Karcinóm slinných žliaz

Úvod

Karcinóm slinných žliaz je zhubný nádor, vyrastajúci z  tkaniva slinných žliaz. Slinné žľazy produkujú sliny – tekutinu, ktorá sa uvoľňuje do ústnej dutiny, aby v nej udržiavala vlhkosť. Sliny obsahujú niektoré tráviace enzýmy, ktoré začínajú s rozkladom potravy už v ústach. Slinný sekrét tiež napomáha v prevencii proti infekciám sliznice ústnej dutiny a hltana. Zhluky slinných žliaz sa nachádzajú pod jazykom, po stranách tváre pred ušami a pod čeľusťou. Menšie zhluky slinných žliaz sa nachádzajú v celej sliznici hornej časti tráviaceho traktu a priedušnice.

Karcinóm vzniká a rastie, ak sa poruší životný cyklus buniek, tie sa vymyknú spod kontroly vlastného metabolizmu a začnú sa nekontrolovane deliť, pričom svojím neustálym množením vytvoria zhluk tkaniva, ktorý sa nazýva nádor. Nádory môžu byť nezhubné (benígne) a zhubné (malígne). Benígne nádory nepatria medzi rakovinové tumory a zvyčajne sa po ich odstránení už neobjavia a pacienta pokladáme za vyliečeného. Malígne nádory sú zhubné a môžu postihnúť výskytom metastáz aj vzdialené zdravé tkanivá ľudského tela a poškodiť ich.

Väčšina zhubných nádorov slinných žliaz sa objavuje v najväčšej slinnej žľaze – príušnej (glandula parotis), ktorá sa nachádza po oboch stranách tváre pred ušami a v podsánkovej (submandibulárnej) žľaze pod dolnou čeľusťou. Karcinóm slinných žliaz môže vyrastať aj z podjazykových (sublinguálnych) slinných žliaz, alebo z malých slinných žliaz rozptýlených po sliznici hornej časti tráviaceho traktu.

Prevažná väčšina nádorov (80%) vyskytujúcich sa v príušnej žľaze a asi polovica nádorov v podsánkovej žľaze je benígna (nezhubná). Nádory podjazykových žliaz sú skoro vždy malígne (zhubné).

Štatistika

Karcinóm slinných žliaz je veľmi zriedkavý, percento prežívania pacientov s týmito nádormi je rôzne a záleží od charakteru nádorových buniek a štádia pokročilosti ochorenia.

Štatistické údaje o karcinóme treba interpretovať nanajvýš opatrne. Nie je možné presne určiť u pacienta, ako dlho bude s karcinómom žiť a priblížiť mu priemerné prežívanie obdobných prípadov, bez toho aby vedel, že uvedený údaj je len priemerné štatistické číslo, získané monitorovaním veľkého súboru pacientov a od skutočnej dĺžky prežívania sa v jeho prípade môže aj značne líšiť. Keďže sa štatistiky prežitia vyhodnocujú v päťročných intervaloch (niekedy aj v ročných), nemusia zachytávať najnovšie pokroky dosiahnuté v liečbe či diagnostike tohto typu rakoviny.

Rizikové faktory a prevencia

Presná príčina vzniku karcinómu slinných žliaz nie je známa, ale medzi rizikové faktory podieľajúce sa na zhubnej premene buniek môžeme zahrnúť:

• Ožiarenie (rádioterapia) hlavy, alebo krku z liečebných dôvodov pre inú diagnózu v minulosti.
• Vystavenie sa účinkom určitých rádioaktívnych látok.
• Vystavenie sa účinku priemyselného prachu, pilín a tiež niektorých chemických látok, používaných v kožiarskom priemysle (platí tiež pre karcinóm slinných žliaz v nosovej a prínosových dutinách)

Ďalšie rizikové faktory, ktoré prichádzajú do úvahy vyplývajú z druhu povolania, v ktorých sa pracovníci vystavujú pôsobeniu určitých kovov (prach z niklových zliatin), alebo minerálov (prach z oxidu kremičitého), tiež strava chudobná na zeleninu s vysokým obsahom živočíšnych tukov a možná expozícia účinkom farbív a lakov na vlasy (táto spojitosť ešte nebola potvrdená). Tento nádor ale môže vzniknúť aj u pacientov bez týchto rizikových faktorov.

