Karcinóm štítnej žľazy

Úvod

Karcinóm štítnej žľazy vzniká v žľaze uloženej v prednej časti krku priamo pod hrtanom (kde sú uložené hlasivky). Štítna žľaza absorbuje jód z krvného riečiska a produkuje tyroxín (hormón štítnej žľazy). Tyroxín reguluje metabolizmus. Nedostatok tyroxínu znižuje tvorbu energie v organizme, čo môže viesť k vyčerpaniu (extrémnej únave), tento stav nazývame hypotyreóza. Príliš veľa hormónu zapríčiňuje hypertyreózu, ktorá môže viesť k chudnutiu, bolestiam na hrudi, poteniu, kŕčom a tachykardii alebo arytmii (zrýchlený alebo nepravidelný rytmus srdca).

Štítna žľaza obsahuje dva typy buniek: folikulárne bunky, ktoré sú zodpovedné za produkciu tyroxínu a C bunky, ktoré tvoria kalcitonín, hormón, ktorý sa zúčastňuje na metabolizme vápnika (kalcia).

Zdravú štítnu žľazu je možné vyhmatať veľmi obtiažne. Normálna žľaza má dva laloky na obidvoch stranách priedušnice, spojené tenkým prúžkom tkaniva nazývaného istmus. Ak sa v štítnej žľaze vytvorí masa, dá sa vyhmatať ako hrčka na krku. Zväčšenú štítnu žľazu nazývame struma, a môže byť spôsobená nedostatkom jódu. Väčšina Európanov prijíma dostatok jódu zo soli a preto je struma zvyčajne spôsobená inými príčinami.

Karcinóm štítnej žľazy vzniká vtedy, keď sa bunky v štítnej žľazy začnú meniť, nekontrolovane rastú a prípadne vytvoria nádor. Rozlišujeme dva typy nádorov: benígne (nezhubné) a malígne (zhubné – karcinómy). Rastúce nádorové tkanivo štítnej žľazy vytvára tzv. uzly (noduly), pričom 90% nádorov štítnej žľazy je benígnych.

Existujú štyri typy karcinómu štítnej žľazy:
Papilárny karcinóm štítnej žľazy. Papilárny karcinóm štítnej žľazy sa vyvíja z folikulárnych buniek a rastie pomaly. Zvyčajne sa nájde v jednom laloku, len 10% až 20% papilárnych karcinómov štítnej žľazy sa objaví v obidvoch lalokoch.

Folikulárny karcinóm štítnej žľazy. Folikulárny karcinóm štítnej žľazy sa tiež vyvíja z folikulárnych buniek a zvyčajne rastie pomaly, ale nie je to pravidlom.

Ak sú zachytené včas, je možné tieto typy karcinómov úspešne vyliečiť, obzvlášť u ľudí mladších ako 50 rokov.

Papilárne a folikulárne karcinómy štítnej žľazy tvoria 80% až 90% karcinómov štítnej žľazy a nazývajú sa diferencované karcinómy štítnej žľazy.

Medulárny karcinóm štítnej žľazy. Medulárny karcinóm štítnej žľazy sa vyvíja z C buniek a je často súčasťou genetického syndrómu tzv. mnohopočetnej endokrínnej neoplázie (MEN). Často je možné ho vyliečiť, ak je diagnostikovaný a liečený pred vznikom metastáz v iných častiach tela. Tvorí 5% až 10% karcinómov štítnej žľazy.

Anaplastický karcinóm štítnej žľazy. Tento zriedkavý a rýchlo rastúci karcinóm štítnej žľazy vzniká z diferencovaných karcinómov štítnej žľazy alebo iných – nezhubných nádorov štítnej žľazy. Niekedy je nazývaný aj veľkobunkový nediferencovaný karcinóm štítnej žľazy. Pretože tento typ karcinómu rastie tak rýchlo, jeho úspešná liečba je obtiažnejšia.

