Our Score

Click to rate this post!

[Total: 1 Average: 5]

Hlavne neprísť neskoro!

Obsah

Ak prídete neskoro na schôdzku, na návštevu, či na poradu, stačí keď sa ospravedlníte a život ide ďalej. Ak však prídete neskoro na lekársku prehliadku a zanedbáte tak možnosť odhaliť včas vznikajúci karcinóm hrubého čreva či konečníka, ospravedlnenie nepomôže. Len včasné absolvovanie preventívnej prehliadky je výhra.

Kolorektálny karcinóm (KRCa) je zo všetkých typov rakoviny najlepšie liečiteľný. Keď sa nádor zachytí v prvom štádiu, niekde v sliznici čreva, je šanca na vyliečenie priemerne 93 percent, no ak choroba metastázuje do iných orgánov, klesá šanca prežiť päť rokov len na osem percent. (Pravda, aj vtedy stojí zato bojovať…)

Pol milióna obetí
Vo svete je rakovina hrubého čreva a konečníka najrozšírenejšou gastroíntestinálnou malignitou. Každý rok postihne viac ako 940 000 nových pacientov, pričom u vyše polovici z nich vznikne pokročilé ochorenie. Ročne si kolorektálny karcinóm vyžiada pol milióna obetí. Na Slovensku máme za rok takmer 3 000 nových prípadov, čo rakovinu kolorektalu zaraďuje na prvú priečku vo výskyte a spomedzi onkologických ochorení patrí medzi tie s najčastejšou úmrtnosťou.
Okolo 1 700 prípadov ročne patrí medzi metastatické (či už primárne alebo recidívou), pričom táto rakovina najčastejšie metastázuje do pľúc, pečene, mozgu, obličiek a močového mechúra. Preto sa pri určovaní rozsahu ochorenia siaha najmä k rôntgenovému vyšetreniu hrudníka a k ultrazvuku alebo CT pľúc a pečene. Od tohto stagingu nádoru potom závisí ďalší typ liečby. Voľba liečby závisí od veľkosti a lokalizácie nádoru, štádia ochorenia i celkového stavu pacienta a tiež pridružených ochorení.

Presadiť skríning
Najbežnejším spôsobom liečby tohto ochorenia je chirurgický zákrok, pričom v niektorých prípadoch je jedinou liečebnou metódou. Podľa potreby sa využíva chemoterapia či rádioterapia, a to buď pred operáciou kvôli zmenšeniu nádoru, alebo po operácii na doliečovanie. Pacienti potom musia do konca života chodievať na pravidelné prehliadky. Kontrola pozostáva z klinického a laboratórneho vyšetrenia, kolonoskopie či rektoskopie, rtg hrudníku, ultrazvuku alebo CT brucha a oblasti malej panvy.
Ušetriť od týchto prehliadok a večnej neistoty spojenej s možnou recidívou, môže človeka len prevencia. Ešte stále sa málo píše, hovorí a vysiela v médiách o potrebe presadiť po päťročnom skúšobnom aj stály skríningový program, podobne ako má rakovina prsníka svoju mamografiu. Jednoduché testy na skryté krvácanie a najlepšie aj kolonoskopia by mohli včas odhaliť rodiaci sa karcinóm a zachrániť tak množstvo životov. Je na čase spojiť sily a zastaviť zomieranie z hanby, ľahostajnosti a nevedomosti.

Úvod

Kolorektálny karcinóm je ochorenie, pri ktorom sa normálne bunky výstelky hrubého čreva alebo konečníka začnú meniť a nekontrolovane rásť a nezanikajú. Trvá dosť dlhý čas, kým tieto zmeny nastanú. Tieto zmeny môžu byť zapríčinené genetickými aj environmentálnymi faktormi (faktormi životného prostredia). Na začiatku rast buniek vyzerá ako benigný (nezhubný) polyp, ktorý časom sa môže zvrhnúť na zhubný nádor. Ak sa tieto polypy neliečia alebo neodstránia, môžu prekážať normálnej funkcii čreva alebo konečníka. Vzniku kolorektálneho karcinómu možno predísť tým, že identifikujeme a odstránime polypy ešte predtým než sa z nich vyvinie karcinóm.

Anatómia hrubého čreva a konečníka
Kolón (hrubé črevo) a konečník (rektum) sú časti hrubého čreva, ktoré hrajú dôležitú úlohu v schopnosti čreva tráviť potravu a vylučovať odpad. Kolon tvorí prvých 1,5 – 1,8 m hrubého čreva a konečník posledných 15 cm končiacich análnym (ritným) otvorom.

Hrubé črevo má štyri časti : vzostupnú časť hrubého čreva, ktorá predstavuje časť hrubého čreva, ktorá vychádza od slepého čreva (začiatok hrubého čreva do ktorého sa vyprázdňuje tenké črevo) na pravej strane brucha, ďalej je to priečna časť hrubého čreva v hornej časti brucha, zostupná časť hrubého čreva, ktorá vedie odpad do ľavej strany a napokon je to esovitá časť hrubého čreva na konci. ktorá odpad posúva ešte niekoľko centimetrov do konečníka.

Kolorektálny karcinóm začína buď v hrubom čreve alebo v konečníku. Karcinóm, ktorý začína v hrubom čreve sa nazýva karcinóm hrubého čreva a karcinóm, ktorý začína v konečníku sa nazýva karcinóm konečníka.