Zatiaľ nie je známy spôsob prevencie pred rakovinou slinných žliaz..

Symptómy

Niektoré z najbežnejších príznakov nádorov slinných žliaz:

• Hrča na tvári, krku, alebo v ústach (zvyčajne nebolestivá).
• Znížená citlivosť v určitej oblasti tváre.
• Neschopnosť pohybovať niektorými tvárovými svalmi.
• Bolesť, alebo opuch tváre, brady, v okolí čeľuste, alebo krku.
• Rozdielna veľkosť, asymetria ľavej a pravej časti tváre, alebo krku.

U pacienta sa nemusia vyskytovať všetky tieto príznaky, dokonca nemusí mať prítomný žiaden symptóm (pacient je asymptomatický – bezpríznakový), a aj tak môže byť u neho diagnostikovaný nádor. Ľudia, ktorí spozorujú niektorý z týchto varovných signálov by mali ihneď navštíviť svojho ošetrujúceho lekára, alebo zubného lekára. Ak je tumor v oblasti hlavy a krku zistený dosť zavčasu, má oveľa väčšiu šancu na vyliečenie.

Keďže niektoré z týchto symptómov môžu byť spôsobené aj nenádorovými príčinami, je vždy dôležité pravidelne absolvovať lekárske a stomatologické kontroly, najmä u tých ľudí, ktorí pravidelne pijú alkohol, alebo sú častými užívateľmi tabakových výrobkov, alebo fajčili v minulosti.