Štatistiky

Karcinóm štítnej žľazy je ôsmym najčastejším karcinómom u žien. Päťročné prežívanie na karcinóm štítnej žľazy závisí od štádia ochorenia. Päťročné prežívanie v štádiu I a II papilárneho, folikulárneho a medulárneho karcinómu štítnej žľazy je priaznivé. Anaplastický karcinóm štítnej žľazy je spojený s horším prežívaním.(5-ročné prežívanie pri papilárnom karcinóme cca 90% pacientov, pri folikulárnom 70%, pri medulárnom 70% a pri anaplastickom menej než 10% pacientov. Štatistické údaje je nutné interpretovať opatrne. Tieto odhady sú založené na údajoch tisícok prípadov tohto typu karcinómu každý rok, ale aktuálne riziko pre konkrétneho pacienta sa môže líšiť. Nie je možné pacientovi presne povedať, ako dlho bude žiť s karcinómom štítnej žľazy. Údaje nemusia ani reprezentovať úspechy najnovších diagnostických alebo liečebných postupov keďže štatistické údaje o prežívaní sa udávajú v 5-ročných (niekedy ročných) intervaloch.

Rizikové faktory

Rizikový faktor je čokoľvek, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že sa u pacienta vyvinie nejaké ochorenie, vrátane nádoru. Existujú rizikové faktory, ktoré možno ovplyvniť, napríklad fajčenie, a rizikové faktory, ktoré nemožno ovplyvniť, napríklad vek a rodinná predispozícia. Hoci rizikové faktory môžu ovplyvňovať priebeh ochorenia, u mnohých nie je známe, či môžu alebo nemôžu priamo zapríčiniť jeho vznik. U niektorých ľudí s mnohými rizikovými faktormi sa ochorenie nikdy nevyvinie, kým u iných bez známych rizikových faktorov áno. Poznanie Vašich rizikových faktorov a spolupráca s Vašim lekárom Vám môže pomôcť v udržaní zdravého životného štýlu a v starostlivosti o Vaše zdravie.

Nasledujúce faktory môžu zvýšiť riziko vzniku karcinómu štítnej žľazy:

Genetické faktory. Niektoré typy karcinómov štítnej žľazy sú spojené s genetickými poruchami.

Abnormálny RET gén, ktorý môže byť prenesený z rodičov na dieťa môže spôsobovať medulárny karcinóm štítnej žľazy. Nie u každého s poškodeným RET génov sa vyvinie karcinóm. Krvné testy a genetické vyšetrenia môže zistiť takýto gén. Ak je poškodený RET gén takto identifikovaný, lekár môže odporučiť chirurgický zákrok s odstránením štítnej žľazy pred vznikom karcinómu.

Rodinný výskyt medulárneho karcinómu štítnej žľazy (ako súčasť syndrómu mnohopočetnej ednokrínnej neoplázie – MEN) zvyšuje riziko vzniku karcinómu. Ľudia s MEN syndrómom majú tiež zvýšené riziko vzniku iných typov nádorov.

Rodinný výskyt strumy zvyšuje riziko vzniku papilárneho karcinómu štítnej žľazy.

Rodinný výskyt prekanceróznych polypov v čreve zvyšuje riziko vzniku papilárneho karcinómu štítnej žľazy.

Ľudia s medulárnym karcinómom štítnej žľazy by mali absolvovať genetické vyšetrenie, aby sa zistila prítomnosť prípadnej mutácie RET protoonkogénu. Ak sa potvrdí, odporúča sa genetické vyšetrenie u súrodencov a potomkov pacienta.

Ožarovanie. Pôsobenie stredných dávok žiarenia môže zvýšiť riziko vzniku papilárneho a folikulárneho karcinómu štítnej žľazy. Zdrojmi takého žiarenia sú:

Nízke až stredné dávky röntgenového žiarenia používané pred rokom 1950 pri liečbe detí s akné, tonzilitídou (zápal mandlí) a inými ochoreniami hlavy a krku môžu zvyšovať riziko vzniku papilárneho a folikulárneho karcinómu štítnej žľazy.

Ľudia, ktorí boli liečení rádioterapiou pre Hodgkinov lymfóm alebo iné typy lymfómu na hlave a krku majú zvýšené riziko vzniku diferencovaného typu karcinómu štítnej žľazy.

Jednorazové alebo opakované vystavenie rádioaktívnemu jódu (I-131) obzvlášť v detskom veku môže zvýšiť riziko vzniku papilárneho a folikulárneho karcinómu štítnej žľazy. Zdrojmi I-131 sú rádioaktívny spád z testovania jadrových zbraní v 50-tych a 60-rokoch, nehody v jadrových elektrárňach a únik z výrobných prevádzok pri výrobe jadrových zbraní.

Diéta s nízkym obsahom jódu. V USA a Európe sa jód pridáva do jedlej soli, aby sa predchádzalo vzniku problémov so štítnou žľazou.

Pohlavie. U žien je dva až trikrát častejší výskyt karcinómu štítnej žľazy oproti mužom.

