Karcinóma nosohltanu

Úvod

Karcinóma nosohltanu (nazofaryngálna – NPC) je choroba, ktorá napáda nosohltan. Nosohltanom sa nazýva horná časť hrdla (farynxu – hltana) za nosom, kade prechádza vzduch. Hltan je dutá trubica dlhá asi 12,7cm, ktorá začína za nosom a končí na vrchu trachey (priedušnice, ktorá vedie do pľúc) a ezofágu (pažeráku – trubice, ktorá vedie z hrdla do žalúdka). Nosové dierky vedú do nosohltanu a otvory po jeho stranách vedú do ucha.

Karcinóma sa začína, keď sa bunky v tele stávajú abnormálnymi a nekontrolovane sa delia, a tak vytvárajú výrastok tkaniva, ktorý sa nazýva tumor (nádor). Nádory môžu byť benígne a malígne. V nosohltane sa nachádza niekoľko typov tkanív, každé z nich obsahuje niekoľko typov buniek. V každom type buniek môže vzniknúť iný typ karcinómy. Tieto rozdiely sú dôležité, pretože určujú vážnosť ochorenia a typ potrebnej liečby.

Benígne nádory nie sú karcinómové. Existuje niekoľko typov benígnych nádorov nosohltanu. Angiofibrómy a hemagiómy zasahujú vaskulárny (cievny) systém, nádory vo výstelke nosohltanu zasahujú malé slinné žľazy.

Malígne nádory nosohltanu sú karcinómové a môžu zasiahnuť a zničiť zdravé tkanivá a orgány v iných častiach tela. Dva hlavné typy karcinómu nosohltanu sú keratinizujúci skvamózny (rohovatejúci šupinatý) karcinóm buniek a nekaratinizujúci skvamózny (nerohovatejúci šupinatý) karcinóm buniek. Nekeratinizujúci typ sa ďalej delí na diferencovaný a nediferencovaný karcinóm.

NPC sa na rozdiel od mnohých iných typov nádorov v oblasti hlavy a krku menej často spája s užívaním tabaku. Častejšie sa spája s vírusom Epstein-Barr, ktorý môže hrať úlohu vo vzniku NPC. Karcinóm nosohltanu často obsahuje biele krvinky, nazývané lymfocyty. Na opis karcinómy, ktorá obsahuje množstvo buniek imunitného systému sa často používa termín lymfoepytelióm.

Štatistika

NPC je zriedkavá, v USA tvorí iba 2% všetkých prípadov karcinómy v oblasti hlavy a krku. V niektorých oblastiach, ako je Ázia a severná Afrika sa NPC vyskytuje častejšie. V juhovýchodnej Číne tvorí 18% diagnostikovanej karcinómy.

Najčastejšie postihuje NPC ľudí medzi 30-tym a 50-tym rokom života a jej výskyt u mužov je dvakrát častejší ako u žien.

Štatistické údaje o karcinóme by mali byť interpretované veľmi opatrne. Tu uvedené odhady vychádzajú z údajov o tisíckach prípadov tohto typu ochorenia v USA a nemusia sa hodiť pre jednotlivú osobu. Nie je možné povedať pacientovi, ako dlho bude s karcinómou nosohltana žiť. Keďže sa štatistiky prežitia robia v päťročných (niekedy ročných) intervaloch, nemusia zachytávať najnovšie pokroky v liečbe a diagnostike tohto typu karcinómy.

Štatistika je prebratá z publikácie Americkej spoločnosti pre karcinómu: Karcinóma vo faktoch a číslach, 2004

Rizikové faktory a prevencia

Hlavné rizikové faktory NPC sú:

• Užívanie tabaku. Fajčiari s NPC majú najčastejšie skvamózny typ nádoru.
• NPC sa najčastejšie vyskytuje medzi obyvateľstvom južnej Číny a Honkongu.
• Strava, v ktorej je vysoký obsah solených rýb a mäsa.
• Pôsobenie prachu a dymu.
• Vírus Epstein-Barr (EBV)
• Pohlavie. U mužov je pravdepodobnosť NPC dvakrát vyššia ako u žien.