Diagnostika

Ak sa u pacienta objavia príznaky nádoru slinných žliaz, lekár urobí vyšetrenie, v ktorom zaznamená všetky prítomné symptómy a rizikové faktory. Môže naplánovať niektoré z vyšetrení, ktoré mu pomôžu stanoviť diagnózu a určiť štádium pokročilosti karcinómu. Niektoré z týchto vyšetrení sú:
Vyšetrenie lekárom. Lekár prešetrí každú podozrivú hrčku na krku, perách a lícach. Tiež vyšetrí nos, ústa, hrdlo a jazyk, aby odhalil prípadné abnormality. Aby lepšie prezrel vyšetrované oblasti, používa často špeciálny svetelný zdroj a zrkadlo. Existuje aj niekoľko doplnkových krvných a močových testov, ktoré môžu byť nápomocnými v diagnostike nádoru.
Aspirácia (odsatie) tenkou ihlou. Časť nádorových buniek sa odoberie pomocou tenkej ihly, ktorá sa zavedie priamo do nádoru. Bunky sú vyšetrované pod mikroskopom, aby sa odhalili nádorové zmeny. Nález preskúma lekár – cytológ, ktorý má skúsenosti s karcinómom slinných žliaz. Na definitívnu diagnostiku nádoru v príušných, alebo v podsánkových (submandibulárnych) žľazách je potrebné vykonať chirurgický zákrok s odberom tkaniva na histologické vyšetrenie.
Endoskopia. Endoskopia je postup, pri ktorom sa cez ústny, alebo nosový otvor zavedie do vyšetrovanej oblasti tenká hadička so svetelným zdrojom a optikou, pomocou ktorej sa dajú vyšetriť aj miesta ťažko prístupné voľnému oku. Endoskopické vyšetrenie sa môže vykonať za použitia lokálneho anestetického spreja, alebo aj pod celkovou anestéziou, tak aby bolo pre pacienta čo najmenej nepríjemné.
Röntgenové vyšetrenie. Pri röntgenovom vyšetrení sa vykoná RTG snímok podozrivých oblastí tela pacienta, ktorý pomôže lekárovi odhaliť prítomnosť nádoru. Niekedy je potrebné, aby pacient prehltol báriovú kontrastnú látku, ktorá pokryje sliznicu ústnej dutiny a hltana a lepšie znázorní prítomné anomálie. Röntgen hrudníka môže odhaliť metastázy na pľúcach. Akékoľvek podozrenie na prítomnosť tumoru by malo viesť k vykonaniu presnejšieho vyšetrenia pomocou počítačovej tomografie (CT).
Počítačová tomografia (computed tomography – CT). Počítačová tomografia je špeciálny typ röntgenového vyšetrenia, ktorý využíva počítač na zostavenie detailného prierezového obrazu vnútra tela pacienta.
Magnetická rezonancia (magnetic resonance imaging – MRI). Vyšetrenie magnetickou rezonanciou využíva indukované magnetické pole, pomocou ktorého sa vytvorí obraz vnútra tela pacienta, najmä mäkkých tkanív, ako sú mandle alebo koreň jazyka. Ide o užitočné vyšetrenie vďaka ktorému sa dá odhaliť rozsiahlosť prerastania tumoru do okolia.
Ultrasonografia. Ultrasonografom sa môže zobraziť prítomnosť nádoru pomocou ultrazvukových vĺn, ktoré sú vysielané a ich odraz späť príjmaný cez sonografickú sondu. Ultrazvuk sa používa na vyšetrenie lymfatických uzlín na krku a tiež pri tenkoihlovej aspiračnej biopsii.
Gamagrafické (scintigrafické) vyšetrenie  kostí. Vyšetrením sa zisťujú nádorové ložiská v celom kostnom systéme, pokiaľ vznikne podozrenie na metastázy do kostí. Pri vyšetrení kostí lekár podá do žily malé množstvo rádioaktívnej látky. Táto látka sa vychytáva v kostiach a veľkosť radiácie sa sníma pomocou špeciálnej gamakamery. Zobrazené ložiská zvýšeného vychytávania rádiofarmaka sú podozrivé z kostných metastáz.
Pozitrónová emisná tomografia (positron emission tomography – PET). PET vyšetrenie nie je bežne používané, je uvádzané ako nový spôsob diagnostiky nádorového ochorenia v nejednoznačných prípadoch. Toto vyšetrenie využíva nízku radiačnú dávku izotopom značeného cukru (glukózy) na určenie metabolickej aktivity buniek. Dokáže odlíšiť medzi zhubnými (malígnymi) a nezhubnými (benígnymi) nádormi. Hoci je táto metóda celkom nová, lekári ju môžu v určitých situáciách odporúčať.

Doplňujúce vyšetrenia krvi, moču a panoramatický röntgen čeľustí môžu lekárovi pomôcť pri výbere vhodnej liečby. V budúcnosti sa usmernenie terapeutickej stratégie očakáva podľa určenia molekulárnych ukazovateľov buniek nádoru. Niektoré prognosticky odlišné typy tumorov sa môžu od iných líšiť prítomnosťou molekulárno-genetických odchýlok.

Ľudia, ktorí holdujú alkoholu a často užívajú tabakové výrobky, by mali byť podrobení lekárskemu vyšetreniu aspoň raz do roka. Ide o jednoduché kontrolné vyšetrenie, pri ktorom lekár vyšetrí nosovú a ústnu dutinu spolu s hrdlom. Lekár môže odhaliť chorobné abnormality a môže tiež zistiť zväčšené lymfatické uzliny na krku. Ak sa zistí niečo nezvyčajné, vykonajú sa ďalšie vyšetrenia vyššie spomenutými diagnostickými metódami.

Štádiá

Ďalším krokom po zistení nádoru slinných žliaz je určenie, nakoľko je nádor pokročilý a či sa nerozšíril do iných častí tela vo forme metastáz. Tento proces sa nazýva stanovenie štádia.

Lekári často používajú na určenie štádia nádorov  klasifikačný TNM systém.

Tento systém berie pri posudzovaní štádia nádorového ochorenia do úvahy tri kritériá: samotný nádor, lymfatické uzliny v jeho okolí a prítomnosť metastáz. Kombinácia výsledných nálezov určuje štádium rakoviny u konkrétneho pacienta.