Vek. Karcinóm štítnej žľazy môže vzniknúť v hocijakom veku. Anaplastický karcinóm štítnej žľazy sa zvyčajne diagnostikuje po 60. roku života. U starších detí (10 mesiacov a viac) a dospievajúcich sa môže vyvinúť medulárny karcinóm štítnej žľazy, obzvlášť v prípade, že majú mutáciu RET protoonkogénu.

Etnická príslušnosť. U belochov sa častejšie vyvinie karcinóm štítnej žľazy ako u černochov.

Symptómy

Ľudia s karcinómom štítnej žľazy môžu pociťovať nižšie uvedené príznaky. Niekedy pacienti s karcinómom štítnej žľazy nemajú žiadne z týchto príznakov alebo sa podobné príznaky vyskytujú pri iných ochoreniach. Ak trpíte niektorým z uvedených príznakov, informujte o tom svojho lekára.

• Hrča na prednej strane krku v blízkosti ohryzku
• Zachrípnutie
• Opuch (zväčšenie) štítnej žľazy v krku
• Obtiažne prehĺtanie
• Obtiažne dýchanie
• Bolesť v hrdle alebo krku
• Kašeľ, ktorý pretrváva a nie je zapríčinený prechladnutím

Tieto príznaky môžu byť spôsobené karcinómom štítnej žľazy, ale môžu tiež indikovať iné menej závažné ochorenia, ako sú infekcie, benígna struma alebo ďalšie problémy.

Diagnostika

Lekári používajú mnohé vyšetrenia na diagnostikovanie karcinómu a určenie, či je metastazujúci (rozšírený). Niektoré vyšetrenia môžu tiež určiť, aká liečba bude najúčinnejšia. Pre väčšinu typov nádorov je biopsia jediným spôsobom ako určiť definitívnu diagnózu karcinómu. Ak biopsia nie je možná, lekár môže navrhnúť ďalšie vyšetrenia, ktoré pomôžu stanoviť diagnózu. Zobrazovacie metódy možno použiť na zistenie, či nádor metastazuje. Váš lekár môže vziať do úvahy pri výbere diagnostických vyšetrení tieto faktory:

• vek a zdravotný stav
• typ karcinómu
• závažnosť príznakov
• výsledky predchádzajúcich vyšetrení

Na určenie diagnózy karcinómu štítnej žľazy slúžia nasledujúce vyšetrenia:

Fyzikálne vyšetrenie (vyšetrenie lekárom). Lekár prehmatá krk, štítnu žľazu, hrtan a lymfatické uzliny na krku (drobné orgány tvaru fazule, ktoré pomáhajú bojovať proti infekcii) aby zistil nezvyčajné hrčky alebo zväčšenie krku. Ak je odporúčaná chirurgická liečba, vyšetrí sa hrtan (hlasivky) laryngoskopom (tenká flexibilná trubička so svetlom).

Vyšetrenie krvi. Lekár môže naordinovať krvné testy aby zistil hladinu hormónu stimulujúceho štítnu žľazu (TSH). Rovnako môže nariadiť vyšetrenie hladiny tyroxínu a protilátok proti nemu. Ak sa uvažuje o možnosti medulárneho karcinómu štítnej žľazy, lekár naordinuje vyšetrenia, aby zistil vysoké hladiny kalcitonínu a krvné testy na detekciu prítomnosti RET protoonkogénu.

Ultrazvuk. Ultrazvuková sonda je nasmerovaná cez kožu a tkanivá krku na štítnu žľazu. Obraz, ktorý vzniká z odrazov vysoko frekvenčných zvukových vĺn, ukáže veľkosť štítnej žľazy a poskytne bližšie informácie o uzloch, či sú solídne alebo vyplnené tekutinou (cysty).

Rádionuklidové vyšetrenie. Toto vyšetrenie sa využíva predovšetkým na zistenie funkcie uzlov štítnej žľazy. Pri tomto teste pacient prehltne malé množstvo rádioaktívneho materiálu, ktorý lekárovi umožní vidieť rozdiely medzi štítnou žľazou a okolitými štruktúrami tela.

Biopsia. Pri biopsii sa získa malé množstvo tkaniva na vyšetrenie pod mikroskopom. Biopsia je jediným spôsobom ako určiť, či je uzol malígny alebo benígny. Počas tohto zákroku lekár získa bunky z uzla, ktoré potom vyšetrí cytopatológ (lekár, ktorý sa špecializuje na vyšetrenie a analýzu buniek a tkanív) aby určil prítomnosť karcinómu.