Symptómy

Niektoré z najčastejších symptómov karcinómy v oblasti hlavy a krku sú:

• Hrčka na krku (najčastejší symptóm)
• Prekážky v nose, alebo jeho upchatie
• Problémy so sluchom, alebo jeho úplná strata a (alebo) bolesť v uchu, či pocit jeho plnosti, čo je zapríčinené nahromadením tekutiny v priestore stredného ucha (serózny zápal stredného ucha)
• Nehojaci sa zápal hrdla
• Problémy s dýchaním, či rozprávaním
• Časté krvácanie z nosa
• Bolesť, alebo zvonenie v uchu
• Bolesť, necitlivosť, či paralýza (ochrnutie) tváre
• Časté bolesti hlavy
• Problémy s otváraním úst
• Rozmazané, alebo zdvojené videnie
• Únava
• Nevysvetliteľný úbytok na hmotnosti

Pacient nemusí pociťovať všetky tieto symptómy, alebo nemusí mať žiadne symptómy (pacient je asymptomatický – bezpríznakový), a aj tak môže byť u neho diagnostikovaná karcinóma. Ľudia, ktorí zbadajú niektorý z týchto varovných signálov by mali hneď navštíviť svojho lekára, či zubného lekára. Ak je karcinóma na hlave, alebo na krku zistená dosť zavčasu, má oveľa väčšiu šancu na vyliečenie.

Diagnostika

Ak sa u pacienta prejavujú príznaky NPC, lekár spíše kompletnú anamnézu, v ktorej zaznamená všetky symptómy a rizikové faktory. Môže vykonať niektoré z niekoľkých typov vyšetrení, ktoré mu pomôžu stanoviť diagnózu a určiť štádium karcinómy, či ako ďaleko karcinóma pokročila. Niektoré z týchto vyšetrení sú:
Fyzické vyšetrenie. Lekár ucíti každú hrčku na krku, perách a lícach. Tiež vyšetrí nos, ústa, hrdlo a jazyk, aby zistil abnormality. Často pri tom používa svetlo a (alebo) zrkadlo, aby lepšie videl. Môže byť vykonaný aj krvných test na zistenie protilátok proti vírusu Epstein-Barr.
Endoskopia. Endoskopia je postup, pri ktorom je cez ústa, alebo nos zavedená tenká osvetlená trubička s optickými šošovkami, pomocou ktorej sa vyšetria oblasti hlavy a krku. Takáto endoskopia zameraná na vyšetrenie nosohltana sa nazýva nazofaryngoskopia . Toto vyšetrenie sa môže vykonať pri použití anestetického spreja, alebo celkovej anestézie, aby sa pacientovi vyšetrenie uľahčilo.
Biopsia. Biopsia sa vykonáva, ak sa zistí podozrivá oblasť. Pri biopsii je klieštikmi odobratý malý kúsok tkaniva, ktorý je následne preskúmaný pod mikroskopom, či sa v ňom nenachádzajú abnormálne bunky. Biopsiou okolitých tkanív sa môže zistiť, či ich už karcinóma zasiahla. Pri aspiračnej biopsii tenkou ihlou sú bunky odobraté pomocou tenkej ihly, ktorá je zavedená priamo do nádoru. Bunky sú preskúmané pod mikroskopom, či nejavia znaky karcinómy (cytologické vyšetrenie).
Röntgenové vyšetrenie. Pri tomto vyšetrení je urobený obraz oblastí vnútri tela, ktorý pomôže lekárovi zistiť prítomnosť nádoru. Niekedy je potrebné, aby pacient prehltol báryový roztok, ktorý pokryje ústnu dutinu a hrdlo, čo zvýrazní röntgenový obraz (toto sa nazýva prehltnutie bária). Röntgen hlavy a hrudníka môže pomôcť určiť rozsah karcinómy.
Počítačová tomografia (computed tomography – CT). Pri tomto vyšetrení sa používa špeciálny typ röntgenových lúčov a počítač, ktoré zachytia prierezový obraz vnútra tela. Vyšetrením pomocou počítačovej tomografie sa môže zistiť nádor nosohltanu, alebo zväčšené lymfatické uzliny. Zväčšené lymfatické uzliny môžu byť znakom karcinómy, alebo môžu naznačovať, že pacient bojuje s infekciou.
Magnetická rezonancia (magnetic resonance imaging – MRI). Toto vyšetrenie využíva silné magnetické polia, pomocou ktorých sa vytvorí obraz vnútra tela, najmä mäkkého tkaniva, ako sú mandle a koreň jazyka. MRI je citlivejšie ako CT vyšetrenie pri zisťovaní nádorov nosohltanu a ich rozšírenie do okolitých tkanív, alebo lymfatických uzlín.
Ultrazvuk. Pri tomto vyšetrení sa vytvára videoobraz vnútra tela pomocou zvukových vĺn. Ultrazvuk sa používa na zistenie rozšírenia nádoru do lymfatických uzlín v krku.
Rádionuklidové vyšetrenie kostí. Toto vyšetrenie používa malé množstvá rádioaktívneho materiálu na zistenie, či sa karcinóma nerozšírila do kostí.
Neurologické testy. Toto vyšetrenie je zamerané na nervové funkcie.
Vyšetrenie sluchu. Toto vyšetrenie sa vykonáva, ak má lekár podozrenie, že sa v strednom uchu nahromadila tekutina.
Tomografia emisiou pozitrónov (positron emission tomography – PET). Obraz tela pacienta sa pri tomto vyšetrení vytvára použitím injekčnej aplikácie látky, ako je glukóza (cukor) v malých dávkach v rádioaktívnej forme. Hoci je táto metóda celkom nová a účinnosť PET vyšetrenia ešte nie sú celkom dokázané, lekári ju môžu odporúčať v prípade, že karcinóma nemôže byť identifikovaná inými vyšetreniami

