Karcinóm úst a hltana

Úvod

Jedným z najčastejších typov karcinómu v oblasti hlavy a krku je karcinóm ústnej dutiny (ústa a jazyk) a orofarynxu (ústna časť hltana uprostred hrdla). Karcinóm sa začína, keď sa bunky v tejto časti tela začínajú správať abnormálne a nekoordinovane sa delia. Tieto abnormálne bunky útočia na okolité tkanivo a  niekedy sa rozšíria do iných častí tela cez krvné riečisko a lymfatický systém.

Viacej ako 90% karcinómov úst a hltana sa nazýva karcinóm dlaždicových buniek, pretože sa začína v plochých bunkách vrstvy, ktorá vystiela ústa a hrdlo.

K ústnej dutine patria: pery, sliznica úst a líc (bukálna mukóza,), horné a dolné ďasno (gingíva), predné dve tretiny jazyka, spodina ústnej dutiny pod jazykom, strop ústnej dutiny, tvrdé podnebie a malá oblasť za zubami múdrosti (retromolárny trigón – trojuholník).

Hltan sa začína tam, kde končí ústna dutina. Patria k nemu: mäkké podnebie a zadná časť úst, časť hrdla za ústami, koreň jazyka a tonzily (mandle).

Ústna dutina a hltan spolu s inými časťami hlavy a krku majú na starosti žuvanie, prehĺtanie, dýchanie a rozprávanie.

Štatistika

Percento výskytu karcinómu úst a hltana je skoro dva razy vyššie u mužov ako u žien. Najvyššie je pritom u mužov nad 50 rokov. Karcinóm ústnej dutiny je u mužov deviatym najčastejším druhom karcinómy.

Asi 84% pacientov prežíva najmenej jeden rok po diagnostikovaní karcinómu. Percento päť až desaťročného prežitia je u pacientov asi 57%, resp. 45%.

Štatistické údaje o karcinóme by mali byť interpretované veľmi opatrne. Tu uvedené odhady vychádzajú z údajov o tisíckach prípadov tohto typu ochorenia a nemusia sa hodiť pre jednotlivú osobu. Nie je možné povedať pacientovi, ako dlho bude s karcinómom úst a hltana žiť. Keďže sa štatistiky prežitia robia v päťročných (niekedy ročných) intervaloch, nemusia zachytávať najnovšie pokroky v liečbe a diagnostike tohto typu karcinómy.

Rizikové faktory a prevencia

Existujú dva hlavné rizikové faktory, ktoré zvyšujú riziko ochorenia na karcinómu úst a hltana:

• Užívanie tabakových výrobkov, ako je fajčenie cigariet, cigár, fajky, žuvanie tabaku a šnupanie je najväčším rizikom karcinómu v oblasti hlavy a krku. Fajčenie fajky je spojené najmä s karcinómom tej časti pier, ktorá prichádza do styku s náustkom. Žuvanie, alebo šnupanie tabaku sa spája s 50% nárastom rizika karcinóm líc, ďasien a vnútrajšku pier, kde dochádza k najčastejšiemu kontaktu s tabakom.
• Časté užívanie alkoholu

Osemdesiatpäť percent (85%) prípadov karcinómu v oblasti hlavy a krku sa spája s užívaním tabaku. Užívanie tabaku a alkoholu spolu toto riziko ešte zvyšuje. Posledné štúdie naznačujú, že u ľudí, ktorí užívajú marihuanu je riziko karcinóm v oblasti hlavy a krku vyššie ako je priemer.

Ďalšie rizikové faktory karcinómy úst a hltana:

• Pohlavie. U mužov je pravdepodobnejšie, že ochorejú na karcinómu pier ako u žien.
• Dlhšie vystavenie sa účinkovaniu slnečných lúčov je spojené najmä s rizikom karcinómy pier a kože.
• Bledá pokožka je tiež spojená s rizikom karcinóme pier a kože.
• Vek. Vyššie riziko karcinómu úst je u ľudí nad 45 rokov (hoci táto sa môže vyskytovať u ľudí každej vekovej kategórie).
• Podráždenie zle sediacou zubnou protézou u ľudí, ktorí užívajú alkohol a tabakové výrobky
• Žuvanie betelových orechov (orech, ktorý obsahuje slabý stimulant), populárne v Ázii
• Zlá výživa
• Oslabený imunitný systém
• Nedostatok vitamínu A
• Vystavenie sa riziku nákazy ľudským papilloma vírusom (HPV – human papilloma virus), alebo vírusom Epstein-Barr (EBV – Epstein-Barr virus)
• Zriedkavý Plummer-Vinsonov syndróm, ktorý sa týka nedostatku železa a zapríčiňuje ťažkosti s prehĺtaním

Hoci niektoré rizikové faktory nie je možné ovplyvniť, väčšine z nich sa dá vyhnúť zmenou životného štýlu. Najdôležitejšie, čo človek môže urobiť (aj u ľudí, ktorí fajčia už dlho), je prestať užívať tabakové výrobky.

