Karcinóm žalúdka

Úvod

Karcinóm žalúdka môže vzniknúť v ktorejkoľvek časti žalúdka. Môže sa rozšíriť do okolitých lymfatických uzlín a ďalších častí tela, ako sú pečeň, pankreas, hrubé črevo, pľúca a vaječníky. Väčšinu karcinómov žalúdka tvorí typ nazývaný adenokarcinóm, čo znamená, že vzniká v bunkách, ktoré tvoria vnútornú vrstvu steny žalúdka. Medzi ďalšie typy zhubných nádorov, ktoré sa vyskytujú v žalúdku patria lymfómy, a tzv. karcinoidné nádory, ale tieto sú zriedkavé.

Žalúdok sa nachádza v hornej časti brucha a má ústredné postavenie v trávení potravy. Po prehltnutí potrava prechádza cez ezofagus (pažerák) dostáva sa do žalúdka. Svaly v žalúdku potravu premiešajú a dôjde k uvolneniu žalúdočných štiav, ktoré podporujú trávenie a rozkladajú potravu. Potrava sa potom presunie do tenkého čreva k ďalšiemu tráveniu.

Štatistiky

Ochorenie je najčastejšie vo veku 60-70 rokov. U pacientov s karcinómom žalúdka je 5-ročné prežívanie 23% (percento pacientov, ktorí prežijú najmenej 5 rokov po určení diagnózy karcinómu žalúdka, okrem tých, ktorí zomrú z iných príčin). Tieto údaje odzrkadľujú fakt, že väčšina prípadov karcinómu žalúdka sa diagnostikuje v čase, kedy sa už ochorenie rozšírilo do iných častí tela. Ak sa nádor zistí pred tým, než metastazuje, je 5-ročné prežívanie 58%.

Štatistické údaje je nutné interpretovať opatrne. Tieto odhady sú založené na údajoch tisícok prípadov tohto typu karcinómu každý rok, ale aktuálne riziko pre konkrétneho pacienta sa môže líšiť. Nie je možné pacientovi presne povedať, ako dlho bude žiť s karcinómom žalúdka. Údaje nemusia ani reprezentovať úspechy najnovších diagnostických alebo liečebných postupov keďže štatistické údaje o prežívaní sa udávajú v 5-ročných intervaloch.

Rizikové faktory

Rizikový faktor je čokoľvek, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že sa u pacienta vyvinie nejaké ochorenie, vrátane nádoru. Existujú rizikové faktory, ktoré možno ovplyvniť, napríklad fajčenie, a rizikové faktory, ktoré nemožno ovplyvniť, napríklad vek a rodinná predispozícia. Hoci rizikové faktory môžu ovplyvňovať priebeh ochorenia, u mnohých nie je známe, či môžu alebo nemôžu priamo zapríčiniť jeho vznik. U niektorých ľudí s mnohými rizikovými faktormi sa ochorenie nikdy nevyvinie, kým u iných bez známych rizikových faktorov áno. Poznanie Vašich rizikových faktorov a spolupráca s Vašim lekárom Vám môže pomôcť v udržaní zdravého životného štýlu a v starostlivosti o Vaše zdravie.

Zvýšiť riziko vzniku karcinómu žalúdka môžu nasledujúce faktory:

