

Tradične bola hormonálna liečba používaná až kým neprestala účinkovať. Potom bol nádor označený ako „hormonálne refraktérny“ a použili sa iné možnosti liečby. V súčasnosti sa skúma tzv. intermitentná hormonálna terapia (intermitentná androgénová blokáda), kedy sa hormonálna liečba podáva počas určitého obdobia a potom sa prechodne preruší. Predpokladá sa, že takýto spôsob liečby môže udržať nádor hormonálne citlivý dlhšiu dobu ako pri štandardnej kontinuálnej hormonálnej liečbe. V súčasnosti prebiehajú klinické skúšania skúmajúce tento predpoklad.

Typy hormonálnej liečby:
Bilaterálna orchiektómia. Bilaterálna orchiektómia zahŕňa chirurgické odstránenie semenníkov. Hoci ide o chirurgickú liečbu, je označovaná ako hormonálna, pretože odstraňuje hlavný zdroj produkcie testosterónu, semenníky.
LHRH agonisti. Skratka LHRH označuje hormón uvoľňujúci luteinizačný hormón. LHRH agonisti znižujú produkciu testosterónu ovplyvnením kontrolných mechanizmov produkcie hormónov v mozgu, vrátane ovplyvnenia funkcie semenníkov.
Antiandrogény. Kým LHRH agonisti znižujú hladinu testosterónu, antiandrogény blokujú väzbu testosterónu na androgénové receptory a jeho využitie v organizme.
Ženské pohlavné hormóny. Podanie estrogénov znižuje hladinu testosterónu. Využívajú sa zriedkavo kvôli vysokému riziku srdcovocievnych komplikácií a poruchám zrážanlivosti krvi ako nežiadúcich účinkov.
Kombinovaná (úplná) androgénová blokáda. Niekedy sa LHRH agonisti používajú v kombinácii s periférne účinkujúcimi blokátormi (antiandrogénmi) s cieľom úplne zabrániť tvorbe mužských pohlavných hormónov. Väčšina lekárov má pocit, že takýto kombinovaný prístup je najbezpečnejším spôsobom zahájenia liečby, hoci mnohí podávajú kombinovanú liečbu len počas prvého mesiaca, pričom vychádzajú z výsledkov porovnávacích klinických štúdií.

Hormonálna liečba môže zapríčiniť niektoré vedľajšie účinky. Tieto zvyčajne odoznejú po ukončení hormonálnej liečby okrem prípadu orchiektómie (kastrácie). Pacienti môžu trpieť:

• Impotenciou (neschopnosťou dosiahnuť erekciu)
• Inkontinenciou (neschopnosťou udržať moč)
• Stratou libida (sexuálnej túžby)
• Návalmi tepla
• Gynekomastiou (zväčšením pŕs)
• Osteoporózou (rednutím a oslabením kostí)

U pacientov, ktorí dostávali liečbu LHRH agonistom viac než dva roky, často pretrvávajú hormonálne účinky aj po prerušení liečby.

Chemoterapia
Chemoterapiou nazývame podávanie liekov, ktoré zabíjajú nádorové bunky. Cytostatiká možno podávať perorálne (tabletky) alebo intravenózne (vo forme infúzií) a môžu byť účinné u pacientov s pokročilým alebo hormón-refraktérnym karcinómom prostaty. Klinické štúdie ukázali, že chemoterapia môže zmierniť príznaky choroby, znížiť hladinu PSA, zmenšiť objem nádoru a spomaliť progresiu karcinómu prostaty a moderné cytostatiká dokážu dnes aj predľžiť prežívanie pacientov s pokročilým ochorením a metastázami.

Pokročilý karcinóm prostaty
U niektorých karcinómov prostaty sa vyvinie schopnosť rastu aj bez prítomnosti mužských pohlavných hormónov a hormonálna liečba prestane účinkovať. Takýto nádor nazývame hormón-refraktérny karcinóm prostaty a výsledky liečby sú neuspokojivé. Je možné, že rádioterapia alebo chemoterapia môžu priniesť istý benefit pre takýchto pacientov.