Veľa kolorektálnych karcinómov sa začína v polypoch, nezhubných výrastkoch, ktoré sa v staršom veku môžu vyvinúť na vnútornej stene hrubého čreva a v konečníku. Polypy sa tiež často nazývajú adenomy (nádory zo žľazového epitelu). Pretože isté typy polypov sa môžu zvrhnúť na zhubné, jedným zo spôsobov ako zabrániť kolorektálnemu karcinómu, je zistiť polypy a odstrániť ich ešte pred tým, než sa zvrhnú na zhubné.

Väčšina karcinómov hrubého čreva a konečníka tvorí zhubné nádory zvané adenokarcinomy Ide o ochorenie buniek, ktoré vystielajú vnútorné tkanivo hrubého čreva a konečníka. Ďalšie typy nádorov, ako napr. karcinoidné tumory alebo iné sú oveľa zriedkavejšie.

Štatistika

Keď sa kolorektálny karcinóm včas zistí, je často možné ho vyliečiť. Za posledných dvadsať rokov úmrtnosť na tento typ karcinómu poklesla pravdepodobne preto, že mnohé prípady tohto ochorenia sa zistia zavčasu a tiež preto, že sa zdokonalili liečebné postupy.

Ak sa karcinóm zistí zavčasu a nachádza sa iba v stene čreva, potom 5-ročné prežitie pacientom s kolorektálnym karcinómom je asi 90 %. (Päťročné relatívne prežitie je percento ľudí, ktorí zostanú nažive päť rokov po stanovení diagnózy. Výpočty zahrňujú iba tie úmrtia, ktoré sú zapríčinené kolorektálnym karcinómom a nie iným). Ak sa karcinóm rozšíril do lymfatických uzlín, päťročné prežitie je 66 %. Ak karcinóm metastazoval do vzdialenejších častí tela, päťročné relatívne prežitie je 9 %.

Rizikové faktory

Príčina kolorektálneho karcinómu nie je známa, ale zdá sa, že niektoré faktory zvyšujú riziko vzniku tejto choroby.
Vek. Riziko kolorektálneho karcinómu sa zvyšuje vekom. Kolorektálny karcinóm sa môže vyskytnúť aj v mladšom veku a u mládež e od 13 do 19 rokov, ale viac než 90 % kolorektálneho karcinómu sa vyskytuje u ľudí na 50 rokov.
Polypy. Polypy sú výrastky, ktoré sa vyskytujú na vnútornej strane hrubého čreva a konečníka. Polypy nie sú na začiatku zhubné, ale z niektorých typov polypov sa môže vyvinúť kolorektálny karcinóm. Vyšetrovacie testy pomôžu zistiť polypy a ich odstránenie môže zabrániť tvorbe kolorektálneho karcinómu.
Osobná anamnéza zhubného ochorenia. Kolorektálny karcinóm sa najpravdepodobnejšie vyvinie skôr u žien, ktoré mali zhubné ochorenie vaječníkov, maternice alebo karcinom prsníka než u žien, ktoré nemali tieto typy karcinómu.
Rodinná anamnéza zhubného ochorenia. Kolorektálny karcinóm sa pravdepodobnejšie vyvinie u osôb, ktorých rodičia, súrodenci alebo deti mali kolorektálny karcinóm, najmä ak sa tento vyvinul u člena rodiny pred vekom 60 rokov. Členovia rodiny s určitými nie bežnými zdedenými stavmi, ako napr. rodinné adenomatózne polypy (FAP-familiárna adenomatózna polypóza) alebo dedičný nepolypový kolorektálny karcinóm (HNPCC-ľudský nepolypózny typ kolorektálneho karcinómu) predstavujú tiež významne zvýšené riziko. Príbuzní žien s karcinómom maternice môžu byť tiež viac ohrození.
Chronické zápalové ochorenie čriev. U ľudí s tzv. ulceróznou kolitídou (zápalom hrubého čreva alebo Crohnovou chorobou) sa môže rozvinúť abnormálna výstelka v ich hrubom čreve, čo zvyšuje riziko zhubného ochorenia hrubého čreva.
Nesteroidné protizápalové lieky (NSAIDs). Niektoré štúdie predpokladajú, kyselina acatylsalicylová a ďalšie nesteroidné protizápalové lieky môžu znížiť vznik polypov u ľudí s anamnézou kolorektálneho karcinómu alebo polypov. Avšak pravidelné užívanie nesteroidných protizápalových liekov môže mať silné vedľajšie účinky vrátane krvácania výstelky žalúdka.. Ich užívanie nemôže nahradiť pravidelné vyšetrenia na kolorektálny karcinóm. Váš lekár Vám povie, či by ste takéto lieky mali užívať alebo nie.
Strava a doplnky. Strava bohatá na ovocie a zeleninu a chudobná na červené mäso môže pomôcť znížiť riziko zhubného ochorenia hrubého čreva. Riziko zvyšuje ako strava s vysokým obsahom tukov. Niektoré štúdie zistili, že tiež ľudia, ktorí niektoré vitamíny a doplnky kalcia mali nižšie riziko vzniku kolorektálneho karcinómu.
Fajčenie. Posledné štúdie ukázali, že fajčiari pravdepodobne skôr zomrú na kolorektálny karcinóm než nefajčiari.
Fyzická aktivita a obezita. Málo fyzickej aktivity, žiadne cvičenie a veľa sedenia a vyššia hmotnosť sú tiež rizikovými faktormi pre vznik kolorektálneho karcinómu.