Poznanie štádia napomáha lekárom naplánovať optimálnu liečebnú stratégiu a stanoviť prognózu u pacienta. Štádium karcinómu slinných žliaz závisí od veľkosti primárneho tumoru, jeho vrastania do priľahlých tkanív a tiež od toho nakoľko sú prítomné vzdialené metastázy.

Kategorizácia štádií nádorového ochorenia slinných žliaz podľa systému TNM

TNM je skratka: tumor – T, uzlina (po latinsky nodus) – N a metastáza – M. Pri určovaní štádia nádorov prihliadajú lekári na tieto tri faktory:

• Aký veľký je primárny tumor? (T – tumor)
• Rozšíril sa tumor do lymfatických uzlín? (N – nodus, uzlina)
• Rozšíril sa (metastázoval) karcinóm do ďalších častí tela? (M – metastáza)

T – Tumor
Podľa systému TNM sa písmeno „T“ plus ďalšie písmeno, alebo číslica (0 až 4) používa na popis veľkosti nádoru a miesta, kde sa nachádza. Pri určovaní „T“ v prípade karcinómu veľkých slinných žliaz lekári používajú nasledovné termíny:
TX: primárny nádor nie je možné hodnotiť.
T0: bez známok primárneho nádoru.
T1: nádor veľkosti 2 cm alebo menší, bez známok makroskopickej invázie do okolia.
T2: nádor väčší ako 2 cm, ale menší ako 4 cm, bez známok makroskopickej invázie do okolia.
T3: nádor so známkami makroskopickej invázie do okolia bez postihnutia tvárového nervu (n. facialis) a/alebo väčší ako 4 cm, ale menší ako 6 cm v najväčšom rozmere.
T4a: nádor postihuje kožu, kosti čeluste, zvukovod alebo tvárový nerv (n. facialis). 
T4b: nádor postihuje spodinu lebky, okolité kosti alebo upcháva krčnú tepnu (a. carotis).

N – Regionálne lymfatické uzliny
„N“ v skratke TNM označuje uzlinu. Lymfatické uzliny sú drobné uzlíky fazuľovitého tvaru, umiestnené po celom tele, ktoré za normálnych okolností napomáhajú v boji proti infekciám a nádorovému bujneniu ako súčasť imunitného systému ľudského tela.V oblasti hlavy a krku sa nachádza niekoľko skupín lymfatických uzlín. Starostlivé posúdenie regionálnych lymfatických uzlín je dôležitou súčasťou určenia štádia karcinómu slinných žliaz.
NX: regionálne lymfatické uzliny nie je možné hodnotiť.
N0: bez metastáz v regionálnych lymfatických uzlinách.
N1: metastáza v jednej lymfatickej uzline na tej istej strane ako je tumor, veľkosti 3 cm alebo menšej.
N2: vyjadruje niektorú z nasledovných možností:
N2a: metastáza v jednej lymfatickej uzline na tej istej strane ako je tumor, väčšej ako 3 cm a menšej ako 6 cm.
N2b: metastázy v mnohopočetných lymfatických uzlinách na tej istej strane ako je tumor, žiadna nie je väčšia ako 6 cm v najväčšom rozmere.
N2c: metastázy v obojstranných lymfatických uzlinách, alebo v uzlinách na opačnej strane ako je tumor, žiadna nie je väčšia ako 6 cm v najväčšom rozmere.
N3: metastázy v lymfatickej uzline väčšej ako 6 cm v najväčšom rozmere.

M – Vzdialené metastázy
„M“ v skratke TNM určuje, či sa karcinóm rozšíril vo forme metastáz do iných častí tela.
MX: prítomnosť vzdialených metastáz nie je možné hodnotiť.
M0: vzdialené metastázy neprítomné.
M1: prítomné vzdialené metastázy.