Štádiá

Po diagnostikovaní karcinómy lekári vykonajú testy, pomocou ktorých určia jej štádium, ktoré opisuje, ako ďaleko karcinóma pokročila. Keď lekár pozná štádium karcinómy, môže naplánovať liečbu a stanoviť prognózu (ako sa bude karcinóma ďalej vyvíjať).

Kategorizácia štádií karcinómy podľa systému TNM
Systém TNM je nástroj, ktorý lekári používajú na stanovenie štádia karcinómy. TNM je skratka pre T – tumor (nádor), N – node (uzlina), M – metastasis (metastáza). Lekári zvažujú tieto faktory, aby mohli odpovedať na nasledovné otázky:

• Akej veľkosti je primárny nádor a kde sa nachádza? (T, tumor – nádor)
• Rozšíril sa už do lymfatických uzlín? (N, node – uzlina)
• Rozšírila sa už karcinóma (metastázovala) do ostatných častí tela? (M, metastasis – metastáza)

Nádor(tumor – T)
Podľa systému TNM sa písmeno „T“ plus písmeno, alebo číslica (0 až 4) používa na opis veľkosti nádoru a miesta, kde sa nachádza.
TX označuje, že primárny nádor nemôže byť posúdený
TO označuje, že nebol nájdený žiadny dôkaz nádoru
Tis označuje štádium, ktoré sa nazýva karcinóm (karcinóma) in situ. Je to veľmi ranné štádium karcinómy, keď sa karcinómové bunky nachádzajú len v jednej vrstve tkaniva.
T1 označuje nádor, ktorý sa nerozšíril mimo nosohltan
T2 označuje nádor, ktorý sa rozšíril do mäkkého tkaniva v strede hrdla
T3 označuje nádor, ktorý sa rozšíril do kostných štruktúr, alebo do oblasti za nosom
T4 označuje nádor ktorý sa rozšíril do hlavy do mozgovej oblasti, alebo do spodnej časti hrdla

Regionálne (miestne) lymfatické uzliny (nodes – N)
„N“ v skratke TNM označuje miestnu lymfatickú uzlinu. Lymfatické uzliny sú drobné orgány fazuľovitého tvaru, umiestnené po celom tele, ktoré normálne pomáhajú pri boji s infekciou a karcinómou. Sú dôležitou súčasťou imunitného systému ľudského tela.