• Vek. Väčšina prípadov karcinómu žalúdka vzniká u ľudí vo veku nad 55 rokov.
• Pohlavie. Muži majú dvojnásobné riziko vzniku karcinómu žalúdka oproti ženám.
• Rodinná anamnéza. Ľudia, ktorí majú prvostupňových príbuzných s karcinómom žalúdka, majú vyššie riziko vzniku karcinómu žalúdka.
• Rasa. U černochov je pravdepodobnejší vznik karcinómu žalúdka oproti belochom.
• Diéta. Konzumovanie jedál konzervovaných sušením, údením, solením alebo kyslým nálevom môže zvyšovať riziko vzniku karcinómu žalúdka. Konzumovanie čerstvého ovocia a zeleniny môžu pomôcť znížiť toto riziko.
• Baktérie. Druh baktérií, nazývaných Helicobacter pylori, ktorý môže spôsobovať zápal žalúdka a vznik vredov, môže zvyšovať riziko vzniku karcinómu žalúdka. Avšak u väčšiny ľudí, ktorí boli infikovaní touto baktériou sa karcinóm žalúdka nikdy nevyvinie.
• Predchádzajúci chirurgický zákrok alebo pridružené ochorenia. Ľudia, ktorí podstúpili operáciu žalúdka, mali pernicióznu anémiu (závažné zníženie počtu červených krviniek) alebo trpia achlórhydriou (chýbanie kyseliny chlorovodíkovej v žalúdočných šťavách, ktorá pomáha tráveniu potravy) môžu mať zvýšené riziko vzniku karcinómu žalúdka.
• Pracovná expozícia. Pôsobenie určitých prašných exhalátov a pár môže zvýšiť riziko vzniku karcinómu žalúdka.
• Tabak a alkohol. Fajčenie a nadmerné požívanie alkoholu môžu zvýšiť riziko vzniku karcinómu žalúdka.
• Genetické mutácie. Určité vrodené genetické poruchy, napríklad vrodený nonpolypózny karcinóm čreva (HNPCC alebo Lynchov syndróm) a vrodená adenomatózna polypóza (FAP) môžu zvyšovať riziko vzniku karcinómu žalúdka.
• Obezita. Nadmerná telesná hmotnosť zvyšuje riziko vzniku karcinómu žalúdka u mužov. Nie je jasné, či obezita zvyšuje riziko vzniku karcinómu žalúdka aj u žien.

Symptómy

Ľudia s karcinómom žalúdka často pociťujú nižšie uvedené príznaky. Niekedy ľudia s karcinómom žalúdka nemajú žiadne z týchto príznakov alebo sa podobné príznaky vyskytujú v rámci iných ochorrení. Ak trpíte niektorým z uvedených príznakov, informujte o tom svojho lekára.

Karcinóm žalúdka sa zvyčajne nezistí vo včasnom štádiu, pretože často nespôsobuje špecifické príznaky. Ak sa nejaké príznaky vyskytnú, môžu byť nevýrazné a môže ísť o:

• Poruchy trávenia alebo pálenie záhy
• Bolesti brucha alebo dyskomfort
• Nevoľnosť a zvracanie
• Hnačka alebo zápcha
• Nafukovanie po jedle
• Nechutenstvo

Príznaky, ktoré sa môžu vyskytnúť pri pokročilom karcinóme žalúdka:

• Slabosť a únava
• Zvracanie krvi alebo prímes krvi v stolici
• Chudnutie

Je dôležité pripomenúť, že tieto príznaky môžu byť zapríčinené mnohými ďalšími chorobami, ako je žalúdočná chrípka alebo vredová choroba žalúdka. Ľudia s uvedenými príznakmi by mali navštíviť svojho lekára.

Diagnostika

Lekári používajú na diagnostikovanie karcinómu a určenie, či je metastazujúci (rozšírený) mnohé vyšetrenia. Niektoré vyšetrenia môžu tiež určiť, aká liečba bude najúčinnejšia. Pre väčšinu typov nádorov je biopsia jediným spôsobom ako určiť definitívnu diagnózu. Ak biopsia nie je možná, lekár môže navrhnúť ďalšie vyšetrenia, ktoré pomôžu stanoviť diagnózu. Zobrazovacie metódy možno použiť na zistenie, či nádor metastazuje. Váš lekár môže vziať do úvahy pri výbere diagnostických vyšetrení tieto faktory:

• vek a zdravotný stav
• typ karcinómu
• závažnosť príznakov
• výsledky predchádzajúcich vyšetrení

Pri diagnostike karcinómu žalúdka možno využiť nasledujúce vyšetrenia:
Endoskopia. Toto vyšetrenie umožňuje lekárovi vidieť vnútro žalúdka cez tenkú trubičku s osvetlením, nazývanú gastroskop (gastrofibroskop). Počas tohto zákroku je gastroskop zasunutý cez ústa a pažerák do žalúdka. Lekár môže počas endoskopie odobrať vzorku tkaniva a vyšetriť ju na prítomnosť karcinómu.
Endoskopická sonografia. Toto vyšetrenie je podobné endoskopii, ale na konci gastroskopu je umiestnená malá ultrazvuková sonda, ktorá vytvára obraz žalúdka. Pri ultrazvukovom vyšetrení zvukové vlny vytvárajú obraz štruktúr vnútri tela. Ultrazvukový obraz pomáha lekárom určiť, ako hlboko sa karcinóm šíri do steny žalúdka a okolitých tkanív. Toto vyšetrenie je presnejšie, ako endoskopia.
Röntgenové vyšetrenie. Röntgenové snímky zobrazujú vnútro tela. Röntgen hrudníka môže lekárom pomôcť určiť, či sa nádor rozšíril do pľúc.
Vyšetrenie báriovou kašou. Pri vyšetrení báriovou kašou pacient prehĺta tekutinu obsahujúcu bárium a urobí sa séria röntgenových snímok. Bárium zvýrazní hranice pažeráka, žalúdka a čriev, takže možno ľahšie identifikovať nádory alebo iné abnormality na röntgene.
Počítačová tomografia (CT). CT vyšetrenie vytvorí vďaka röntgenovým snímkam trojrozmerný obraz vnútra tela. Pomocou počítača sú vytvorené detailné snímky, ktoré ukážu akékoľvek abnormality alebo nádory. Niekedy sa do žily podá kontrastné médium (špeciálne farbivo), ktoré umožní detailnejšie zobrazenie.
Magnetická rezonancia (MRI). Magnetická rezonancia používa na vytvorenie detailného zobrazenia tela namiesto röntgenu magnetické polia.