Kategorizácia do štádií I, II, III a IV
Kategorizácia TNM sa používa na stanovenie štádia, v ktorom sa onkologické ochorenie nachádza: štádium I, štádium II, štádium III, alebo štádium IV.
Štádium I: Popisuje neinvazívne nádory (T1, T2), bez rozšírenia do lymfatických uzlín (N0) a bez prítomnosti vzdialených metastáz (M0).
Štádium II: Popisuje neinvazívny nádor (T3), ktorý sa nerozšíril do lymfatických uzlín (N0), ani do vzdialených častí tela (M0).
Štádium III: Popisuje malé neinvazívne nádory (T1, T2), ktoré sa rozšírili do regionálnych lymfatických uzlín (N1), ale nie sú prítomné vzdialené metastázy.
Štádium IVA: Popisuje akýkoľvek invazívny nádor (T4a), buď bez postihnutia lymfatických uzlín (N0), alebo rozšírený do lymfatických uzlín (N0, N1, N2), ale bez prítomnosti vzdialených metastáz (M0). Do tohto štádia patrí tiež nádor T3, ktorý zasiahol aj lymfatickú uzlinu na jednej strane (N1), ale bez vzdialených metastáz (M0), alebo akýkoľvek T nádor s extenzívnym postihom uzlín (N2).
Štádium IVB: Popisuje akýkoľvek nádor (T) s extenzívnym postihnutím lymfatických uzlín (N3), alebo invazívny nádor (T4b) s akýmkoľvek postihnutím uzlín, ale bez vzdialených metastáz (M0).
Štádium IVC: Akýkoľvek nádor T, akékoľvek lymfatické uzliny N, avšak sú prítomné vzdialené metastázy (M1).

Liečba

Karcinóm slinných žliaz je liečiteľný, najmä ak sa odhalí dosť zavčasu. Existujú rôzne možnosti terapeutického postupu. Výber liečby, alebo kombinácie rôznych liečebných prístupov, závisí od miesta, kde nádor vyrastá, jeho štádia, veku pacienta a celkového zdravotného stavu.

Hoci je vyliečenie nádorového ochorenia primárnym cieľom liečby, nemenej dôležité je i zachovanie funkčnosti postihnutých orgánov. Pri plánovaní terapie lekári zvažujú, nakoľko ovplyvní kvalitu života pacienta, ako sa bude po operácii cítiť, vyzerať, ako bude môcť rozprávať, jesť a dýchať.

Odborníci na nádory v oblasti hlavy a krku často vytvoria spolupracujúci tím, ktorý sa stará o každého postihnutého pacienta a určí multidisciplinárny liečebný postup. Do tohto tímu môže patriť klinický onkológ, rádioterapeut, chirurg, krčný lekár, stomatológ, stomatologický protetik, fyzioterapeut, logopéd, psychiater, ošetrovateľ, dietetik a sociálny pracovník. V prípade tumoru zasahujúceho do nosových a prínosových dutín by mal byť súčasťou tímu aj očný lekár a neurochirurg, keďže tieto typy nádorov často prerastajú do očnice a do lebečnej dutiny.

Klinické štúdie sú najlepšou voľbou liečby pre pacientov s nádorovým ochorením v akomkoľvek štádiu. Klinická štúdia je výskumný terapeutický plán, ktorý porovnáva najlepšie možné známe liečebné postupy v porovnaní s novými nádejnými potencionálne efektívnejšími terapeutickými metódami. Keďže pacientov s týmto ochorení je veľmi málo, vykonávanie klinických štúdií s týmto ochorení je obtiažne.

V prípade karcinómu slinných žliaz prichádzajú do úvahy tri hlavné spôsoby liečby: chirurgický zákrok, ožarovanie a chemoterapia. Na liečbu nádoru sa môže použiť ktorýkoľvek z nich, alebo ich vzájomná kombinácia.

Chirurgický prístup
Chirurg vykoná operáciu, počas ktorej odstráni zhubný nádor a aj časť zdravého tkaniva v jeho okolí (tzv. negatívny okraj). Cieľom chirurgického zákroku je odstrániť kompletne celý nádor alebo aspoň toľko z nádoru, koľko je možné, a zanechať negatívne okraje (žiadna mikroskopická prítomnosť nádorových buniek v zdravých tkanivách). Chirurgický prístup sa na odstránenie karcinómu slinných žliaz používa najčastejšie.