U pacientov s nádorom nosohltanu lekári posudzujú uzliny v oblasti tvaru trojuholníka, ktorý je určený nasledujúcimi troma bodmi: miesto, kde sa krk stretáva s plecom, miesto, kde sa kľúčna kosť spája s vrcholom pleca a miesto, kde sa predná časť kľúčnej kosti stretáva so spodnou časťou krku.

NX označuje, že miestne lymfatické uzliny nemôžu byť posúdené.
NO označuje, že neexistuje dôkaz karcinómy v miestnych lymfatických uzlinách.
N1 označuje, že karcinóma sa rozšírila do uzlín nad vyššie opísanou trojuholníkovou oblasťou. Zasiahnuté uzliny sú tej istej strane, ako je primárny nádor a nádor v uzline má najviac 6 cm.
N2 označuje, že sa karcinóma rozšírila do uzlín na oboch stranách krku, nad trojuholníkovitou oblasťou, ale nádor nemá viacej ako 6 cm.
N3 označuje, že nádor v lymfatických uzlinách má viacej ako 6 cm a nachádza sa v uzlinách v trojuholníkovitej oblasti.
N3a označuje nádor väčší ako 6 cm.
N3b označuje rozšírenie karcinómy do trojuholníkovitej oblasti

Vzdialené metastázy (metastasis -M)
„M“ v skratke TNM opisuje, či sa karcinóma rozšírila (metastázovala) do iných častí tela.
MX označuje, že vzdialené metastázy nemôžu byť posúdené.
MO označuje, že sa karcinóma nerozšírila (nemetastázovala) do iných častí tela.
M1 označuje, že sa karcinóma rozšírila (metastázovala) do iných častí tela.

Stupeň nádoru. Lekári opisujú primárny nádor tiež pomocou stupňa, ktorý sa určuje mikroskopickým vyšetrením tkaniva z nádoru. Lekár toto tkanivo porovnáva s normálnym. Normálne tkanivo obsahuje veľa diferencovaných (odlišných) typov buniek, spojených do skupín, čo sa nazýva odlišnosť. Tkanivá z nádorov majú zvyčajne bunky, ktoré sú si veľmi podobné, alebo sú slabo diferencované (odlíšené). Vo všeobecnosti sa dá povedať, že čím je tkanivo menej diferencované (odlíšené), tým je prognóza horšia.
GX označuje, že sa stupeň nedá posúdiť.
G1 označuje, že bunky vyzerajú podobne ako normálne tkanivo, sú dobre diferencované (odlíšené).
G2 označuje, že bunky sú mierne diferencované (odlíšené).
G3 označuje, že bunky sa nepodobajú na normálne tkanivo, sú slabo diferencované (odlíšené).