Odber tenkou ihlou (aspiračná biopsia). Tento zákrok sa zvyčajne robí ambulantne. Pred biopsiou sa do kože v blízkosti uzla vpichne lokálne anestetikum. Potom lekár vpichne tenkú ihlu do uzla a získa niekoľko buniek s tekutinou. Tento zákrok je možné opakovať dvakrát alebo trikrát, aby lekár získal materiál z rôznych častí uzla. Posudok urobený patológom môže byť pozitívny (to znamená, že sú prítomné bunky karcinómu), negatívny (to znamená, že nie sú prítomné bunky karcinómu) alebo nemožno urobiť definitívny záver.

Chirurgická biopsia. Ak aspiračná biopsia nedá jednoznačný záver, lekár môže navrhnúť biopsiu, pri ktorej je uzol, prípadne celý postihnutý lalok štítnej žľazy odstránený.

Určenie štádia

Určenie štádia je spôsob zistenie rozsahu karcinómu, určenie, kde je lokalizovaný, kam sa rozšíril a či ovplyvňuje funkcie iných orgánov organizmu. Lekári používajú na určenie štádia karcinómu diagnostické vyšetrenia, takže štádium nemôže byť určené pred ukončením všetkých vyšetrení. Určenie štádia ochorenia pomáha lekárovi určiť najlepší spôsob liečby a pomáha aj predpovedať priebeh ochorenia (pravdepodobnosť vyliečenia). Existujú rôzne klasifikácie určenia štádia pre rozličné typy karcinómov.

Jednou z možností, ako lekári určujú štádium je TNM klasifikácia. Tento systém používa 3 kritériá na určenie štádia nádoru: samotný nádor, lymfatické uzliny v jeho okolí a určenie, či sa nádor rozšíril do ďalších častí tela. Zistenia sú následne skombinované a určí sa štádium nádoru pre každého pacienta. Je definovaných päť štádií: štádium 0 a štádiá I až IV. Takéto určenie štádia je najbežnejší spôsob opísania nádoru, takže lekári môžu spolupracovať na plánovaní najlepšej liečby.

Názov TNM vychádza zo skratiek anglických slov nádor (Tumor), uzlina (Nodus) a metastáza (Metastasis). Lekári na základe týchto troch kritérií určujú štádium karcinómu:

• Aký rozsiahly je primárny nádor a kde je lokalizovaný? (Tumor, T)
• Sú nádorom postihnuté lymfatické uzliny? (Nodus, N)
• Metastazoval (rozšíril sa) nádor do ďalších častí tela? (Metastasis, M)

TNM klasifikácia

Tumor (nádor). V TNM klasifikácii je k písmenu „T“ priradené písmeno alebo číslo (0-4), ktoré charakterizuje veľkosť a lokalizáciu nádoru. Pri určovaní „T“ karcinómu štítnej žľazy lekári môžu upresniť základné štádium pridaním písmena „a“ (indikuje prítomnosť jedného ložiska nádoru) alebo „b“ (indikuje prítomnosť viacerých ložísk nádoru).

• TX: Primárny nádor nemožno hodnotiť.
• T0: Nádor sa nedokázal.
• T1: Nádor je menší ako 1 cm v najväčšom rozmere a je ohraničený na štítnu žľazu.
• T2: Nádor má najmenej 1 cm, ale nie je väčší ako 4 cm a je ohraničený na štítnu žľazu.
• T3: Nádor je väčší než 4 cm ale neprerastá mimo štítnu žľazu.
• T4: Nádor má akúkoľvek veľkosť a prerastá mimo štítnu žľazu.

Nodes (regionálne lymfatické uzliny). Písmeno „N“ je v TNM klasifikácii určené pre hodnotenie postihnutia lymfatických uzlín. V oblasti hlavy a krku sa nachádzajú početné lymfatické uzliny a starostlivé hodnotenie lymfatických uzlín je dôležitou súčasťou určenia štádia karcinómu štítnej žľazy. Lymfatické uzliny v iných častiach tela sa nazývajú vzdialené lymfatické uzliny.