V závislosti na lokalite, štádiu a histológii karcinómu často pacienti vyžadujú viac ako jednu operáciu, aby sa mohol tumor úplne odstrániť a tiež aby sa zasiahnutým tkanivám navrátil ich pôvodný výzor a funkčnosť. Niekedy po operácii nasleduje liečba ožarovaním.

Nie vždy je možné nádor kompletne odstrániť. Operácia môže byť riskantná v prípadoch keď sa nádor nachádza v blízkosti očí, úst, mozgu, dôležitých nervov a ciev. Druh chirurgického zákroku tiež závisí od rozsahu nádorového postihnutia.

Odstránenie príušnej žľazy sa nazýva parotidektómia (glandula parotis = príušná žľaza). Táto operácia sa vykonáva spolu s odstránením tvárového nervu (n. facialis). Ak tumor prerastá tvárový nerv, často je potrebná transplantácia nervu, ktorá zlepší rehabilitáciu mimického svalstva po operácii.

Pomerne novým prístupom je endoskopická chirurgia. V menšej miere poškodzuje zdravé tkanivá ako konvenčné operácie tumorov slinných žliaz. Chirurg pomocou ohybného endoskopu zavedeného cez ústnu dutinu dôkladne vidí nádor a rozsah jeho infiltrácie do okolia. Endoskopická chirurgická metóda môže byť pre niektorých pacientov vhodným riešením. Tento postup sa môže použiť aj na diagnostiku rakoviny v prípade ak je nádor bežne voľnému oku neprístupný.

Chirurgický zákrok má často za následok opuch tváre, ústnej dutiny a hrdla, čo spôsobuje niekedy ťažkosti s dýchaním, alebo prechodné ťažkosti pri prežúvaní, prehĺtaní, či rozprávaní. Niektorým pacientom môže byť nápomocná dočasná tracheostómia (otvor v priedušnici), ktorá im uľahčí dýchanie v dňoch po operácií, kým neustúpi opuch.

Znetvorenie tváre radikálnou operáciou si môže vyžiadať rekonštrukčnú plastickú chirurgiu. Ak je odstránená časť čeľuste alebo celá čeľusť, dôležitú úlohu v procese rehabilitácie zohráva stomatologický protetik. Chýbajúca funkčne alebo esteticky dôležitá časť sa nahradí protézou.

V prípade, ak má chirurg podozrenie, že je nádor natoľko pokročilý, že sa rozšíril do krčných uzlín, môže odstrániť aj lymfatické uzliny na krku – vykoná krčnú disekciu. Krčná disekcia môže mať za následok zníženú citlivosť kože ucha, slabosť pri dvíhaní ramena nad hlavu a tiež oslabenie dolnej pery. Závisí od rozsahu krčnej disekcie, ale poväčšine slabosť v ramene alebo spodnej pere v priebehu niekoľkých mesiacov ustúpi. Takáto slabosť bude pretrvávať ak sa spolu s disekciou porušil aj nervový zväzok vedúci k postihnutým lokalitám.

Rádioterapia
Rádioterapia (ožarovanie) využíva röntgenové lúče, alebo energetické častice na zničenie nádorových buniek. Môže byť vykonávaná dvoma spôsobmi: externe a interne. Najbežnejším typom ožarovania je ožarovanie zvonka (externá rádioterapia), keď lúče vychádzajú z ožarovacieho prístroja mimo tela pacienta. Vnútorné ožarovanie (interná rádioterapia, intersticiálna rádioterapia), tiež nazývané brachyterapia spočíva v tom, že sa chirurgicky zavedú do oblasti nádoru, alebo jeho blízkosti, lokálne žiariče, ktoré obsahujú rádioaktívny materiál. Tieto žiariče sa ponechajú na mieste na presne stanovenú dobu, počas ktorej je pacient v nemocnici.