Ľudia, ktorí poznajú svoje rizikové faktory a komunikujú so svojim lekárom môžu niekedy vzniku ochorenia zabrániť alebo znížiť jeho pravdepodobnosť.

Vyšetrenie

Kolorektálnemu karcinómu možno predísť pravidelným vyšetrením. Lekár určí, kedy by vyšetrenie malo začať v závislosti od veku jednotlivca a rodinnej anamnézy ochorenia. Pretože kolorektálny karcinóm môže vzniknúť aj bez symptómov, je dôležité, aby ľudia rozprávali s lekárom o kladoch a záporoch každého vyšetrovacieho testu a o tom, ako často by sa mali testu podrobiť. V mnohých prípadoch sú vyšetrenia schopné zistiť kolorektálny karcinóm vo včasných štádiách, kedy je pravdepodobnosť úspešnej liečby najvyššia. Možno použiť nasledovné vyšetrenia:
Vyšetrenie konečníka lekárom. Lekár použije rukavicu a vsunie klzký prst do konečníka, aby prehmatal abnormálne oblasti, ktoré môžu spôsobiť karcinom konečníka.
Test na prítomnosť krvi v stolici . Je to test na zisťovanie stôp krvi v stolici, čo môže poukazovať na prítomnosť polypov alebo zhubného ochorenia.
Kolonoskopia. Toto vyšetrenie umožní lekárovi nazrieť úplne do vnútra konečníka a hrubého čreva. Osvetlená trubička (kolonoskop) sa vsunie do konečníka a vyšetrí sa celé črevo na prítomnosť polypov, náddorov alebo iných zmien. Počas tohto vyšetrenia lekár odstráni polypy alebo ďalšie tkanivá za účelom vyšetrenia (pozri Biopsia v časti -Diagnóza).
RTG vyšetrenie za pomoci kontrastnej látky. Pacientovi sa podá nálev (klystír), ktorý obsahuje bárium a pomôže urobiť obrysy hrubého čreva a konečníka. Potom sa urobí séria röntgenových snímkov hrubého čreva a konečníka.

Symptómy

Ak si zavčasu všimneme symptómy kolorektálneho karcinómu, umožní nám to zistiť ochorenie vo včasnom štádiu, kedy je pravdepodobnosť úspešnej liečby najvyššia. Mnohí ľudia s kolorektálnym karcinómom nemajú žiadne symptómy, preto je potrebné ich pravidelne vyšetrovať. Symptómy kolorektálneho karcinómu sú:

Zmena správania sa čriev
Hnačka, zápcha alebo pocit neúplného vyprázdňovania čriev
Svetločervená alebo tmavá krv v stolici
Stolica, ktorá vyzerá užšia alebo tenšia ako obyčajne
Diskomfort v bruchu vrátane bolestivých plynov, meteorizmu (nafúknutia), pocitu plnosti a kŕče
Úbytok hmotnosti bez zjavnej príčiny
Permanentná únava
Nevysvetliteľná anémia (chudokrvnosť) – strata červených krviniek

Tieto symptómy môžu znamenať kolorektálny karcinóm alebo inú chorobu. Ľudia s týmito príznakmi by mali hovoriť so svojim lekárom. Niekedy lekár nariadi kolonoskopiu a (opísaná je v Rizikových faktoroch a prevencii) a ďalšie vyšetrenia, aby sa vylúčila možnosť kolorektálneho karcinómu.

Diagnostika

Pri diagnostikovaní pacienta s kolorektálnym karcinómom sa lekár opýta na celkový zdravotný stav, rodinnú anamnézu a vykoná fyzikálne vyšetrenie. Lekár potom môže nariadiť kompletné vyšetrenie čriev pomocou kolonoskopie alebo RTG vyšetrenia, ktoré je opísané v časti – Rizikové faktory a prevencia. Ak je prítomná kolorektálny karcinóm, kompletná diagnóza, ktorá presne opíše miesto a rozšírenie zhubného ochorenia nie je možná kým sa chirurgicky neodstráni tumor (nádor). Stanoviť diagnózu pomôžu nasledovné vyšetrenia:

Biopsia.
Pri biopsii lekár odoberie malú vzorku tkaniva z hrubého čreva a pošle ju do laboratória na vyšetrenie. Patológ ju potom skúma v laboratóriu. Biopsia sa dá vykonať aj počas kolonoskopie alebo sa môže urobiť na tkanive, ktoré sa odstráni počas chirurgického zákroku. Biopsia je jediným určitým spôsobom na zistenie kolorektálneho karcinómu.

Krvné testy.
Pretože kolorektálny karcinóm často krváca do hrubého čreva alebo konečníka, ľudia s touto chorobou môžu byť anemickí (chudokrvní). Vyšetrenie počtu červených krviniek, čo je súčasť kompletného krvného obrazu (CBC) môže naznačovať, že nastáva krvácanie.

Ďalšie vyšetrenie zisťuje hladiny proteínu zvaného karcinoembryonálna protilátka (CEA). Vysoké hladiny tejto látky môžu znamenať, že karcinóm je agresívny alebo, že sa rozšíril do iných častí tela. Zvýšenú hladinu CEA môže zapríčiniť aj iné ochorenie a naopak niektorí ľudia s kolorektálnym karcinómom nemajú zvýšené CEA. Testy na CEA sa najčastejšie používajú pri sledovaní pacientov, ktorí sa liečili na kolorektálny karcinóm. Na druhej strane mierne zvýšené hodnoty tohto ukazovateľa ešte nemusia znamenať zhubný nádor.