• NX: Regionálne lymfatické uzliny nemožno hodnotiť.
• N0: Nie sú známky prítomnosti karcinómu v regionálnych lymfatických uzlinách.
• N1: Karcinóm postihuje lymfatické uzliny.
• N1a: Karcinóm postihuje lymfatické uzliny na krku na rovnakej strane ako je nádor (ipsilaterálne cervikálne lymfatické uzliny).
• N1b: Karcinóm postihuje lymfatické uzliny na obidvoch stranách krku (bilaterálne cervikálne), na opačnej strane oproti nádoru (kontralaterálne cervikálne), v strednej línii krku (mediálne cervikálne) alebo uzliny v hrudníku (mediastinálne).

Metastasis (vzdialené metastázy). Písmeno „M“ v TNM klasifikácii udáva, či sa nádor rozšíril do ďalších častí tela.

• MX: Vzdialené metastázy nemožno hodnotiť.
• M0: Karcinóm nemetastazoval do iných častí tela.
• M1: Karcinóm metastazoval do iných častí tela.

Určenie štádia karcinómu
Lekári určia štádium nádoru kombináciou T, N, a M kritéria. U karcinómu štítnej žľazy sa tento systém určenia štádia odlišuje podľa typu nádoru a veku pacienta.

Papilárne alebo folikulárne nádory, vek do 45 rokov

• Štádium I: Toto štádium opisuje nádor (T) bez postihnutia lymfatických uzlín (N0) a bez vzdialených metastáz (M0).
• Štádium II: Toto štádium opisuje nádor (T) s metastázami (M1) bez ohľadu na to, či sú postihnuté lymfatické uzliny (N).
• Štádium III: Toto štádium opisuje invazívny nádor (T4) bez postihnutia lymfatických uzlín (N0) alebo metastáz (M0), alebo akýkoľvek nádor (T), ktorý sa rozšíril do lymfatických uzlín (N1).
• Štádium IV: Toto štádium opisuje všetky nádory ak sú prítomné metastázy (M1)

Papilárne alebo folikulárne nádory, vek nad 45 rokov

• Štádium I: Toto štádium opisuje akýkoľvek malý nádor (T1) bez postihnutia lymfatických uzlín (N0) a bez metastáz (M0).
• Štádium II: Toto štádium opisuje akýkoľvek väčší neprerastajúci nádor (T2, T3) bez postihnutia lymfatických uzlín (N0) a bez metastáz (M0).
• Štádium III: Toto štádium opisuje akýkoľvek prerastajúci nádor (T4) bez postihnutia lymfatických uzlín (N0) a bez metastáz (M0), alebo akýkoľvek nádor (T) s postihnutím lymfatických uzlín (N1).
• Štádium IV: Toto štádium opisuje všetky nádory, ak sú prítomné metastázy (M1).

Medulárne karcinómy štítnej žľazy

• Štádium I: Toto štádium opisuje akýkoľvek malý nádor (T1) bez postihnutia lymfatických uzlín (N0) a bez metastáz (M0).
• Štádium II: Toto štádium opisuje akýkoľvek nádor (T) bez postihnutia lymfatických uzlín (N0) a bez metastáz (M0).
• Štádium III: Toto štádium opisuje akýkoľvek nádor (T), s postihnutím lymfatických uzlín (N1), ale ktorý nemetastazoval (M0).
• Štádium IV: Toto štádium sa používa keď sú prítomné metastázy (M1).

Všetky nediferencované anaplastické karcinómy štítnej žľazy majú štádium IV, bez ohľadu na veľkosť nádoru, jeho lokalizáciu alebo prítomnosť metastáz.

Liečba

Liečba karcinómu štítnej žľazy závisí od veľkosti a lokalizácie nádoru, či karcinóm metastazuje a aký je celkový zdravotný stav pacienta. V mnohých prípadoch najlepší liečebný plán určí v spolupráci s pacientom tím lekárov – chirurg, endokrinológ, klinický onkológ a radiačný onkológ.

Karcinóm štítnej žľazy možno liečiť chirurgicky, rádioaktívnym jódom, externou rádioterapiou a/alebo chemoterapiou, alebo ich kombináciou.

Chirurgická liečba
Chirurgická liečba je základná liečba väčšiny karcinómov štítnej žľazy. V závislosti na veľkosti uzla chirurg odstráni buď celú štítnu žľazu (totálna tyeroidektómia) alebo lalok s nádorovým uzlom (hemityreoidektómia = lobektómia). Ak sú prítomné známky alebo existuje riziko postihnutia lymfatických uzlín na krku, chirurg môže odstrániť tieto lymfatické uzliny (krčná disekcia) alebo iné tkanivo na krku, ktoré sa zdá byť postihnuté.