Symptómy

Často je prvým človekom, ktorý objaví karcinóm úst zubný lekár pri bežnej zubnej prehliadke. Najčastejšie symptómy karcinómy úst a hltana sú:

• Zápal v ústach, alebo na pere, ktorý sa nehojí (najbežnejší symptóm)
• Biely, alebo červený fliačik na ďasnách, jazyku, mandliach, alebo ústnej sliznici
• Hrčka na pere, ústach, krku, alebo hrdle, pocit zhrubnutia líca
• Nehojace sa zápaly hrdla, alebo pocit „niečoho uviaznutého v krku“
• Chrapľavosť, alebo iná zmena hlasu
• Znecitlivenie úst, alebo jazyka
• Bolesť, alebo krvácanie v ústach
• Ťažkosti pri prežúvaní, prehĺtaní, alebo pohybe ďasien, či jazyka
• Bolesť ucha, alebo čeľuste
• Chronický zápach z úst
• Zmeny reči
• Uvoľnenie zuba, alebo bolesť zuba
• Zubná protéza, ktorá už dlho nesedí
• Nevysvetliteľná strata hmotnosti
• Únava
• Nechutenstvo

Pacient nemusí mať všetky tieto symptómy, či dokonca nemusí mať vôbec žiadne symptómy (je asymptomatický), a aj tak môže byť u neho diagnostikovaný karcinóm. Ľudia, ktorí na sebe spozorujú niektorý z týchto varovných signálov, by mali neodkladne navštíviť lekára a (alebo) zubného lekára. Ak je karcinóm úst a hltana diagnostikovan zavčasu, má oveľa väčšiu šancu na vyliečenie.

Keďže mnohé z týchto symptómov môžu byť zapríčinené inými dôvodmi, než je karcinóm, je dôležité, aby ľudia chodili na pravidelné zdravotné a zubné prehliadky, a to najmä tí, ktorí pravidelne pijú alkohol, alebo v súčasnosti užívajú, či v minulosti užívali tabakové výrobky.