Zobrazovacie vyšetrenia
Tieto vyšetrenia , ktoré sa robia pred liečbou, zisťujú zhubné ochorenie, ktoré je mimo hrubého čreva a konečníka.

Počítačová tomografia (CT) vytvára trojrozmerný obraz vnútra tela pomocou röntgenu. Počítač potom vytvorí detailný prierezový pohľad , ktorý ukáže abnormality nádoru. U pacienta s karcinómom hrubého čreva, CT vyšetrenie skontroluje, či sa karcinóm nerozšíril do pľúc, pečene a ďalších orgánov.
Ultrazvukové vyšetrenie je postup, ktorý využíva zvukové vlny na vytvorenie predstavy tela s cieľom zistiť, či sa karcinóm nerozšíril do pečene alebo ďalších orgánov.
Odhalenie metastáz do pľúc môže niekedy ukázať aj RTG vyšetrenie hrudníka

Štádiá

Ďalší krok po diagnostikovaní zhubného ochorenia je určiť štádium ochorenia, t.j. ako pokročil nádor a či sa rozšíril do ďalších častí tela. Všeobecne určenie štádia nie je kompletné, kým lekár nevykoná chirurgický zákrok a biopsiu. Poznanie štádia pomôže lekárovi rozhodnúť sa o liečbe a stanoviť prognózu.

Jeden z nástrojov na opis štádií kolorektálneho karcinómu je systém TMN. Tento systém používa tri kritériá na posúdenie štádia ochorenia: samotný tumor (T), lymfatické uzliny okolo tumoru (N)a rozšírenie tumoru do ostatných orgánov tela (tiež nazývané metastázy alebo M). Ich výsledky sa kombinujú, aby sa tak dalo určiť štádium zhubného ochorenia konkrétneho pacienta. Lekár opisuje štádium ochorenia pomocou slovka „štádium“ a nuly alebo rímskych číslic I, II, III, a IV. Každé štádium je dohodnutým a všeobecne prijatým spôsobom opisu prejavov onkologického ochorenia, takže rôzni lekári môžu spolupracovať a navrhnúť najvhodnejšiu liečbu.

Tumor.
Pomocou systému TNM sa symbol „T“ v spojení s písmenom alebo číslom (0 -4 ) používa na opis štádia karcinomu hrubého čreva alebo konečníka. Štádia T1 a T4 sa ďalej delia na menšie skupiny, ktoré opisujú stav pacienta detailnejšie.
TX: Znamená, že primárny tumor nemožno vyhodnotiť.
T0: Nie je dôkaz o karcinome v hrubom čreve alebo konečníku.
Tis: Toto štádium zahrňuje tzv. karcinóm in situ (na danom mieste). To znamená, že karcinóm sa nachádza iba vo vrstvách, ktoré vystielajú vnútro hrubého čreva alebo konečníka (epitel alebo vrstvu sliznicového tkaniva).
T1: Tumor prerástol do submukózy (vrstvy tkaniva pod mukózou – sliznicou alebo výstelkou hrubého čreva).
T2: Tumor, ktorý zasiahol muscularis propria (hlbšiu, hrubú vrstvu svalu, ktorý sťahmi tlačí obsah čriev).
T3: Tumor, ktorý prerástol do muscularis propria a subserózneho tkaniva (tenká vrstva spojovacieho tkaniva pod vonkajšou vrstvou niektorých častí hrubého čreva) alebo do susedných tkanív hrubého čreva alebo konečníka.
T4: Tumor, ktorý zasiahol ďalšie orgány alebo prerástol cez výstelku brušnej dutiny (miesto medzi bruchom a spinou (kostným výbežkom), ktorý drží niekoľko orgánov) nazvanú viscerálné peritoneum ( útrobná podbrušnica).

Stupne (grades) tumoru.
Lekári používajú termín „grade“ (stupeň) , ktorý opisuje nakoľko sa tumor podobá na normálne tkanivo. Stupeň alebo štádium pomáha lekárovi predpovedať rast tumoru. Pri karcinome, ktorý pripomína normálne tkanivo, lekár jasne vidí rôzne typy buniek zoskupených spolu, čo nazývame dobre diferencované tkanivo . Pri vyššom stupni karcinómu, sa nádorové bunky menej podobajú na normálne bunky, preto ich nazývame slabo diferencované alebo nediferencované. Vo všeobecnosti platí, že čím viac je diferencované tkanivo, tým lepšia je prognóza.
GX: Znamená, že stupeň tumoru sa nedá zistiť.
G1: Bunky vyzerajú ako normálne tkanivo, teda sú dobre diferencované.
G2: Bunky sú iba trochu odlišné (mierne diferencované)
G3: Bunky nepripomínajú normálne tkanivo a sú slabo diferencované.
G4: Bunky nepripomínajú normálne bunky (nediferencované).