Určenie štádia

Určenie štádia je spôsob určenia rozsahu karcinómu, určenie, je lokalizovaný, kam sa rozšíril a či ovplyvňuje funkcie iných orgánov organizmu. Lekári používajú na určenie štádia karcinómu diagnostické vyšetrenia, takže štádium nemôže byť určené pred ukončením všetkých vyšetrení. Určenie štádia ochorenia pomáha lekárovi určiť najlepší spôsob liečby a pomáha aj predpovedať priebeh ochorenia (pravdepodobnosť vyliečenia). Existujú rôzne klasifikácie určenia štádia pre rozličné typy karcinómov.

Jednou možnosťou ako lekári určujú štádium je TNM klasifikácia. Tento systém používa 3 kritériá na určenie štádia nádoru: samotný nádor, lymfatické uzliny v jeho okolí a určenie, či sa nádor rozšíril do ďalších častí tela. Zistenia sú následne skombinované a určí sa štádium nádoru pre každého pacienta. Je definovaných päť štádií: štádium 0 a štádiá I až IV. Takéto určenie štádia je najbežnejší spôsob opísania nádoru, takže lekári môžu spolupracovať na plánovaní najlepšej liečby.

Názov TNM vychádza zo skratiek anglických slov nádor (Tumor), uzlina (Nodus) a metastáza (Metastasis). Lekári na základe týchto troch kritérií určujú štádium karcinómu:

• Aký rozsiahly je primárny nádor a kde je lokalizovaný? (Tumor, T)
• Sú nádorom postihnuté lymfatické uzliny? (Nodus, N)
• Metastazoval (rozšíril sa) nádor do ďalších častí tela? (Metastasis, M)

Tumor (nádor). V TNM klasifikácii je k písmenu „T“ priradené písmeno alebo číslo (0-4), ktoré charakterizuje veľkosť a lokalizáciu nádoru. Niektoré štádiá sú ešte rozdelené na menšie podskupiny, ktoré presnejšie opisujú rozsah ochorenia.

• TX: Primárny nádor nemožno hodnotiť.
• T0: Nádor sa v žalúdku nedokázal.
• Tis: Toto štádium opisuje ochorenie nazývané carcinoma in situ. Karcinóm sa zistí len v bunkách na povrchu epitelovej vrstvy (najvnútornejšia vrstva steny žalúdka) a nerozšíril sa do ďalších vrstiev steny žalúdka.
• T1: Nádor sa rozšíril do lamina propria a submukózy (vnútorné vrstvy steny žalúdka)
• T2: Nádor sa rozšíril do muscularis propria a subserózy (vonkajšie vrstvy steny žalúdka)
• T2a: Nádor prerastá cez muscularis propria (svalová vrstva steny žalúdka)
• T2b: Nádor sa rozšíril do serózy (povrchová vrstva steny žalúdka)
• T3: Nádor prerástol cez serózu, ale nepostihuje štruktúry alebo orgány mimo žalúdka.
• T4: Nádor prerástol do štruktúr alebo orgánov v blízkosti žalúdka, ako sú slezina, črevo alebo pečeň.