Diagnostika

Lekári a zubní lekári často zistia karcinóm pier a ústnej dutiny pri bežnej prehliadke. Ak sa u pacienta zistia príznaky karcinómy úst a (alebo) hltana, lekár spíše kompletnú anamnézu, kde poukáže na všetky symptómy a rizikové faktory. Môže si vyžiadať niekoľko testov, ktoré pomôžu diagnostikovať karcinóu a určiť štádium (ako ďaleko pokročil).
Fyzikálne vyšetrenie. Lekár pohmatom zistí akékoľvek hrčky na krku, perách, ďasnách a lícach. Keďže je u pacientov s karcinómom úst a hltanu zvýšené riziko karcinóm aj v iných oblastiach hlavy a krku, lekár dôkladne vyšetrí aj oblasť za nosom, larynx (hrtan) a lymfatické uzliny na krku.
Endoskopia. Pri endoskopii je pacientovi cez ústa, alebo nos zavedená osvetlená tenká trubička s optickými šošovkami, pomocou ktorej lekár vyšetrí oblasť hlavy a nosa. Toto vyšetrenie je nazývané podľa oblastí, ktoré sú prezerané, ako je laryngoskopia (larynx – hrtan), faryngoskopia (farynx – hltan), alebo nazofaryngoskopia (nazofarynx – nosohltan). Pri tomto vyšetrení sa používa anestetický sprej, alebo celková anestézia, ktorá pacientovi vyšetrenie uľahčí.
Biopsia. Ak je nájdená podozrivá oblasť, lekár vykoná biopsiu. Pri biopsii je odobratý malý kúsok tkaniva bioptickými klieštikmi. Tento je následne skúmaný pod mikroskopom, či sa v ňom nenachádzajú abnormálne bunky. Pri tenkoihlovej aspiračnej biopsii sú bunky odobraté pomocou tenkej ihly, ktorá sa zavedie priamo do nádoru. Odobraté bunky sú skúmané pod mikroskopom, či nemajú znaky karcinómy (cytologický rozbor).
Röntgenové vyšetrenie. Röntgenový snímok vnútra tela pomôže lekárovi identifikovať nádor. Niekedy je podaný pacientovi báryový roztok, ktorý po vypití pokryje ústa a hrdlo, aby bol röntgenový snímok výraznejší (prehltnutie bária). Röntgenový snímok hrudníka môže ukázať, či sa karcinóm nerozšíril do pľúc.
Počítačová tomografia ( vyšetrenie CT). Špeciálny typ röntgenových lúčov napojených na počítač zachytí prierezový obraz vnútra tela. Pomôže lekárom pri rozhodovaní, či je nádor chirurgickou cestou odstrániteľný, a tiež, či sa rozšíril do lymfatických uzlín v krku, alebo spodnej čeľusti.
Magnetická rezonancia (magnetic resonance imaging – MRI). Toto vyšetrenie využíva silné magnetické polia, pomocou ktorých sa vytvorí obraz vnútra tela, najmä mäkkého tkaniva, ako sú mandle a koreň jazyka.
Ultrazvuové vyšetrenie: Pri tomto vyšetrení sa vytvára videoobraz vnútra tela pomocou zvukových vĺn. Tento typ vyšetrenia môže zistiť rozšírenie karcinómy do lymfatických uzlín v krku (cervikálne, krčné lymfatické uzliny).
Panoramatický snímok sánky. Panorex je otáčajúci sa, t.j. panoramatický röntgenový snímok hornej a spodnej čeľuste, na ktorom sa môže zistiť karcinóm, alebo skontrolovať zuby pred ožarovaním, alebo chemoterapiou.
Rádionuklidové vyšetrenie kostí. Toto vyšetrenie používa malé množstvá rádioaktívneho materiálu na zistenie, či sa karcinóm nerozšíril do kostí.
Tomografia emisiou pozitrónov (positron emission tomography – PET). Hoci toto vyšetrenie nie je bežne používané, je uvádzané ako nový spôsob diagnostikovania karcinómu. Obraz tela pacienta sa pri ňom vytvára použitím injekčnej aplikácie látky, ako je glukóza (cukor) v malých dávkach v rádioaktívnej forme. Pretože je táto metóda celkom nová, jej účinnosť ešte nie je celkom dokázaná, ale niektorí lekári ju v určitých situáciách odporúčajú.

Prevencia
Ľudia, ktorí pijú alkohol a užívajú tabakové výrobky by mali byť podrobení všeobecnému vyšetreniu najmenej raz do roka. Je to jednoduché, rýchle vyšetrenie, pri ktorom lekár vyšetrí nos, ústnu dutinu a hrdlo na abnormality a tiež môže nahmatať hrčky v krku. Ak lekár zistí niečo nezvyčajné, odporučí ďalšie vyšetrenia jednou, alebo viacerými vyššie spomenutými diagnostickými metódami.

Štádiá

Po diagnostikovaní karcinóm lekári vykonajú vyšetrenia, pomocou ktorých určia jeho štádium. Keď lekár pozná štádium choroby, môže naplánovať liečbu a stanoviť prognózu.

Štádiá karcinómu podľa systému TNM

• Akej veľkosti je primárny nádor a kde sa nachádza? (T, tumor – nádor)
• Rozšíril sa už do lymfatických uzlín? (N, nodus – uzlina)
• Rozšírila sa už karcinóm (metastázovala) do ostatných častí tela? (M, metastasis – metastáza)