Kategorizácia štádií
Informácie z kategorizácie TNM sa používajú na vytvorenie systému štádií od 0 – IV (nula až štyri).
Štádium 0: Opisuje karcinóm (nádor) in situ (Tis), bez rozšírenia do lymfatických uzlín (N0) a bez vzdialených metastáz (M0).
Štádium I: Opisuje malý nádor (T1), bez rozšírenia do lymfatických uzlín (N0) a bez vzdialených metastáz (M0).
Štádium IIA: Opisuje nádor, ktorý sa rozšíril mimo nosohltan (T2), ale nerozšíril sa do lymfatických uzlín (N0), ani vzdialených častí tela (M0).
Štádium IIB: Opisuje nádor (T1), alebo (T2), ktorý sa rozšíril do lymfatických uzlín (N1), ale nemetastázoval (M0).
Štádium III: Opisuje neinvazívne a invazívne nádory (T1, aleboT2), ktoré sa rozšírili do lymfatických uzlín (N1, N2), ale bez metastáz (M0), ako aj väčšie nádory (T3), s napadnutím uzlín, alebo bez neho (N0, N1, alebo N2), bez metastáz (M0).
Štádium IVA: Opisuje akýkoľvek invazívny nádor (T4), buď bez zásahu lymfatických uzlín (N0), alebo rozšírený len do jednej lymfatickej uzliny na tej istej strane (N1), ale bez metastáz (M0). Tiež sa používa na opis akéhokoľvek T s výraznejším zásahom uzlín (N2), ale bez metastáz (M0).
Štádium IVB: Opisuje akýkoľvek nádor (T) s extenzívnejším rozšírením do lymfatických uzlín (N3a/N3b), ale bez metastáz (M0).
Štádium IVC: Opisuje akúkoľvek karcinómu so vzdialenými metastázami (M1).

Použité s povolením Americkej spoločnej komisie pre karcinómu (AJCC), Chicago, Illinois. Originálnym zdrojom tohto materiálu je „AJCC manuál štádií karcinómy“, šieste vydanie (2002), vydané Springer-Verlag New York, www.springer-ny.com .

Liečba

Karcinóma nosohltana je liečiteľná, najmä ak je objavená dosť zavčasu. Liečba, alebo kombinácia liečebných postupov závisí od miesta, kde sa karcinóma nachádza, jej štádia, veku pacienta a celkového zdravotného stavu.

Hoci je vyliečenie karcinómy primárnym cieľom liečby, nemenej dôležité je zachovanie funkčnosti orgánov. Pri plánovaní liečby lekári zvažujú, nakoľko táto ovplyvní kvalitu pacientovho života, ako sa bude cítiť, vyzerať, ako bude môcť rozprávať, jesť a dýchať.

Odborníci na karcinómu v oblasti hlavy a krku často vytvoria tým, ktorý sa stará o jednotlivého pacienta. Takýto prístup sa nazýva multidisciplinárne hodnotenie a je potrebné ho vykonať pred tým, než sa začne s akoukoľvek liečbou. do tohto týmu môže patriť onkológ, rádioonkológ, chirurg, otorynolaryngológ, maxilofaciálny prostodontista (stomatologický protetik), dentista, fyzioterapeut, logopéd, psychiater, ošetrovateľ(ka), dietetik a sociálny pracovník.

Klinické skúšky sú najlepšou voľbou liečenia pacientov s karcinómou v každom štádiu liečenia. Klinická skúška je taká výskumná štúdia, ktorá porovnáva najlepšie možné známe liečebné postupy (štandardná liečba) s novými spôsobmi liečby.

V prípade NPC je hlavným spôsobom liečby Rádioterapia, často v kombinácii s chemoterapiou (sprievodná rádiochemoterapia). K chirurgickému riešeniu sa pristupuje zriedkavo, ale je riešením vtedy, keď došlo k recidíve. Operáciou sa odstránia lymfatické uzliny, alebo sa ňou riešia iné typy karcinómy v oblasti hlavy a krku.

Rádioterapia
Vysokoenergetické röntgenové lúče sa používajú na zničenie karcinómových buniek a zmenšenie malígnych nádorov. Ožarovanie je hlavnou formou liečby pri tomto type karcinómy. Ožarovanie môže byť v niektorých prípadoch hlavnou liečbou, alebo sa môže použiť následne po chirurgickom zákroku na zničenie malých ohnísk karcinómy, ktoré nemohli byť chirurgicky odstránené. Ožarovanie môže byť vykonávané dvoma spôsobmi: externe a interne.