Uzlina (Nodus).
Písmeno N v skratke TNM znamená „nodus“ – uzlinu. Lymfatické uzliny sú malé fazuľovité orgány nachádzajúce sa v celom tele, ktoré normálne pomáhajú bojovať proti infekcii a karcinomu ako časť imunitného systému. Jestvujú lymfatické uzliny blízko hrubého čreva a konečníka (nazývané regionálne lymfatické uzliny). Lekár môže odobrať niektoré z týchto lymfatických uzlín počas chirurgického zákroku, aby videl, či sa karcinóm rozšíril do lymfatických uzlín. Všetky ostatné (ktoré sa nachádzajú v iných častiach tela) sa nazývajú vzdialené lymfatické uzliny.
NX: Regionálne lymfatické uzliny sa nedajú hodnotiť pre nedostatok informácií.
N0: žiadna metastáza v regionálnych lymfatických uzlinách (znamená, že karcinóm sa nerozšíril do regionálnych lymfatických uzlín).
N1: Karcinóm sa rozšíril jednej z regionálnych lymfatických uzlín.

Vzdialená metastáza.
Symbol „M“ v systéme TNM opisuje, či sa karcinóm rozšíril do ostatných častí tela (napr. do oblasti pľúc alebo kostí).
MX: Znamená, že vzdialenú metastázu nemožno zistiť.
M0 : Choroba sa nerozšírila (nemetastázovala).
M1: Výskyt vzdialenej metastázy (karcinóm sa rozšíril do ostatných častí tela mimo hrubé črevo a konečník).

Zoskupovanie štádií.
Ak už poznáme u pacienta TNM kategórie, informácie sa kombinujú a dostávame štádia 0, I, II, III alebo IV.
Štádium 0: Tento tumor sa nazýva karcinóm in situ. Inými slovami, karcinóm sa nachádza iba vo vnútornej výstelke (nazývanej mukóza) hrubého čreva alebo konečníka. Väčšina kolorektálneho karcinómu v tomto štádiu sa dá liečiť pomocou polypektómie (odstránenie veľkej časti tkaniva, ktoré sa vyvíja na vnútornej strane steny).
Štádium I: Karcinóm prerástol z vnútornej výstelky (mukózy) a zasiahle svalovú vrstvu hrubého čreva alebo konečníka. Nerozšíril sa do okolitého tkaniva alebo lymfatických uzlín (T1 alebo T2, N0, M0).
Štádium IIA: Karcinóm sa rozšíril cez stenu hrubého čreva alebo konečníka aj do okolitého tkaniva. Nerozšíril sa zatiaľ do okolitých lymfatických uzlín (T3, N0, M0).
Štádium IIB: Karcinóm, ktorý sa rozšíril cez hrubé črevo alebo konečník do okolitých orgánov. Nerozšíril sa zatiaľ do okolitých lymfatických uzlín (T4, N0, M0).
Štádium IIIA: Karcinóm, ktorý prerástol cez vnútornú výstelku alebodo svalovej vrstvy hrubého čreva a do jednej z troch lymfatických uzlín, ale nerozšíril sa do ostatných častí tela (T1 alebo T2; N1, M0).
Štádium IIIB: Karcinóm prerástol do vonkajších tkanív alebo do jednej z troch lymfatických uzlín sa rozšíril mimo krčka maternice a pošvy, ale nerozšíril sa do ostatných častí tela (T3 alebo T4; N1, M0).
Štádium IIIC: Karcinóm (akákoľvek veľkosť), ktorý sa rozšíril do štyroch alebo viacerých lymfatických uzlín, ale nie do vzdialenejších častí tela (akékoľvek T, N2, M0).
Štádium IV: Karcinóm sa rozšíril (metastazoval) do vzdialených častí tela, ako napr. do pečene alebo pľúc (akékoľvek T, akékoľvek N, M1).

Recidíva ochorenia: O recidíve hovoríme, keď sa ochorenie objaví opakovane po tom, čo bolo liečené. Ochorenie možno zistiť v hrubom čreve alebo konečníku, resp. v ďalšej časti tela.

Liečba

Liečba kolorektálneho karcinómu závisí od miesta a rozšírenia ochorenia. Obyčajne tím špecialistov vrátane gastroentorológa, chirurga, onkológa a rádioonkológa pripravia plán liečby spolu s pacientom a jeho rodinou.

Prehľad liečby kolorektálneho karcinómu
Liečba štádia 0 in situ obyčajne pozostáva z odstránenia polypu počas kolonoskopie. Chirurgický zákrok sa vykoná iba vtedy, ak nie je možné úplne odstrániť polyp pomocou polypektómie (ako je to v prípade vilózneho, t.j. chlpatého polypu).

V prípade I. štádia jedinou liečbou je chirurgické odstránenie nádoru.

V prípade II. štádia , lekár môže navrhnúť ožarovanie a chemoterapiu. Rádioterapia sa bežnejšie používa pri karcinóme konečníka a možno ju robiť pred alebo po chirurgickom zákroku. Niekedy Vám Váš lekár môže navrhnúť adjuvantnú (poooperačnú chemoterapiu) aj v tomto štádiu).

Ak je choroba III. štádia a karcinóm sa rozšíril do okolitých lymfatických uzlín, liečba obyčajne zahŕňa chirurgické odstránenie tumoru a následnú chemoterapiu. Aj tu použitie rádioterapie závisí od miesta ochorenia a od toho, či sa karcinóm rozšíril do okolitých tkanín.

Pri v štádiu IV pacient môže ale nemusí mať chirurgický zákrok na odstránenie tumoru v hrubom čreve. Štandardná liečba zahrňuje chemoterapiu. Možno urobiť aj ďalší chirurgický zákrok na odstránenie metastáz do iných orgánov (najmä do pečene), ak je to možné podľa zváženia chirurga-onkológa.