Nádor(tumor – T)
Podľa systému TNM sa písmeno „T“ plus písmeno, alebo číslica (0 až 4) používa na opis veľkosti nádoru a miesta, kde sa nachádza.
TX označuje, že primárny nádor nemôže byť posúdený.
TO označuje, že nebol nájdený žiadny dôkaz nádoru
Tis označuje štádium, ktoré sa nazýva karcinóm (karcinóm) in situ. Je to veľmi ranné štádium karcinómy, keď sa karcinómové bunky nachádzajú len v jednej vrstve tkaniva.
T1 označuje nádor, ktorý má najviac 2 cm na mieste, kde je najväčší.
T2 označuje nádor, ktorý má 2 – 4 cm.
T3 označuje nádor, ktorý je väčší ako 4 cm.
T4a (pera) označuje, že nádor sa začal tvoriť na pere, ale zasiahol priľahlé tkanivo, ako spodina ústnej dutiny, alebo pokožka na tvári.
T4a (ústna dutina) označuje, že nádor prenikol cez kortikálnu kosť hlboko do štruktúr v ústach, ako sú svaly jazyka, alebo dutiny.
T4b označuje, že nádor zasiahol lebkovú spodinu a (alebo) obaľuje interné (vnútorné) artérie (tepny).
T4b (orofarynx – hltan) označuje, že nádor zasiahol larynx (hrtan), jazyk, alebo čeľustnú kosť.
T4b označuje, že nádor prešiel do nosohltanu, lebkovej spodiny, alebo priľahlých tepien a svalov.

Regionálne (miestne) lymfatické uzliny (nodes – N)
„N“ v skratke TNM označuje miestnu lymfatickú uzlinu. Lymfatické uzliny sú drobné orgány fazuľovitého tvaru, umiestnené po celom tele, ktoré normálne pomáhajú pri boji s infekciou a karcinómou. Sú dôležitou súčasťou imunitného systému ľudského tela. Keďže sa v oblasti hlavy a krku nachádza veľa uzlín, starostlivé posúdenie lymfatických uzlín je dôležitou súčasťou stanovenia štádia karcinómy.
NX označuje, že miestne lymfatické uzliny nemôžu byť posúdené.
NO označuje, že neexistuje dôkaz karcinómy v miestnych lymfatických uzlinách.
N1 označuje, že karcinóm sa rozšírila do jednej uzliny na tej istej strane, ako je primárny nádor a nádor v uzline má najviac 3 cm.
N2 označuje niektorú z nasledovných možností:
N2a – karcinóm sa rozšírila do jednej lymfatickej uzliny na tej istej strane, ako je primárny nádor a  má viacej ako 3 cm, ale nie viacej ako 6 cm.
N2b – karcinóm sa rozšírila do viac ako jednej lymfatickej uzliny na tej istej strane, ako je primárny nádor, ale ani jeden nádor nemá viacej ako 6 cm.
N2c – karcinóm sa rozšírila do viac ako jednej lymfatickej uzliny na oboch stranách tela, ale ani jeden nádor nemá viacej ako 6 cm.
N3 označuje, že nádor v lymfatických uzlinách má viacej ako 6 cm.

Vzdialené metastázy (metastasis -M)
„M“ v skratke TNM opisuje, či sa karcinóm rozšírila (metastázovala) do iných častí tela.
MX označuje, že vzdialené metastázy nemôžu byť posúdené.
MO označuje, že sa karcinóm nerozšírila (nemetastázovala) do iných častí tela.
M1 označuje, že sa karcinóm rozšírila (metastázovala) do iných častí tela.

Stupeň nádoru. Lekári opisujú primárny nádor tiež pomocou stupňa, ktorý sa určuje mikroskopickým vyšetrením tkaniva z nádoru. Lekár toto tkanivo porovnáva s normálnym. Normálne tkanivo obsahuje veľa diferencovaných (odlišných) typov buniek, spojených do skupín, čo sa nazýva odlišnosť. Tkanivá z nádorov majú zvyčajne bunky, ktoré sú si veľmi podobné, alebo sú slabo diferencované (odlíšené). Vo všeobecnosti sa dá povedať, že čím je tkanivo menej diferencované (odlíšené), tým je prognóza horšia.
GX označuje, že sa stupeň nedá posúdiť.
G1 označuje, že bunky vyzerajú podobne ako normálne tkanivo, sú dobre diferencované (odlíšené).
G2 označuje, že bunky sú mierne diferencované (odlíšené).
G3 označuje, že bunky sa nepodobajú na normálne tkanivo, sú slabo diferencované (odlíšené).