Hemityreoidektómie sa robia u niektorých pacientov s papilárnym alebo folikulárnym karcinómom štítnej žľazy.

Medzi možné komplikácie chirurgickej liečby patria prechodné alebo trvalé zachrípnutie, poškodenie prištítnych teliesok (žliazky, ktoré pomáhajú regulovať hladinu vápnika v krvi) a výrazné krvácanie alebo infekcia v rane. Ak sú poškodené alebo prerušené nervy v hrtane počas chirurgického zákroku, môže dôjsť k prechodnému alebo trvalému zachrípnutiu alebo „nezvučnému“ hlasu.

Bez štítnej žľazy telo prestane produkovať tyroxín. Najlepším riešením je hormonálna substitučná liečba tabletkami. Ak boli odstránené aj prištítne telieska, alebo prestali fungovať po operácii, musí pacient užívať aj vitamín D a preparáty na substitúciu vápnika.

Liečba rádioaktívnym jódom (I-131)
Nie všetci pacienti vyžadujú túto liečbu. Štítna žľaza absorbuje takmer všetok jód v tele. I-131 sa používa na deštrukciu buniek karcinómu, ktoré neboli odstránené chirurgickým zákrokom a tých, ktoré sa rozšírili mimo štítnu žľazu.

Pacienti s medulárnym alebo anaplastickým karcinómom štítnej žľazy nie sú liečení I-131.

Liečba sa podáva buď vo forme roztoku alebo v tabletkách. Pacienti, ktorí dostávajú obvyklé alebo vysoké dávky sú hospitalizovaní dva až tri dni, tí, ktorí dostávajú malé dávky nevyžadujú hospitalizáciu.

Pacienti musia prijímať dostatok tekutín, aby sa I-131 rýchlo vyplavil z tela. Počas niekoľkých dní žiarenie z väčšej časti vymizne.

Počas prípravy na liečbu rádioaktívnym jódom po totálnej tyreoidektómii sú pacienti vyzvaní, aby sa vyhýbali diéte bohatej na jód a neužívali žiadne lieky na substitúciu tyroxínu. Niekedy sa pred samotnou liečbou rádioaktívnym jódom robí skúška rádioaktívnym jódom so súčasnou stimuláciou rekombinantným hormónom stimulujúcim štítnu žľazu.

V prvý deň liečby môžu pacienti pociťovať nevoľnosť a zvracanie. Za istých okolností, ak sa nádor rozšíril, môže vzniknúť v oblastiach kde sa zhromažďuje rádioaktívny jód bolesť a opuch. Pretože jód sa koncentruje aj v slinných žľazách, pacienti môžu pozorovať opuchnutie slinných žliaz, čo môže spôsobovať xerostómiu (sucho v ústach).

Vysoké dávky rádioaktívneho jódu môžu spôsobovať infertilitu, hlavne u mužov. Ženám sa odporúča, aby neotehotneli aspoň jeden rok po liečbe rádioaktívnym jódom.

Epidemiologické štúdie ukázali, že opakovaná rádioaktívna terapia vysokými dávkami môže zapríčiniť vznik leukémie a príležitostne aj karcinóm močového mechúra.

Externá rádioterapia
Rádioterapia používa vysoko energetické röntgenové žiarenie na deštrukciu buniek karcinómu. Najčastejšie sa používa ožarovanie nazývané externá rádioterapia, kedy žiarenie emituje prístroj mimo tela pacienta. Liečba sa podáva zvyčajne päť dní v týždni celkovo päť až šesť týždňov, buď počas hospitalizácie v nemocnici alebo ambulantne.

Rádioterapia je indikovaná len za istých okolností – u pacientov s pokročilým karcinómom štítnej žľazy, ktorí nereagovali na liečbu rádioaktívnym jódom. Rádioterapia sa zvyčajne dáva po ukončení chirurgickej liečby pre karcinóm a zameriava sa na špecifickú oblasť, pričom ovplyvňuje len bunky karcinómu v tomto mieste.

Vedľajšie účinky závisia od liečebnej dávky a plochy a patria medzi ne sčervenanie kože, odynofágia (bolestivé prehĺtanie), kašeľ, občasné chripenie, nevoľnosť a únava. Väčšina vedľajších účinkov vymizne rýchlo po ukončení liečby.