Pri ožarovaní zvonka (externom), sú lúče nasmerované na nádor. Tento typ ožarovania sa pre liečbu nádoru nosohltana používa najčastejšie.

Vnútorné ožarovanie (interné, intersticiálne), tiež nazývané brachyterapia spočíva v tom, že sa chirurgicky implantujú (zavedú) do oblasti nádoru, alebo jeho blízkeho okolia drobné pelety (dražé), alebo tyčinky, ktoré obsahujú rádioaktívny materiál. Tento je ponechaný na mieste niekoľko dní, počas ktorých je pacient v nemocnici. Brachyterapia sa najčastejšie používa v prípade recidívy karcinómy po liečbe. Tiež sa môže použiť na liečbu pôvodného nádoru.

Nová metóda externého ožarovania rádioterapia s modulovanou intenzitou zväzku žiarenia (IMRT – intensity modulated radiation therapy) umožňuje efektívnejšie dávkovanie, čím sa znižuje poškodenie zdravých buniek a vyvoláva menej vedľajších účinkov.

Stereotaktická chirurgia smeruje ožarovanie presne na nádor použitím prístroja, ktorý sa nazýva gama nôž. Tento môže byť použitý na liečbu nádorov, ktoré zasiahli spodok krku, alebo nádory, ktoré sa znovu objavili na spodine lebky, alebo mozgu.

Predtým, než sa pristúpi k ožarovaniu akéhokoľvek nádoru na hlave, alebo krku, musí sa pacient podrobiť dôkladnej prehliadke u dentistu, ktorý má skúsenosti s liečbou ľudí s karcinómou (onkologická stomatológia). Keďže ožarovanie môže spôsobovať kazivosť zubov, je potrebné zničené zuby odstrániť. Často sa dá zubnému kazu predísť správnym ošetrením u zubného lekára ešte pred začiatkom liečby.

Po skončení rádioterapie NPC by mala starostlivosť o zuby pokračovať, aby sa predišlo ďalším problémom so zubami. Pacientom by mala byť poskytnutá fluoridová liečba na prevenciu zubného kazu.

Ožarovanie hlavy a krku môže mať za následok nasledovné vedľajšie účinky:

• Podráždenie, alebo začervenanie kože v mieste ožarovania
• Suché ústa, alebo zhustnutie slín, spôsobené permanentným (nezvratným) poškodením slinných žliaz
• Bolesti v kostiach
• Nauzea (nutkanie na dávenie)
• Únava
• Zápaly v ústach a (alebo) zapálené hrdlo
• Problémy so zubami (ktorým sa zvyčajne dá predchádzať)
• Bolestivé prehĺtanie
• Strata chuti do jedla, často spôsobená zmenou chuti
• Strata sluchu z dôvodov nahromadenej tekutiny v strednom uchu
• Nahromadenie ušného mazu, ktorý vysychá pôsobením ožarovania na ušný kanálik

Ožarovanie môže tiež spôsobiť hypotyreoidizmus, pri ktorom sa spomaľuje funkcia tyroidey (štítnej žľazy), ktorá sa nachádza v krku, čo spôsobuje, že sa pacient cíti ustatý a bez energie. Všetci pacienti sa musia po ožarovaní krku podrobovať pravidelnej kontrole štítnej žľazy.

Chemoterapia
Chemoterapia je použitie vysoko účinných liekov na zničenie karcinómových buniek. Chemoterapeutické lieky môžu byť podávané orálne, do žily (intravenózne), do svalu, pod kožu, alebo priamo do nádoru (intraarteriálne), alebo sa môžu aplikovať na povrch kože.

Chemoterapia sa používa najmä na liečbu symptómov a spomalenie rastu nádoru, keď sa NPC rozšíril do lymfatických uzlín a (alebo) vzdialených orgánov, ako sú pľúca, kosti, alebo pečeň. Chemoterapia môže byť použitá na počiatku liečenia, pred operáciou, či ožarovaním (neoadjuvans), alebo po nich (adjuvans), alebo v obidvoch prípadoch.