Určenie štádií
Informácie z kategorizácie TNM sa používajú na vytvorenie systému štádií od 0 – IV (nula až štyri).
Štádium 0: Opisuje karcinóm (nádor) in situ (Tis), bez rozšírenia do lymfatických uzlín (N0) a bez vzdialených metastáz (M0).
Štádium I: Opisuje malý nádor (T1), bez rozšírenia do lymfatických uzlín (N0) a bez vzdialených metastáz (M0).
Štádium II: Opisuje nádor, ktorý je menší ako 4 cm (T2), ktorý sa nerozšíril do lymfatických uzlín (N0), ani vzdialených častí tela (M0).
Štádium III: Opisuje všetky väčšie nádory (T3), ktoré sa nerozšírili do regionálnych lymfatických uzlín (N0), bez metastáz (M0), ako aj menšie nádory (T1, T2), ktoré sa rozšírili do regionálnych lymfatických uzlín (N1), ale bez znakov metastáz (M0).
Štádium IVA: Opisuje akýkoľvek invazívny nádor (T4a), buď bez zásahu lymfatických uzlín (N0), alebo rozšírený len do jednej lymfatickej uzliny na tej istej strane (N1), ale bez metastáz (M0). Tiež sa používa na opis akéhokoľvek T s výraznejším zásahom uzlín (N2), ale bez metastáz (M0).
Štádium IVB: Opisuje akýkoľvek nádor (T) s extenzívnejším rozšírením do lymfatických uzlín (N3), ale bez metastáz (M0).
Štádium IVC: Opisuje akúkoľvek karcinómu so vzdialenými metastázami (M1).

Liečba

Veľa prípadov karcinóm úst a hltanu je liečiteľných, najmä ak sú objavené dosť zavčasu. Liečba, alebo kombinácia liečebných metód závisí od miesta, kde sa karcinóm nachádza, jeho štádia, veku pacienta a celkového zdravotného stavu.

Odborníci na karcinóm v oblasti hlavy a krku často vytvoria tým, ktorý sa stará o jednotlivého pacienta. Takýto prístup sa nazýva multidisciplinárne hodnotenie a je potrebné ho vykonať predtým, než sa začne s akoukoľvek liečbou. Do tohto týmu môže patriť onkológ-chemoterapeut, chirurg, otorynolaryngológ, maxilofaciálny protodontista (stomatologický protetik), dentista, fyzioterapeut, logopéd, psychiater, ošetrovateľ(ka), dietológ a sociálny pracovník.

Hoci je vyliečenie karcinóm primárnym cieľom liečby, nemenej dôležité je zachovanie funkčnosti orgánov. Pri plánovaní liečby lekári zvažujú, nakoľko táto ovplyvní kvalitu pacientovho života, ako sa bude cítiť, vyzerať, ako bude môcť rozprávať, jesť a dýchať.

V prípade karcinómu úst a hltanu prichádzajú do úvahy tri hlavné spôsoby liečby: chirurgický zákrok, ožarovanie a chemoterapia. Na liečbu karcinóm sa môže použiť jeden z nich, alebo ich kombinácia.

Chirurgický prístup
Operačné odstránenie karcinómového nádor, alebo jeho časti a časti zdravého tkaniva v jeho okolí. Cieľom chirurgického zákroku je odstrániť nádor a zanechať negatívne okraje: žiadna stopa nádoru v zdravých tkanivách). Niekedy po chirurgickom zákroku nasleduje liečba ožarovaním.

V závislosti na mieste, štádiu a patológii karcinómu môže byť potrebná viac ako jedna operácia, aby sa karcinóm odstránila a zasiahnutým tkanivám navrátil ich pôvodný výzor a funkčnosť. Základnými chirurgickými postupmi pri liečbe karcinómy úst a hltanu sú:

Primárna operácia nádoru. Nádor je odstránený spolu s okolitým tkanivom, aby sa zmenšila možnosť, že na mieste zostala jeho časť. Nádor môže byť odstránený cez ústa, alebo cez rez na krku. Niekedy je potrebná mandibulotómia (preťatie sánky), pri ktorej je sánka rozdelená pílkou, aby sa mohol nádor odstrániť.

Glosektómia. Odstránenie časti jazyka, alebo jazyk celý.

Celková, alebo čiastočná operácia čeľuste. V prípade, že nádor zasiahol čeľustnú kosť, ale neprenikol do nej, pristupuje sa k odstráneniu časti čeľustnej kosti. Ak röntgenový snímok ukázal poškodenie kosti, potom sa môže odstrániť celá kosť.

Maxilektómia. Táto operácia odstraňuje tvrdé podnebie (kostný strop ústnej dutiny), alebo jeho časť. Na vyplnenie medzery sa môžu použiť umelé časti (protézy).