Klinické pokusy experimentálnych liečebných postupov zameraných na zabránenie šírenia zhubného ochorenia do ďalších miest tela alebo na techniky, ktoré znižujú riziko tvorby nových polypov alebo zhubného ochorenia môžu byť tiež alternatívou pre pacientov s rôznymi štádiami kolorektálneho karcinómu. Chirurgický zákrokNajbežnejšou liečbou kolorektálneho karcinómu je chirurgické odstránenie tumoru (nádoru). Môže byť odstránená aj časť zdravého čreva alebo konečníka a mali byť odstránené a histologicky vyšetrené okolité lymfatické uzliny. Kolorektálny chirurgický zákrok vykonávajú onkológovia-chirurgovia-špecialisti.

V niektorých prípadoch pacient možno bude potrebovať kolostomiu, t.j. chirurgicky urobený otvor alebo stómiu cez brucho a črevo, aby sa zabezpečilo vyprázdňovanie tela do sáčku, ktorý nosí pacient. Obyčajne kolostómia je dočasná, ale v niektorých prípadoch môže byť aj trvalá. Pri moderných chirurgických technikách a využití ožarovania a chemoterapie, veľká väčšina pacientov s karcinómom hrubého čreva alebo konečníka nevyžaduje permanentnú kolostómiu.

Vedľajšie účinky chirurgického zákroku zahrňujú bolesť a citlivosť v oblasti operácie. Operácia môže spôsobiť zápchu alebo hnačky, čo obyčajne po istom čase zanikne. U ľudí, ktorí majú kolostomiu, môže dôjsť k podráždeniu otvoru. . Lekár alebo sestra môžu naučiť pacienta ako treba stómiu a okolie ošetrovať a zabrániť infekcii.

Chemoterapia
Chemoterapia je využitie účinných liekov na zničenie nádorových buniek, ktoré možno podávať po chirurgickom zákroku. Podáva sa ako adjuvantná (pooperačná) liečba na odstránenie tzv. mikrometastáz alebo pri metastázach choroby (najčastejšie v pľúcach a pečeni) a dokáže predľžiť prežívanie pacientov. V niektorých prípadoch môže lekár naordinovať chemoterapiu (spolu s ožarovaním) pred chirurgickým zákrokom, aby zmenšil veľkosť tumoru konečníka, zlepšiť možnosti chirurgického zákroku a znížiť možnosť recidívy choroby. Cytostatiká sa podávajú vo forme infúzií priamo do žily, odkiaľ cirkulujú po celom tele, takže chemoterapia môže zabiť okrem nádorových aj zdravé bunky a má za vedľajšie účinky. Dnes Vám Váš onkológ môže predpísať účinnú chemoterapiu a vo forme tabliet. Najbežnejšie podávané chemoterapeutické lieky pri kolorektálnom karcinóme môžu spôsobiť nevoľnosť, zvracanie, hnačku, zápaly ústnej dutiny alebo teploty a pokles krviniek, pri nieektroých druhoch cytostatík aj mravenčanie a tŕpnutie rúk a nôh. Pacienti môžu byť neobyčajne unavení a existuje u nich zvýšené riziko infekcií. Na potlačenie vedľajších účinkov vrátane nutkania na vracanie a hnačky existujú lieky. Ak sú vedľajšie účinky zvlášť ťažké, je možné znížiť dávkovanie liekov alebo oddialiť liečbu. Po chemoterapii obyčajne vedľajšie účinky zaniknú. O tom viac v časti – Zvládanie vedľajších účinkov. V súčastnosti jestvujú lieky, tzv. monoklonálne protilátky, ktoré v kombinácii s chemoterapiou sú úččinnejšie, ako keby sa chemoterapia podávala samotná. Predlžujú prežívanie pacientov so vzdialenými metastázami. Pooperačná liečba týmito preparátmi je ešte len v štádiu klinického skúšania.

Rádioterapia
Rádioterapia využíva vysoko frekvenčné röntgenové lúče na ničenie karcinogenných buniek a bežne sa využíva pri liečbe karcinomu konečníka. Ožarovanie sa môže podávať pred chirurgickým zákrokom (neoadjuvantná terapia) za účelom zmenšenia tumoru, tak, že je ho možné ľahšie odstráni, alebo po chirurgickom zákroku na zničenie zvyšných nádorových buniek (adjuvantná terapia). Chemoterapia sa často podáva s ožarovaním, aby sa zvýšil jeho účinok.

Pri externej (vonkajšej) rádioterapii, röntgenové lúče sa dopravujú priamo do miesta v tele, kde sa nachádza nádor. Liečba ožarovaním sa aplikuje päť dní v týždni a trvá niekoľko týždňov.

V niektorých prípadoch môžu byť prospešné špecializované ožarovacie techniky, ako napr. intraoperačná rádioterapia (vysoká jedna dávka ožarovania podaná počas chirurgického zákroku) alebo branchyterapia (umiestnenie rádioaktívnych zŕn do vnútra tela) pri eliminovaní malých oblastí nádoru, ktoré zostali po chirurgickom zákroku.

Ožarovanie rovnako ako aj chemoterapia poškodzuje zhubné aj zdravé bunky. Vedľajšie účinky závisia od dávkovania a oblasti liečenej časti tela. Bežnými vedľajšími účinkami sú únava, podráždenie kože a poškodenie miesta, kde sa liečba aplikuje, strata chuti do jedla, nutkanie na zvracanie a hnačka. Môže sa vyskytnúť aj krvácanie z konečníka (krvavá stolica) alebo obštrukcia čriev.