Chemoterapia
Chemoterapia je podávanie liekov, ktoré usmrcujú nádorové bunky a niekedy sa využíva aj v liečbe karcinómu štítnej žľazy. Chemoterapeutiká sa dostávajú krvným riečiskom k nádorovým bunkám v tele. Cieľom chemoterapie môže byť deštrukcia karcinómu neodstráneného chirurgickou liečbou, spomalenie rastu nádoru alebo zmiernenie symptómov vyvolaných karcinómom.

Vedľajšie účinky chemoterapie závisia od stavu pacienta a použitej dávky, ale môžu to byť únava, riziko infekcie, nevoľnosť a zvracanie a vypadávanie vlasov. Tieto vedľajšie účinky zvyčajne vymiznú po ukončení liečby.

V súčasnosti je použitie systémovej chemoterapie na liečbu karcinómu štítnej žľazy založené na individuálnom rozhodovaní a najčastejšie je podávaná v rámci klinických výskumných štúdií.

Hormonálna liečba
Pacienti, ktorí sú liečení pre papilárny, folikulárny a medulárny karcinóm štítnej žľazy vyžadujú po chirurgickej liečby karcinómu štítnej žľazy liečbu tyroxínom. Okrem substitúcie hormónu tabletky tyroxínu spomaľujú rast zvyšných buniek karcinómu (len diferencovaných karcinómov), takže podávanie tyroxínu má dvojaký účinok.

Tabletky tyroxínu majú málo nežiadúcich účinkov. U niektorých pacientov sa vyvinie kožný výsyp alebo vypadávanie vlasov počas prvých mesiacov liečby. Lekár monitoruje hladiny tyroxínu u pacienta pravidelnými vyšetreniami krvi. Hypertyreóza (vysoká hladina tyroxínu) môže zapríčiniť chudnutie, bolesti na hrudi, zrýchlenie srdcovej frekvencie alebo arytmiu (nepravidelný rytmus srdca), kŕče a hnačky. Pacientom môže byť horúco a potia sa. Hypotyreóza (nízka hladina tyroxínu) môže spôsobovať vyčerpanosť, chudnutie, suchosť kože a vlasov. Pacientom môže bývať chladno.

Liečebné možnosti podľa štádií
Pre väčšinu karcinómov v oblasti krku, či už primárnych alebo pri postihnutí lymfatických uzlín je chirurgická liečba dôležitou súčasťou liečby. Pacienti s pokročilejším ochorením môžu byť liečení viac než jednou metódou liečby.
Štádium I: Chirurgická liečba, hormonálna liečba, prípadne liečba rádioaktívnym jódom po chirurgickej liečbe
Štádium II: Chirurgická liečba, hormonálna liečba, prípadne liečba rádioaktívnym jódom po chirurgickej liečbe
Štádium III: Chirurgická liečba, hormonálna liečba, prípadne liečba rádioaktívnym jódom po chirurgickej liečbe
Štádium IV (pokročilé): Chirurgická liečba, hormonálna liečba, prípadne liečba rádioaktívnym jódom po chirurgickej liečbe, externá rádioterapia a/alebo chemoterapia pri karcinóme, ktorý metastazuje alebo neodpovedá na liečbu rádioaktívnym jódom
Recidíva karcinómu (karcinóm, ktorý sa objavil znovu po liečbe): Externá rádioterapia, chemoterapia, niekedy má význam chirurgická liečba, za istých okolností možno použiť liečbu rádioaktívnym jódom.

Pokročilý karcinóm štítnej žľazy
Štádium IV karcinómu štítnej žľazy je najpokročilejším štádiom ochorenia. Karcinóm sa rozšíril mimo štítnu žľazu do lymfatických uzlín a iných orgánov, ako sú kosti alebo pľúca.

Príznaky pokročilého karcinómu štítnej žľazy sú podobné tým, aké sa vyskytujú pri včasnejšom štádiu ochorenia:

• Hrča na prednej strane krku v blízkosti ohryzku
• Zachrípnutie
• Opuch (zväčšenie) štítnej žľazy v krku
• Obtiažne prehĺtanie
• Obtiažne dýchanie
• Bolesť v hrdle alebo krku
• Kašeľ, ktorý pretrváva a nie je zapríčinený prechladnutím
• Bolesti kostí, obzvlášť ak sa vyvinú metastázy v skelete (kostre)

Liečba pokročilého karcinómu štítnej žľazy môže zahŕňať chirurgickú liečbu alebo kombináciu externej rádioterapie a chemoterapie. Rádioterapiu je možné použiť tiež na zmiernenie bolestí a iných obtiaží. Pacienti s pokročilým karcinómom štítnej žľazy by mali zvážiť svoju účasť v klinických štúdiách.