Mikrografická chirurgia. Tiež známa ako Mohsova operácia, pri ktorej chirurg odstraňuje nádor po malých plátkoch a okamžite prezerá každý plátok pod mikroskopom, aby zistil prítomnosť karcinómových buniek. Ďalšie plátky sa odstraňujú dovtedy, kým nie je celá karcinóm kompletne odstránená. Táto metóda minimalizuje objem odstráneného zdravého tkaniva a pomáha zachovávať zdravú stavbu. Používa sa najmä v niektorých prípadoch karcinómy pery a kože.

Laryngektómia. (zriedkavá) Chirurgický zákrok, pri ktorom sa odstraňujú veľké nádory na jazyku a hltane. Môže viesť k tomu, že chirurg musí odstrániť tkanivo, ktoré je potrebné pri prehĺtaní. Výsledkom je, že do dýchacej trubice sa môže dostať potrava a dostať sa až do pľúc, čo môže spôsobiť zápal pľúc. Ak skutočne dôjde k takémuto riziku, hltan je odstránený. Po odstránení hltana je dýchacia trubica pripojená ku koži na krku, do ktorej je spravená diera, nazývaná stómia – umelý otvor, cez ktorú pacient dýcha.

Disekcia krku . Karcinóm úst a hltanu sa často rozšíri do lymfatických uzlín v krku. V závislosti od miesta a štádia karcinóm môže byť potrebné odstrániť niektoré z týchto uzlín.

Tracheostómia. Ak karcinóm blokuje hrdlo a nádor je priveľký na to, aby sa dal celý odstrániť, je chirurgicky spravený vývod priedušnice cez krk navonok, cez ktorý pacient dýcha. Tracheostómia môže byť dočasná, alebo trvalá.

Gastrostómia. Ak nádor bráni prehĺtaniu, môže sa zaviesť cez kožu a svaly zavedená priamo do žalúdka špeciálna trubica, cez ktorú sa privádza potrava. Ak sú problémy s prehĺtaním dočasné, môže byť takáto trubica zavedená cez nos, dole cez pažerák do žalúdka.

V závislosti od miesta a typu má chirurgický zákrok často za následok opuch, ktorý spôsobuje ťažkosti s dýchaním. Môže zapríčiniť aj trvalú stratu hlasu, poškodenie reči, ťažkosti pri prežúvaní, prehĺtaní, či rozprávaní, znecitlivenie ucha, slabosť v prípade zodvihnutia paže nad hlavu, ochabnutosť hornej pery, či znetvorenie tváre. Operácia môže zoslabiť funkciu štítnej žľazy, najmä po laryngektómii – úplnom operačnom odstránení hrtanu a (alebo) ožarovaní.

Ak si liečenie vyžiadalo odstránenie veľkého množstva tkaniva, môže byť potrebná rekonštrukčná chirurgia, ktorá umožní pacientovi opäť prehĺtať a rozprávať. Zdravá kosť, alebo tkanivo môžu byť odobraté z iných častí tela, aby zaplnili miesto po nádore, alebo nahradili časť pery, jazyka, podnebia, či čeľuste. Stomatologický protetik môže vytvoriť umelú zubnú, alebo tvárovú časť, aby pacient mohol opäť prehĺtať, či rozprávať. Logopéd môže naučiť pacienta nové techniky komunikácie pomocou špeciálneho zariadenia.

Rádioterapia
Ožarovanie môže byť hlavnou liečbou karcinómu ústnej dutiny, alebo sa môže použiť následne po chirurgickom zákroku na zničenie malých ložísk karcinómu, ktoré nemohli byť chirurgicky odstránené.

Pred tým, než sa pristúpi k ožarovaniu akéhokoľvek nádoru na hlave, alebo krku, musí sa pacient podrobiť dôkladnej prehliadke u stomatológa, ktorý má skúsenosti s liečbou ľudí s karcinómom (onkologická stomatológia). Keďže ožarovanie môže spôsobovať kazivosť zubov, je potrebné chrup patrične ošetriť. Často sa dá zubnému kazu predísť správnym ošetrením u zubného lekára ešte pred začiatkom liečby. V prípade, ako to radiačný onkológ uzná za potrebné, môže pacientovi navrhnúť odstránenie kovových súčastí chrupu (mostíky, plomby)