Cielená liečba
Cielená liečba je, podobne ako chemoterapia, založená na chemickom základe, ale významný rozdiel medzi nimi spočíva v mechanizme ich účinku. Kým chemoterapia nie je schopná rozlíšiť medzi zdravými a zhubnými rakovinovými bunkami, cielená liečba sa sústreďuje na mechanizmy nádorových buniek a má minimálny vplyv na zdravé bunky. Preto má v porovnaní s chemoterapiou podstatne menej nežiaducich účinkov a vyššiu účinnosť. Najčastejšie sa používa v kombinácii s chemoterapiou.Môže sa však podávať aj samostatne alebo v kombinácii s rádioterapiou.

Cielená liečba atakuje rast nádorov a pomáha aj imunitnému systému bojovať s nádorovým ochorením. Je založená na tzv. monoklonálnych protilátkach, ktoré „blokujú“ rast a rozširovanie rakoviny. Pýtate sa ako? Protilátka sa viaže na špecifické receptory na povrchu nádorovej bunky, čím blokuje prenos signálu a biologické procesy v bunke. Nádor tak prestáva rásť. Týmto mechanizmom protilátky môžu pôsobiť samostatne, ale v kombinácii s chemoterapiou zosilňujú aj jej účinnosť. V praxi to znamená, že ak už určitá chemoterapia u niekoho nezabrala, môže sa v kombinácii s cielenou terapiou stať znova účinnou. V liečbe nádorových ochorení sa preto monoklonálne protilátky často používajú v kombinácii s chemoterapiou.

Cetuximab je účinná látka, používaná v 1. línii liečby rakoviny hrubého čreva a konečníka, ktorá je priamo zameraná na nádorové bunky, respektíve na receptor epidermálneho rastového faktoru (EGF receptor) nádorových buniek.. Ten sa nachádza na povrchu nádorových buniek a má vplyv na vznik a vývoj celého radu nádorových ochorení. Veľmi dôležitú úlohu zohráva aj pri rakovine hrubého čreva a konečníka. Epidermálny rastový faktor (EGF) patrí do rodiny molekúl, ktoré umožňujú nádorovým bunkám rásť. Úlohu epidermálneho rastového faktoru vedci prirovnávajú k procesu, keď naštartujete auto. Keď vložíte kľúč do zámky a otočíte ním, vyšlete elektrický signál, ktorý spustí ďalšie procesy. EGF receptor si pritom môžete predstaviť ako zámok a kľúčom je molekula EGF. Tá vyšle chemický signál a tak „naštartuje“ ďalšie akcie v nádorových bunkách ako napríklad bujnenie a metastázovanie.

Cetuximab je látka, ktorá sa naviaže na EGF receptory, čím blokuje ich funkciu. Tak sa zastavuje rast nádorových buniek a následne dochádza k ich zániku. Blokovaná je pritom aj tvorba nových ciev vyživujúcich nádor a aj vytváranie metastáz.

Cetuximab taktiež stimuluje telu vlastné obranné mechanizmy imunitného systému a zabraňuje tak obnoveniu nádorových buniek, ktoré sú poškodené chemoterapiou alebo ožarovaním, čím prichádza k ich úplnému zničeniu.

Personalizovaná liečba
Personalizovaná cielená liečba v liečbe rakoviny hrubého čreva a konečníka sa stala realitou až po objavení takzvaného KRAS génu, ktorý je bežne prítomný v každej bunke a jeho úlohy, ktorú zohráva v mechanizmoch fungovania nádorovej bunky. Tento gén sa podieľa na regulácii rôznych bunkových procesov, ako napríklad delenie alebo prežívanie bunky. Nebezpečným sa stáva vtedy, ak sa v dôsledku poruchy jeho genetickej štruktúry stane spúšťačom rakovinotvorných procesov.

KRAS gén sa v nádorových bunkách nachádza v dvoch rozdielnych formách, ktoré môžu vo významnej miere prispieť k úspešnosti alebo zlyhaniu terapie: nezmutovaný KRAS gén má asi 65% pacientov(známy aj ako wild type alebo divoký typ), čo je pôvodná forma receptora v nádorovej bunke; zmutovaný KRAS gén má asi 35 % pacientov. V tomto prípade sa KRAS proteín nachádza v permanentne aktívnom stave a komplikuje tak pokusy o zablokovanie rastových mechanizmov vo vnútri bunky.

Ak patríte do skupiny pacientov s nezmutovaným KRAS génom, predpoklad úspešnej liečby monoklonálnou protilátkou cetuximab v kombinácii s chemoterapiou, je pre Vás podstatne vyšší než v prípade iných liečebných postupov. Vďaka dobrej odozve na liečbu sa zvyšuje možnosť chirurgického odstránenia nádoru a jeho metastáz, zlepšuje sa kvalita života, dĺžka prežívania a zvyšujú sa tak aj šance na vyliečenie.

Ak patríte k pacientom so zmutovaným KRAS receptorom – nezúfajte. Váš lekár Vám vďaka testovaniu bude môcť nastaviť liečbu, ktorá bude pre Vás optimálna. Vyhnete sa tak zbytočnej liečbe a s tým súvisiacimi nežiaducimi účinkami.