Nová metóda externého ožarovania známa aj ako intenzitne modulovaná rádioterapia (IMRT) dokáže aplikovať oveľa účinnejšie dávky radiácie na oblasť tumoru, pričom redukuje poškodenie zdravých okolitých buniek a následne zapríčiňuje menej nežiadúcich škodlivých účinkov.

Ožarovanie sa môže stať hlavným terapeutickým postupom pri niektorých pokročilých tumoroch, alebo v prípadoch ak pacient nemôže podstúpiť náročný chirurgický zákrok, resp. ho odmietne. Rádioterapia sa často využíva v kombinácii s chirurgickým zákrokom, a to pred alebo po operačnom výkone. Môže sa tiež podávať spolu s chemoterapiou.

Pri nádoroch v oblasti hlavy alebo krku pred zahájením ožarovania by mal pacienta dôkladne vyšetriť stomatoló, ktorý má skúsenosti s nádorovými ochoreniami tejto oblasti (onkologická stomatológia). Pretože rádioterapia môže zapríčiniť kazenie zubov a spôsobiť zápaly na sliznici ústnej dutiny, je niekedy dôležité odstrániť poškodené zuby. Často sa komplikáciám dá predísť správnou liečbou zo strany stomatológa ešte pred začiatkom ožarovania.

Ožarovanie oblasti hlavy a krku môže vyvolať tieto vedľajšie účinky:

• podráždenie a sčervenanie kože v ožarovanej oblasti
• pocit suchosti v ústach alebo zahustené sliny v dôsledku poškodenia funkcie slinných žliaz
• bolestivosť v kostiach
• žalúdočná nevolnosť, nutkanie na zvracanie
• zvýšená únava
• zápaly ústnej dutiny alebo hrdla
• zubné problémy (obyčajne sa im dá predísť)
• bolestivé opuchy, bolestivé prehĺtanie
• strata chuti do jedla spôsobená často zmenou vnímania chuti
• oslabenie sluchu spôsobené nahromadením tekutiny v strednom uchu
• nahromadenie ušného mazu, ktorý vysychá vplyvom účinku žiarenia na vonkajší zvukovod

Ožarovanie môže tiež zapríčiniť stav nazývaný hypotyreóza, čo znamená zníženú činnosť štítnej žľazy umiestnenej v krčnej oblasti. Následkom poradiačnej hypotyreózy sa pacient cíti viac unavený, nevýkonný a akoby spomalený. Všetci pacienti, ktorí absolvovali rádioterapiu na oblasť v blízkosti štítnej žľazy, by si mali dať pravidelne vyšetriť štítnu žľazu a hladinu jej hormónov v krvi.

Väčšine dlhodobých vedľajších účinkov ožarovania sa dá zabrániť alebo ich minimalizovať.

Chemoterapia
Chemoterapia používa lieky cytostatiká na zničenie nádorových buniek. Cytostatiká môžu byť podávané priamo do žily (intravenózne), alebo niekedy aj do tepny (intraarteriálne).

K chemoterapii sa najčastejšie pristupuje v prípade pokročilého štádia nádorového ochorenia, a za účelom potlačenia príznakov generalizovaného tumoru. Niektoré nové chemoterapeutické lieky, ktoré by mohli byť efektívne pri liečbe včasných štádií karcinómu sú dostupné v rámci klinických štúdií.

Kombinácie rôznych nových terapeutických metód (chemoterapia, rádioterapia, imunoterapia) je možné vykonať v podmienkach klinických štúdií, pretože sú ešte vo fáze klinického výskumu a ich vzájomná efektivita sa ešte len potvrdzuje.