Ak zlyhajú všetky možnosti liečby alebo dôjde k recidíve ochorenia po liečbe, u pacienta sa môžu vyskytnúť bolesti, slabosť a chudnutie. V takom prípade nie je cieľom ďalšej liečby vyliečenie nádoru, ale spomalenie progresie ochorenia a zmiernenie príznakov.

Mnohí muži dlhodobo prežívajú s karcinómom prostaty, dokonca aj v prípade pokročilého ochorenia. Často karcinóm prostaty rastie pomaly a v súčasnosti existujú viaceré účinné terapeutické možnosti, ktoré predlžujú prežívanie. Niektoré sú účinné aj pri zmiernení príznakov pokročilého karcinómu prostaty.

Chemoterapia (pozri vyššie). Chemoterapia je najčastejšie používanou liečbou u pacientov s pokročilým hormón-refraktérnym karcinómom prostaty. Môže byť účinná v zmiernení príznakov, ako sú bolesť, chudnutie a slabosť a môže prípadne predĺžiť život u pacientov s odpoveďou na takúto liečbu.

Rádiofarmaká. Tieto rádioaktívne prvky sa podávajú injekčne a absorbujú sa v oblastiach kostných bolestí. Žiarenie, ktoré uvoľňujú, môže zmierniť bolesti, pravdepodobne zmenšením nádoru v danej lokalite.

Bisfosfonáty. Tieto injekčne podávané lieky znižujú hladinu kalcia v krvi a tiež zmierňujú kostné bolesti vznikajúce z metastáz. Vysoká hladina kalcia v krvi sa nazýva hyperkalcémia a vyskytuje sa niekedy u pacientov s pokročilým karcinómom prostaty (uvoľňovanie kalcia z kostí v mieste metastáz).

Otázky pre lekára

Pravidelná komunikácia s Vašim lekárom je dôležitá pri rozhodovaní o ďalšej liečbe. Pacient má byť dostatočne informovaný o všetkých aspektoch svojho ochorenia, mal by poznať odpovede na nasledujúce otázky:

• Aký typ karcinómu prostaty mám?
• Sú nejaké zmeny v diéte, ktoré môžem urobiť aby som znížil riziko vzniku karcinómu prostaty?
• Aký typ skríningu karcinómu prostaty mi odporúčate s ohľadom na môj zdravotný stav a rodinnú anamnézu?
• V akom štádiu mám karcinóm prostaty a čo to znamená?
• Aký spôsob liečby mi odporúčate a prečo?
• Existujú aj iné liečebné možnosti, ktoré by som mal zvážiť?
• Existuje klinická štúdia, ktorá by bola pre mňa vhodná?
• Aké sú možné vedľajšie účinky navrhovanej liečby?
• Aký mám očakávať výsledok liečby?
• Aké sú neskoré účinky navrhovanej liečby?
• Aké sledovanie je nutné po absolvovaní liečby?

Súčasný výskum

Neustále prebieha výskum novších diagnostických a terapeutických postupov. Všetky sú súčasťou klinických štúdií a momentálne ich nemožno odporúčať ako štandardnú liečbu alebo ešte nie sú dostupné. S lekárom vždy prediskutujte všetky diagnostické a terapeutické možnosti.

Zlepšenie vyšetrovania PSA. Výskumníci vyvíjajú lepší PSA test, ktorý bude špecifickejší a senzitívnejší, hľadajú nové testy. Lepšie testy znamenajú možnosť skríningového vyšetrenia väčšieho množstva zdravých mužov s cieľom nájsť viac karcinómov prostaty včas s možnosťou vyliečenia.

Chemoterapia pre pokročilý karcinóm prostaty. Výskum formou klinických štúdií sa zameriava na rozličné chemoterapeutické látky a schémy podávania pri pokročilom karcinóme prostaty.

Chirurgická liečba. Zlepšenie techniky radikálnej prostatektómie v zmysle nervy šetriaceho postupu môže priniesť pacientom, ktorí podstúpia túto operáciu lepšiu kontinenciu a potenciu po chirurgickom zákroku.

Výživa a karcinóm prostaty. Bol zahájený výskum, ktorý má skúmať vzťahy medzi výživou, životným štýlom a vznikom karcinómu prostaty.