Ožarovanie hlavy a krku môže mať za následok nasledovné vedľajšie účink

• Podráždenie, alebo začervenanie kože v mieste ožarovania
• Suché ústa, alebo zhustnutie slín, spôsobené permanentným (nezvratným) poškodením slinných žliaz
• Bolesti v kostiach
• Nauzea (nutkanie na zvracanie)
• Únava
• Zápaly v ústach a (alebo) zapálené hrdlo
• Problémy so zubami (ktorým sa zvyčajne dá predchádzať)
• Bolestivé prehĺtanie
• Strata chuti do jedla, často spôsobená zmenou chuti
• Strata sluchu z dôvodov nahromadenej tekutiny v strednom uchu
• Nahromadenie ušného mazu, ktorý vysychá pôsobením ožarovania na ušný kanálik

Ožarovanie môže tiež spôsobiť stav, pri ktorom sa znižuje činnosť tyroidey (štítnej žľazy), ktorá sa nachádza v krku, čo spôsobuje, že sa pacient cíti ustatý a bez energie. Všetci pacienti sa musia po ožarovaní krku podrobovať pravidelnej kontrole štítnej žľazy.

Chemoterapia
Chemoterapia je použitie účinných liekov (cytostatík) na zničenie nádorových buniek. Chemoterapia môže byť použitá na počiatku liečenia, pred operáciou, či ožarovaním (neoadjuvantná), alebo po nich (adjuvantná), alebo v obidvoch prípadoch. Pri nádoroch hlavy a krku sa zvyčajne podáva vo forme infúzií vnútrožilovo. Váš lekár môže niekedy doporučiť podávanie chemoterapie a ožarovania súčasne.

Každý liek, alebo jeho kombinácia môže spôsobovať špecifické vedľajšie účinky, niektoré môžu byť aj trvalé. Chemoterapia môže všeobecne spôsobovať nasledujúce vedľajšie účinky:

• Únava
• Nauzea (nutkanie na zvracanie)
• Zvracanie
• Vypadávanie vlasov
• Sucho v ústach
• Strata chuti do jedla, často spôsobená individuálnou zmenou pocitu chuti
• Oslabený imunitný systém
• Hnačka a (alebo) zápcha
• Otvorené zápaly v ústnej dutine, čo spolu so znížením imunity môže viesť k infekciám

Fajčenie počas liečenia karcinómu
Aj po tom, čo je pacientovi diagnostikovaný karcinóm nie je neskoro prestať fajčiť. Fajčenie počas liečenia môže spôsobiť zníženie účinnosti liečby, vyvolať nádor v inej oblasti, zhoršiť vedľajšie účinky. Aj pacienti, ktorí prestali fajčiť len nedávno, majú vyššiu šancu sa zotaviť rýchlejšie ako tí, čo vo fajčení pokračujú.

Ďalšie sledovanie
Po liečbe karcinómu ústnej dutiny a hltana môže byť pacientom poskytnutá fyzioterapia a rečová terapia, aby sa im vrátili schopnosti hovorenia a prehĺtania. Logopéd môže naučiť pacienta nové techniky reči a (alebo) komunikácie pomocou špeciálneho zariadenia.

Pacientom sa môže zmeniť výzor, môžu sa cítiť unavení, nie sú schopní rozprávať, alebo jesť tak, ako boli zvyknutí. Mnohí pacienti môžu trpieť depresiou. Tým opatrovateľov môže pacientom pomôcť prispôsobiť sa a skontaktovať ich s podpornými službami. Pacientom sa môže odporúčať doplnková starostlivosť, aby sa vyrovnali so symptómami a dodržiavali správnu životosprávu počas liečby. Niektorí ľudia sa potrebujú naučiť nové spôsoby jedenia, alebo jesť jedlo, pripravené odlišným spôsobom.

Po skončení liečby musia byť pacienti pravidelne sledovaní lekárom aj zubným lekárom, či sa neobjavia príznaky vracajúcej sa choroby, alebo či choroba neprepukla na inom mieste a tiež treba pacientom pomôcť vyrovnať sa s  dlhodobými vedľajšími účinkami liečby.

Najčastejšie dochádza k recidíve choroby počas prvých dvoch, alebo troch rokov po jej diagnostikovaní, takže počas prvých dvoch rokov by mali byť kontroly u lekára najčastejšie. Kontroly sa zvyčajne opakujú každé dva mesiace počas prvého roka, každé štyri mesiace počas druhého roka, každých šesť mesiacov počas tretieho roka a následne každý rok. Diagnostické testy sa môžu opakovať, aby sa zistila možná recidíva (návrat choroby) a zdokumentoval priebeh liečby. V niektorých prípadoch sa musí znova začať s testovaním a liečbou.