Nodes (lymfatické uzliny). Písmeno „N“ je v TNM klasifikácii určené pre hodnotenie postihnutia lymfatických uzlín, drobných orgánov tvaru fazule, ktoré pomáhajú bojovať proti infekciám. Lymfatické uzliny v dutine brušnej sa nazývajú regionálne lymfatické uzliny. Lymfatické uzliny v iných častiach tela sa označujú ako vzdialené lymfatické uzliny. Prognóza (šanca na vyliečenie) pacientov s karcinómom žalúdka závisí od počtu regionálnych uzlín postihnutých karcinómom. Ak je postihnutých 6 a menej lymfatických uzlín, prognóza je lepšia ako v prípade, že nádorové bunky sa nachádzajú vo viac než 15 lymfatických uzlinách.

• NX: Regionálne lymfatické uzliny nemožno hodnotiť pre nedostatok údajov.
• N0: Karcinóm nepostihuje regionálne lymfatické uzliny.
• N1: Karcinóm postihuje jednu až 6 regionálnych lymfatických uzlín.
• N2: Postihnutých je sedem až 15 regionálnych lymfatických uzlín.
• N3: Postihnutých je viac než 15 regionálnych lymfatických uzlín.

Metastasis (vzdialené metastázy). Písmeno „M“ v TNM klasifikácii udáva, či sa nádor rozšíril do ďalších častí tela.

• MX: Vzdialené metastázy (rozšírenie karcinómu) nemožno hodnotiť.
• M0: Ochorenie nemetastazovalo (nerozšírilo sa).
• M1: Sú prítomné vzdialené metastázy.

Lekári určia štádium karcinómu kombináciou údajov T, N a M.

Štádium 0 (Tis, N0, M0): Ide o tzv. karcinóm in situ a je lokalizovaný na povrchu epitelu. Karcinóm neprerastá do iných vrstiev steny žalúdka a pokladá sa za včasné štádium nádoru.
Štádium IA (T1, N0, M0): Nádor prerastá do vnútornej vrstvy steny žalúdka, ale nie sú postihnuté žiadne lymfatické uzliny.
Štádium IB: Karcinóm žalúdka je v štádiu IB v prípade, že:

• Nádor rastie vo vnútorných vrstvách steny žalúdka a sú postihnuté jedna až 6 lymfatických uzlín (T1, N1, M0).
• Nádor prerástol do vonkajších vrstiev steny žalúdka ale nie sú postihnuté lymfatické uzliny (T2a alebo T2b, N0, M0).

Štádium II: Karcinóm žalúdka je v štádiu II v prípade, že:

• Karcinóm rastie vo vnútornej vrstve steny žalúdka a postihnutých je sedem až 15 lymfatických uzlín (T1, N2, M0).
• Karcinóm prerastá do vonkajších vrstiev steny žalúdka a postihnuté sú jedna až šesť lymfatických uzlín (T2a alebo T2b, N1, M0).
• Karcinóm prerastá celú stenu žalúdka, ale nepostihuje lymfatické uzliny ani okolité orgány (T3, N0, M0).

Štádium IIIA: Karcinóm žalúdka je v štádiu IIIA v prípade, že:

• Karcinóm prerastá do vonkajších vrstiev steny žalúdka a postihnutých je sedem až 15 lymfatických uzlín (T2a alebo T2b, N2, M0).
• Karcinóm prerastá celú stenu žalúdka a postihnuté sú jedna až šesť lymfatických uzlín (T3, N1, M0).
• Karcinóm prerastá do orgánov alebo štruktúr okolo žalúdka, ale nie sú postihnuté žiadne lymfatické uzliny (T4, N0, M0).

Štádium IIIB (T3 N2 M0): Karcinóm žalúdka prerastá celou stenou žalúdka, ale nie do okolitých orgánov a je postihnutých sedem až 15 lymfatických uzlín.
Štádium IV: Karcinóm žalúdka je v štádiu IV v prípade, že:

• Sú prítomné vzdialené metastázy do iných častí tela s výnimkou blízkeho okolia žalúdka (akékoľvek T, akékoľvek N, M1).
• Karcinóm postihuje viac než 15 lymfatických uzlín, bez ohľadu na hĺbku prerastania nádoru v stene žalúdka (akékoľvek T, N3, M0).
• Karcinóm prerastá do štruktúr alebo orgánov okolo žalúdka a postihuje aj lymfatické uzliny (T4, N1 až N3, M0).

Recidivujúci karcinóm. Určovanie štádia sa týka štádia nádoru pri prvej diagnóze. Ak sa karcinóm znovu objaví po predchádzajúcej liečbe, označuje sa ako recidivujúci karcinóm. Môže ísť o lokalizovanú recidívu (v mieste, kde rástol predtým) alebo môže ísť o vzdialené metastázy (objaví sa v iných častiach tela).