Viaceré možnosti kombinovanej liečby (chemoterapia a rádioterapia) je možné vykonať v podmienkach klinickej liečby, pretože sú ešte vo fáze výskumu.

Každý liek, alebo jeho kombinácia môže spôsobovať špecifické vedľajšie účinky, niektoré z nich môžu byť aj trvalé. Chemoterapia môže všeobecne spôsobovať nasledujúce vedľajšie účinky:

• Únava
• Nauzea (nutkanie na dávenie
• Dávenie
• Vypadávanie vlasov
• Sucho v ústach
• Strata chuti do jedla, často spôsobená individuálnou zmenou pocitu chuti
• Oslabený imunitný systém
• Hnačka a (alebo) zápcha
• Otvorené zápaly v ústnej dutine, čo spolu so znížením imunity môže viesť k infekciám

Chirurgický prístup
Chirurgické riešenie je použité v prípade NPC nereagujúceho na liečbu ožarovaním, ale nie je to častá liečba, pretože oblasť nosohltanu je ťažko prístupná a leží blízko kraniálnych (lebečných) nervov a ciev.

Cieľom chirurgického zákroku je odstrániť nádor a zanechať negatívne okraje: žiadna stopa nádoru v zdravých tkanivách. V závislosti na mieste, štádiu a patológii karcinómy môže byť potrebná viac ako jedna operácia, aby sa karcinóma odstránila a zasiahnutým tkanivám navrátil ich pôvodný výzor a funkčnosť Niekedy po chirurgickom zákroku nasleduje liečba ožarovaním.

Operácia nosohltanu môže spôsobiť opuch tváre, úst, hrdla a hrdla, a tak spôsobiť ťažkosti s dýchaním. Tiež môže prechodne spôsobiť ťažkosti pri žuvaní, prehĺtaní, alebo rozprávaní. V niektorých prípadoch môžu lekári dočasne urobiť na priedušnici otvor (tracheostómia), ktorý pomôže pacientovi s dýchaním.

Znetvorenie tváre si môže vyžiadať zákrok rekonštrukčnej, alebo plastickej chirurgie.

Ak má lekár podozrenie, že sa karcinóma rozšírila, lymfatické uzliny v krku môžu byť tiež odstránené zákrokom, ktorý sa nazýva disekcia krku. Disekcia krku môže mať za následok znecitlivenie ucha, slabosť v prípade zodvihnutia paže nad hlavu, ochabnutosť hornej pery. Tieto vedľajšie účinky spôsobuje poškodenie nervov v tejto oblasti. V závislosti od typu disekcie krku, ochabnutie hornej pery a paže môže po niekoľkých mesiacoch ustúpiť. Ak je však pri disekcii odstránený aj nerv, táto ochabnutosť môže byť trvalá.

Imunoterapia
Imunoterapia, tiež nazývaná biologickou terapiou, alebo biologickým modifikátorom odpovede (BRM) stimuluje imunitný systém k boju s karcinómou. Látky, vytvorené samotným telom, alebo v laboratóriu sú použité na to, aby povzbudili, usmernili, alebo obnovili prirodzenú obranyschopnosť ľudského tela voči chorobám.

Fajčenie počas liečenia karcinómy
Aj po tom, čo je pacientovi diagnostikovaná karcinóma nie je neskoro prestať fajčiť. Fajčenie počas liečenia karcinómy môže spôsobiť zníženie pôsobnosti liečby, vyvolať sekundárnu karcinómu, zhoršiť vedľajšie účinky, ako je napríklad oslabenie ovládania hlasu. Aj pacienti, ktorí prestali fajčiť len nedávno majú vyššiu šancu sa zotaviť rýchlejšie ako tí, čo vo fajčení pokračujú.