U fajčiarov, ktorí prežili viac ako dva – tri roky bez recidívy (návratu choroby) je dôležité sledovať, či sa neobjaví druhý karcinóm inde – v pľúcach, pažeráku, v oblasti hlavy a krku..

Pokročilé štádium choroby
Najviac prípadov recidívy karcinómy ústnej dutiny a hltana sa vyskytuje počas prvých dvoch rokov po liečbe. Diagnostické vyšetrenie sa opakujú, aby sa zistila možná recidíva, alebo zdokumentoval priebeh liečby. V niektorých prípadoch sa musia opäť začať série testov a liečby.

Na zvýšenie liečebného účinku rádioterapie sa môže spolu s ňou naordinovať chemoterapia (chemorádioterapia).

U pacientov s laryngálnou (hrtanovou) a hypofaryngálnou (hrtanová časť hltana) rakovinou je vyššie riziko ochorenia na karcinóm v oblasti hlavy a krku (druhý primárny karcinóm). Vedci skúmajú účinky chemoterapie, ktoré by mohli zabrániť rozvinutiu druhého primárneho nádoru.

Otázky, ktoré by ste mali položiť svojmu lekárovi

Pravidelná komunikácia s Vašim lekárom je pri rozhodovaní o vašej zdravotnej starostlivosti dôležitá. Zvážte nasledujúce otázky, ktoré by ste mali vášmu lekárovi položiť:

• Aké funkčné poruchy (reči, prehĺtania) sa môžu objaviť a aké sú možnosti rehabilitácie?
• Ak sa podrobím operácii, bude potrebná rozsiahla rekonštrukcia a ako to ovplyvní moje schopnosti rozprávať a jesť?
• Budú potrebné konzultácie s inými odborníkmi, zvlášť s radiačným onkológom, internistickým onkológom, zubným lekárom, plastickým chirurgom, alebo logopédom?
• Ak dôjde k ožarovaniu, aké sú trvalé vedľajšie účinky takejto liečby, vrátane straty slín, chute, či pretrvávajúce ťažkosti pri prehĺtaní?
• Ako sa budem stravovať, ak liečba ovplyvní moju schopnosť normálne prijímať potravu?
• Ak som fajčiar, pomôžete mi zbaviť sa tohto návyku?
• Aká je pravdepodobnosť, že prídem o svoj larynx (hrtan) a ak sa tak stane, aké sú možnosti hlasovej a rečovej rehabilitácie?
• Aké sú možnosti liečby?
• Aké sú klady a zápory dostupnej liečby?
• Prebiehajú nejaké klinické pokusy nových možností liečby tohto typu nádoru?
• Ak je potrebný chirurgický zákrok, bude po ňom potrebná rekonštrukcia, ktorá nahradí odstránené tkanivá (mandibula – dolná čeľusť)?
• Ak dôjde k operácii, bude potrebná disekcia (rez) krku a aký typ disekcie je lepší (radikálny, alebo iný)?
• Radíte mi doplňujúcu konzultáciu, či zistenie druhého názoru u patológa?

Súčasný výskum

Výskum v tejto oblasti v súčasnosti odhaľuje nové možnosti lepšej liečby, ktorá má v niektorých prípadoch menej vedľajších účinkov.

RFA (rádiofrekvenčná termálna ablácia). Táto metóda sa používa pri lokalizovaných, neoperovateľných nádoroch. Je to minimálne invazívna (agresívna) metóda liečby.

Génová terapia. Táto metóda je cielenou, netoxickou liečbou, ktorá používa manipuláciu s biologickými génmi na zmenu častí genetických kódov v pacientových bunkách. Hoci je genetická terapia pomerne nová metóda, zdá sa, že vykazuje sľubný potenciál pre liečbu karcinómy v oblasti krku a hlavy.

Hypertermia. Pri tejto metóde sa tkanivá vystavujú teplotám ako normálna telesná teplota, ktoré zničia nádorové bunky, alebo ich urobia citlivejšími na účinky ožarovania a niektorých protinádorových liekov. Táto metóda je zatiaľ skúmaná v rámci klinického skúšania, ale ešte nie je zaradená medzi štandartné spôsoby liečby.