Japonská klasifikácia pre štádium karcinómu žalúdka
Karcinóm žalúdka je najviac rozšírený v Japonsku. Tu sa používa odlišná metóda určenia štádia karcinómu žalúdka, založená na lokalizácii postihnutých lymfatických uzlín v okolí žalúdka a nie na počte postihnutých lymfatických uzlín.

Chirurgická technika pri karcinóme žalúdka môže byť definovaná na základe japonskej klasifikácie, teda podľa určenia, ktoré lymfatické uzliny boli odstránené. Technika D0 znamená, že neboli odstránené žiadne lymfatické uzliny, D1 znamená, že boli odstránené lymfatické uzliny najbližšie k žalúdku a D2 znamená, že boli odstránené lymfatické uzliny z väčšej oblasti.

Liečba

Liečba karcinómu žalúdka závisí od veľkosti a lokalizácie nádoru, či nádor metastazuje a od celkového zdravotného stavu pacienta. V mnohých prípadoch sa na liečbe pacienta podieľa tím lekárov, zložený z gastroenterológa, chirurga, internistu-onkológa a radiačného onkológa, ktorí v spolupráci s pacientom určia najvhodnejší plán liečby.

Karcinóm žalúdka môže byť liečený chirurgicky, cytotoxickými liekmi alebo ožarovaním. Často sa používa kombinácia týchto liečebných metód. Môže byť obtiažne vyliečiť karcinóm žalúdka, pretože často je diagnostikovaný až v pokročilom štádiu.

Chirurgická liečba
Vo včasných štádiách (0 alebo I) kedy je karcinóm ohraničený len na žalúdok, pozostáva liečba zvyčajne z chirurgického odstránenia postihnutej časti žalúdka a blízkych lymfatických uzlín. Ak karcinóm prerastá do vonkajšej vrstvy steny žalúdka alebo sú postihnuté viac než 3 lymfatické uzliny (štádium II), je možné použiť chirurgickú liečbu v kombinácii s následnou chemoterapiou alebo rádioterapiou. Chirurg môže buď odstrániť časť žalúdka (subtotálna alebo parciálna gastrektómia) alebo celý žalúdok (totálna gastrektómia). Počas gastrektómie zošije chirurg ezofagus (pažerák) s tenkým črevom. Pri parciálnej gastrektómii chirurg spojí ponechanú časť žalúdka s pažerákom alebo tenkým črevom, (podľa toho, ktorá časť žalúdka bola odstránená. Po tomto zákroku bude pacient môcť prijímať len malé porcie potravy.

Gastrektómia je veľký chirurgický zákrok a môže mať závažné komplikácie alebo vedľajšie účinky. Bežným vedľajším účinkom je skupina príznakov, známa ako tzv. dumping syndróm, ktorý tvoria kŕče, nevoľnosť, hnačka a závrate po najedení. Vzniká vtedy, keď potrava vstupuje do tenkého čreva príliš rýchlo. Lekár môže poradiť pacientovi, ako sa tomu vyhnúť a môže predpísať lieky, ktoré môžu pomôcť ovplyvniť tieto príznaky. Tieto príznaky zvyčajne zmiznú po niekoľkých mesiacoch, ale v niektorých prípadoch môžu byť trvalé. Ľudia, ktorí mali odstránený žalúdok potrebujú pravidelné podávanie vitamínu B12 v injekciách, pretože tento nevyhnutný vitamín nemôžu absorbovať žalúdkom.

Lymfatické uzliny v blízkosti karcinómu bývajú často odstránené počas chirurgického zákroku (lymfadenektómia), pretože môžu byť postihnuté nádorom. Existuje stále diskusia o rozsahu lymfadenektómie. V Európe a hlavne v Japonsku sa rutinne odstraňuje viac lymfatických uzlín než v Spojených štátoch amerických.

Chemoterapia
Chemoterapia je podávanie liekov, ktoré usmrcujú nádorové bunky. Cytostatká sa dostávajú krvným riečiskom k nádorovým bunkám v tele. Cieľom chemoterapie môže byť deštrukcia karcinómu neúplne odstráneného chirurgickou liečbou, spomalenie rastu nádoru alebo obmedzenie symptómov vyvolaných karcinómom. Môže byť kombinovaná tiež s rádioterapiou.