Ďalšie sledovanie
Po skončení liečby NPC musia byť pacienti pravidelne sledovaní lekárom aj zubným lekárom, či sa neobjavia príznaky vracajúcej sa choroby, a tiež z dôvodov rýchleho zásahu v prípade neskorých vedľajších účinkov, ako je nadbytočná tvorba ušného mazu. Najčastejšie dochádza k recidíve choroby počas prvých dvoch, alebo troch rokov po jej diagnostikovaní, takže počas prvých dvoch rokov by mali byť kontroly u lekára najčastejšie. Diagnostické testy sa môžu opakovať, aby sa zistila možná recidíva (návrat choroby) a zdokumentoval priebeh liečby.

Počas kontrolnej návštevy lekár skontroluje činnosť štítnej žľazy, zrak a sluch, aby zistil či nebol liečbou poškodený kraniálny (lebečný) nerv. Tiež môže nariadiť CT, alebo MRI vyšetrenie šesť až osem týždňov po skončení liečby, čo sa nazýva „štúdium základnej línie“ . Ak dôjde k recidíve karcinómy, štúdium základnej línie pomôže určiť, kedy sa zmeny začali.

Rehabilitácia je základnou súčasťou ďalšej liečby. Pacientom môže byť poskytnutá fyzioterapia a rečová terapia, aby sa im vrátili schopnosti hovorenia a prehĺtania. Pacientom sa môže odporúčať doplnková starostlivosť, aby sa vyrovnali so symptómami a dodržiavali správnu životosprávu počas liečby. Niektorí ľudia sa potrebujú naučiť nové spôsoby jedenia, alebo jesť jedlo, pripravené odlišným spôsobom.

Pacientom sa môže zmeniť výzor, môžu sa cítiť unavení, nie sú schopní rozprávať, alebo jesť tak, ako boli zvyknutí. Mnohí pacienti môžu trpieť depresiou. Tým opatrovateľov môže pacientom pomôcť prispôsobiť sa a skontaktovať ich s podpornými službami.

Pokročilé štádium choroby
Najviac prípadov recidívy NPC sa vyskytuje počas prvých dvoch rokov po liečbe. Diagnostické vyšetrenie sa opakujú, aby sa zistila možná recidíva, alebo zdokumentoval priebeh liečby. Pacientom s recidívou karcinómy sa predpisuje liečenie rádioterapiou, alebo chemoterapiou. Chemoterapia sa používa u pacientov, u ktorých došlo k recidíve vo vzdialených oblastiach a ktorí boli predtým liečení len rádioterapiou. V niektorých prípadoch sa môže pristúpiť aj ku klinickým skúškam, alebo biologickej liečbe.

Na zvýšenie liečebného účinku rádioterapie sa môže spolu s ňou naordinovať chemoterapia (chemorádioterapia).

U pacientov, trpiacich niektorým z typov karcinómy oblasti hlavy a krku je vyššie riziko ochorenia na karcinómu v iných oblastiach hlavy a krku (druhá primárna karcinóma). Vedci skúmajú účinky chemoterapie, ktoré by mohli zabrániť rozvinutiu druhej primárnej karcinómy.

Otázky, ktoré by ste mali položiť svojmu lekárovi

Pravidelná komunikácia s vaším lekárom je pri rozhodovaní o vašej zdravotnej starostlivosti dôležitá. Zvážte nasledujúce otázky, ktoré by ste mali vášmu lekárovi položiť:

• Aké sú možnosti liečby?
• Aké sú klady a zápory dostupnej liečby?
• Prebiehajú nejaké klinické pokusy nových možností liečby tohto typu nádoru?
• Ak je potrebný chirurgický zákrok, bude po ňom potrebná rekonštrukcia, ktorá nahradí odstránené tkanivá (mandibula, dolná čeľusť)?
• Ak dôjde k operácii, bude potrebná disekcia (rez) krku a aký typ disekcie je lepší (radikálny, alebo iný)?
• Radíte mi doplňujúcu konzultáciu, či zistenie druhého názoru u patológa?