Každé cytostatikum, alebo jeho kombinácia s iným liekom môže spôsobovať špecifické vedľajšie účinky, pričom niektoré môžu byť aj trvalé. Chemoterapia môže všeobecne spôsobovať nasledujúce nežiadúce účinky:

• únava
• žalúdočná nevolnosť, nutkanie na zvracanie
• vypadávanie a dočasná strata vlasov
• sucho v ústach
• strata chuti do jedla, často spôsobená zmenou chuti
• oslabený imunitný systém
• hnačka alebo zápcha
• zápaly v ústnej dutin

Fajčenie počas liečby onkologického ochorenia
Aj v čase, keď je pacientovi diagnostikovaný zhubný nádor, nie je neskoro prestať fajčiť. Fajčenie počas liečby karcinómu môže spôsobiť zníženie účinnosti terapie, vyvolať sekundárny nádor na inom mieste ústnej dutiny, v krku alebo prieduškách,  a zhoršiť nežiadúce účinky každej z liečebných metód. Aj pacienti, ktorí prestali fajčiť len nedávno, majú vyššiu šancu zotaviť sa rýchlejšie ako tí, čo vo fajčení cigariet pokračujú.

Ďalšie sledovanie
Rehabilitácia je dôležitou súčasťou počas a po ukončení liečby nádoru. Pacienti môžu absolvovať fyzioterapiu a rečovú terapiu, aby získali opätovne schopnosť adekvátne hovoriť a prehĺtať. Doporučuje sa aj podporná starostlivosť na zvládnutie príznakov choroby a udržanie dostatočnej výživy. Niektorí pacienti možno budú potrebovať prispôsobiť sa novému spôsobu príjmu a tiež prípravy potravy.

Keďže niektorí pacienti môžu mať po operácii zmeny v tvárovej a krčnej oblasti, môžu byť výraznejšie unavení a neschopní jesť ako predtým, často sa u týchto chorých objavia príznaky depresie. Tím spolupracovníkov zdravotnej starostlivosti im dokáže pomôcť aj v tomto smere a zabezpečiť pre nich všetky dostupné možnosti podpornej terapie, tak aby boli schopní zaradiť sa do bežného života.

Po ukončení liečby je dôležité, aby pacienti boli pravidelne sledovaní u svojho lekára špecialistu a prípadne aj stomatológa tak, aby bolo možné odhaliť včas možné príznaky recidívy tumoru a tiež pre sledovanie a terapiu neskorých alebo dlhodobých vedľajších účinkov predchádzajúcej onkologickej liečby.

ecidíva karcinómu slinných žliaz

Najčastejšie dochádza k recidíve (návratu) choroby počas prvých dvoch alebo troch rokov po jej zistení. Počas týchto prvých dvoch rokov by mali byť kontroly u ošetrujúceho lekára častejšie. Diagnostické vyšetrenia sa môžu opakovať, aby sa včas odhalila možná recidíva a zdokumentoval sa priebeh liečby. V niektorých prípadoch sa musí začať s vyšetreniami a onkologickou liečbou tak ako na počiatku.

Otázky, ktoré by ste mali položiť svojmu lekárovi

Pravidelná komunikácia s vaším ošetrujúcim lekárom je pri rozhodovaní o vašej zdravotnej starostlivosti dôležitá. Zvážte nasledujúce otázky, ktoré by ste mali vášmu lekárovi položiť:

• Môže byť v prípade karcinómu slinných žliaz nádor celkom odstránený? Odporúčate štandardnú liečbu, ožarovanie?
• Ak ide o prípad nádoru príušnej žľazy, bude potrebné odstrániť tvárový nerv, alebo jeho časť? Môže byť funkcia tohto nervu obnovená?
• Aké sú krátkodobé a dlhodobé prognózy tohoto nádoru a kde sa môže znovu objaviť?
• Aké sú iné možnosti liečby?
• Aké sú klady a zápory dostupnej liečby?
• Sú dostupné klinické štúdie v liečbe  tohoto typu nádoru?
• Ak je nutný chirurgický zákrok, bude po ňom potrebná aj rekonštrukcia, ktorá nahradí odstránené tkanivá?
• Ak dôjde k operácii, bude potrebná aj radikálne odstránenie krčných lymfatických uzlín?
• Odporúčate mi konzultácie aj u ostatných špecialistov terapeutického tímu?