Sledovanie

Sledovanie po liečbe je nevyhnutné. Pacienti zvyčajne prichádzajú na kontroly každých šesť mesiacov až jeden rok. Lekár môže naordinovať röntgen hrudníka, ultrazvukové vyšetrenie krku a niekedy scintigrafiu s vychytávaním rádioaktívneho jódu a laboratórne vyšetrenia, aby určil úroveň supresie hormónu stimulujúceho štítnu žľazu.

Pacienti by mali mať vyšetrený tyreoglobulín, látku, ktorá viaže hormóny v štítnej žľaze. Ak bola štítna žľaza odstránená, mala by byť hladina tyreoglobulínu v krvi nízka alebo žiadna. Zvýšenie hladiny tyreoglobulínu môže indikovať recidívu karcinómu.

Ak lekár odporučí celotelovú scintigrafiu I-131 (toto vyšetrenie detekuje bunky karcinómu štítnej žľazy kdekoľvek v tele), pacienti musia prestať užívať náhrady tyroxínu šesť týždňov pred plánovaným vyšetrením.

Hoci väčšina karcinómov štítnej žľazy je liečiteľná, môžu sa vyskytnúť rôznorodé názory v mnohých aspektoch liečby a sledovania karcinómu štítnej žľazy a pacientom je doporučované, aby svoj stav konzultovali aj s iným odborníkom. Musia totiž akceptovať liečbu, ktorú si vyberú, ak je viac než jedna možnosť liečby a mali by sa zaujímať aj o klinické štúdie.

Mladé ženy, ktoré sú liečené na diferencovaný typ karcinómu štítnej žľazy majú vyššie riziko vzniku karcinómu prsníka v budúcnosti a preto by mali postupovať podľa odporúčaní na včasnú diagnostiku karcinómu prsníka.

Otázky pre lekára

Pravidelná komunikácia s Vašim lekárom je dôležitá pri rozhodovaní o ďalšej liečbe. Uvážte položenie nasledujúcich otázok Vášmu lekárovi:

• Ak bola urobená aspiračná biopsia, ako je interpretovaný výsledok cytológom a čo to znamená v zmysle rozsahu plánovaného chirurgického zákroku (totálna tyeroidektómia alebo odstránenie len jedného laloka)?
• Aká rozsiahla by mala byť resekcia (chirurgické odstránenie) štítnej žľazy a lymfatických uzlín okolo priedušnice a susedných ciev?
• Aké sú riziká chirurgického zákroku a ako ich možno zmierniť?
• Treba urobiť ultrazvukové vyšetrenie pred chirurgickým zákrokom aby sa určil rozsah ochorenia v štítnej žľaze a krku?
• Z poznatkov získaných doteraz, patrím do skupiny s vysokým alebo nízkym rizikom recidívy nádoru?
• Aké sú výhody liečby rádioaktívnym jódom konkrétne v mojej situácii, a aké sú možné riziká takejto liečby?
• Ako môže tento chirurgický zákrok ovplyvniť reč a prehĺtanie? Ak by bola reč zhoršená, ako ju možno zlepšiť?
• Aké je odporúčané dlhodobé sledovanie pre tento karcinóm po ukončení celej liečby?

Súčasný výskum

Neustále prebieha výskum novších diagnostických a terapeutických postupov pri karcinóme štítnej žľazy. Nasledujúce pokrokové postupy sú stále súčasťou klinických štúdií a momentálne ich nemožno odporúčať ako štandardnú liečbu alebo ešte nie sú dostupné. S lekárom vždy prediskutujte všetky diagnostické a terapeutické možnosti.

V súčasnosti sa vyvíja nová chirurgická technika, tzv. miniinvazívna video-asistovaná chirurgia štítnej žľazy. Momentálne sú pre túto chirurgickú techniku vhodní len niektorí pacienti a len málo chirurgických centier má skúsenosti s týmto typom operácie.

Nové liečebné možnosti ponúkajú experimentálne kombinácie chemoterapeutík a iných liečebných modalít. Pri medulárnom karcinóme štítnej žľazy sa skúšajú protilátky značené rádiofarmakom.

Prebiehajú výskumy na zlepšenie diagnostiky a predpovedania výsledkov založené na výskume v oblasti molekulárnej biológie nádorov.