Chemoterapeutické lieky môžu byť podávané ústami alebo injekciami. Pretože chemoterapeutiká účinkujú na normálne bunky rovnako ako na nádorové bunky, veľa ľudí pociťuje pri liečbe nežiadúce účinky. Tie závisia od použitých liekov a ich dávkovania. Medzi najbežnejšie vedľajšie účinky patria nevoľnosť a zvracanie, nechutenstvo, hnačka, slabosť, chudokrvnosť, krvácanie alebo tvorba podliatin po malých poraneniach alebo úrazoch, mravenčenie alebo tŕpnutie v rukách alebo nohách, bolesti hlavy, vypadávanie vlasov a stmavnutie kože a nechtov. Vedľajšie účinky zvyčajne odznejú po ukončení chemoterapie. Váš lekár Vás poučí o vedľajších účinkoch chemoterapie a intervaloch medzi jednotlivými cyklami liečby.

Rádioterapia (liečba žiarením)
Rádioterapia využíva vysoko energetické röntgenové žiarenie alebo iné častice na deštrukciu nádorových buniek. Pacienti s karcinómom žalúdka zvyčajne dostávajú externú rádioterapiu z prístroja mimo ľudské telo. Rádioterapiu možno použiť pred chirurgickým zákrokom s cieľom zmenšiť veľkosť nádoru alebo po chirurgickom zákroku s cieľom zničiť zostávajúce nádorové bunky.

Medzi vedľajšie účinky rádioterapie patria únava, ľahké kožné reakcie, žalúdočná nevoľnosť a poruchy peristaltiky čriev. Väčšina vedľajších účinkov ustúpi rýchlo po ukončení liečby.

Pokročilý karcinóm žalúdka
Pokročilý karcinóm žalúdka postihuje ďalšie časti tela a vo všeobecnosti sa lieči rovnakým spôsobom ako včasnejšie štádiá ochorenia a to chirurgicky, chemoterapiou alebo rádioterapiou. Lekári môžu indikovať chirurgickú liečbu na zmiernenie príznakov a ako prevenciu črevnej alebo žalúdočnej obštrukcie. Chemoterapia alebo rádioterapiu môžu takisto pomôcť zmierniť príznaky ochorenia.

Otázky pre lekára

Pravidelná komunikácia s Vašim lekárom je dôležitá pri rozhodovaní o ďalšej liečbe. Pacient má byť dostatočne informovaný o všetkých aspektoch svojho ochorenia, mal by poznať odpovede na nasledujúce otázky:

• Aké mám ochorenie a čo to znamená?
• Aké sú možnosti liečby?
• Aké sú riziká tejto liečby?
• Aké sú výhody tejto liečby?
• Aké sú možné vedľajšie účinky tejto liečby?
• Som vhodný do niektorej klinickej štúdie?

Súčasný výskum

Ako vedci postupne odhaľujú príčiny vzniku karcinómu žalúdka, začínajú hľadať nové spôsoby prevencie a liečby tohto ochorenia. Nové kombinácie existujúcich liečebných metód a nové spôsoby využitia imunitného systému v organizme sa môžu rýchlo stať súčasťou liečby pacientov s karcinómom žalúdka.

Chemoprevencia. Ide o užívanie liekov alebo nutričných doplnkov s cieľom znížiť riziko vzniku karcinómu. Predbežné výskumy ukazujú, že používanie antibiotík na liečbu ľudí infikovaných často sa vyskytujúcou baktériou Helicobacter pylori v žalúdku môže predchádzať vzniku zmien v bunkách žalúdka, ktoré môžu viesť ku vzniku karcinómu. Vedci tiež experimentujú s antioxidantami, látkami s možným protinádorovým účinkom.

Pokroky v chemoterapii. U pacientov s karcinómom žalúdka sa skúmajú kombinácie viacerých účinných cytostatík. Lekári sa tiež zaujímajú o lieky, ktoré pôsobia protizápalovo, pretože výskumy ukázali, že enzým, ktorý sa zúčastňuje na zápalovom procese môže ovplyvňovať aj inváziu nádorových buniek do okolitých tkanív. Okrem toho sa skúša podávanie chemoterapie ako úvodná liečba ešte pred operáciou.

Nádorové vakcíny. Vakcíny stimulujú pacientov imunitný systém v boji proti karcinómu a skúšajú sa už aj vakcíny proti karcinómu žalúdka.