Mutáciu KRAS receptoru možno zistiť testom z tkaniva nádoru, ktoré sa pacientovi odoberá počas chirurgického zákroku. Doba testovania je približne 7 -10 dní. Čakanie na výsledok však nijako neoddiali Vašu prípadnú ďalšiu pooperačnú liečbu. KRAS sa testuje na štyroch pracoviskách na Slovensku – dve sú v Bratislave, jedno v Martine a jedno v Košiciach . Tento test je pre Vás bezplatný.

Pokročilý kolorektálny karcinóm alebo jeho recidíva
Pokročilý karcinóm, nazývaný tiež metastatický karcinóm, znamená, že sa karcinóm rozšíril do ďalších častí tela. Kolorektálny karcinóm sa môže rozšíriť do vzdialených orgánov, ako napr. do pečene, pľúc, pobrušnice alebo vaječníkov. Na spomalenie šírenia sa choroby možno použiť chemoterapiu, ktorá v mnohých prípadoch dokážu dočasne zmenšiť nádory.

V tomto štádiu chirurgický zákrok obyčajne už nedokáže vyliečiť onkologické ochorenie, ale môže zmierniť blokádu hrubého čreva a ďalšie komplikácie. Chirurgický zákrok možno tiež použiť na odstránenie ďalších orgánov, ktoré sú postihnuté karcinómom a dokáže vyliečiť niektorých pacientov ak sa do jedného orgánu, napr. do pečene rozšírilo iba malé množstvo zhubných buniek.

Chemoterapia a rádioterapia v tomto štádiu iba zriedkavo dokážu vyliečiť zhubné ochorenie, ale pomôžu zmierniť bolesť a ďalšie symptómy.

Liečba zhubného ochorenia, ktoré sa opäť vrátilo (recidíva) závisí od miesta nádoru a zdravotného stavu pacienta. Všeobecne liečba v tomto prípade je tá istá ako pri metastazovanom zhubnom ochorení a zahrňuje rádioterapiu a chemoterapiu. Do úvahy pripadá aj klinická experimentálna liečba.

Otázky lekárovi

Pred chirurgickým zákrokom:

Čo viete nateraz o mojom ochorení?
Aké ďalšie vyšetrenia budete robiť pred chirurgickým zákrokom?
Môžete mi opísať chirurgický zákrok, ktorý ma čaká?
Čo sa chystáte odstrániť? Hrubé črevo? Konečník? Lymfatické uzliny?
Je biopsia súčasť chirurgického zákroku?
Ako skoro po chirurgickom zákroku budem mať výsledky vyšetrení a pevnú diagnózu?
Myslíte, že budem potrebovať kolostómiu(vývod)? Dočasnú alebo trvalú?
Je toto štandardná forma chirurgického zákroku v mojom stave?
Koľkokrát ste úspešne vykonali tento typ operácie?
Kto mi poskytne informácie o tom ako sa mám pripraviť na chirurgický zákrok a pobyt v nemocnici? Ako dlho budem v nemocnici?
Ako budem potláčať bolesť po operácii?

Pri rakovine konečníka:
Mal by som brať ožarovanie a chemoterapiu pred chirurgickým zákrokom karcinomu konečníka?

Po chirurgickom zákroku:

Na čom je založená moja diagnóza – na výsledkoch chirurgického zákroku, správe o biopsii, vo formáte TNM?
Znamená môj karcinóm, že moji pokrvní príbuzní sú viac ohrození na zhubné ochorenia konečníka? Mali by hovoriť so svojim lekárom o vyšetrení?
Akú mám prognózu?
Aké mám možnosti liečby pri mojej diagnóze?
Je štandardná liečba súčasťou klinického pokusu?
Aké sú riziká a toxicita a aký je potenciálny úžitok liečby ?
Akú liečbu vy odporúčate? Kedy navrhujete, aby som začal túto liečbu? Ako dlho sa bude podávať?
Po akom čase môžem ísť späť do práce? Môžem pracovať počas chemoterapie?

Otázky týkajúce sa kolostómie (vývodu)

Odkážete ma na špeciálne trénovanú sestru pri rozhodovaní o najlepšom mieste pre moju kolostómiu a pomoci ako to zvládnuť po chirurgickom zákroku?

Súčasný výskum

Nové poznatky o príčinách kolorektálneho karcinómu pomáhajú výskumným pracovníkom vyvinúť nové liečby a metódy zisťovania, ktoré pomôžu pacientom. Nasledovné liečebné postupy sú ešte v štádiu výskumu v klinických pokusoch a nie sú ešte možno potvrdené alebo momentálne dostupné. Prosím, prediskutujte všetky možnosti stanovenia diagnózy a liečby so svojim lekárom, resp. Požiadajte o ďalší názor špecialistu, ktorý vie o nových liečebných postupoch. Môže Vám byť navrhnutá účasť v klinickom skúšaní.

Kolonoskopia vyšetruje aj lieči

Kolonoskopia je vyšetrovacia a zároveň liečebná metóda, ktorá sa používa od roku 1970. Lekár môže vďaka nej prezrieť pacientovi konečník a hrubé črevo a v prípade potreby bezbolestne odobrať z týchto oblastí vzorky alebo dokonca hneď odstrániť polypy, ktoré by sa mohli zvrhnúť na zhubný nádor.

Ako pracuje kolonoskop
Kolonoskop je prístroj skladajúci sa z hadice, optického aparátu, malých pracovných nástrojov, procesora a obrazovky. Ohybná hadica je zakončená optickým systémom a pracovným kanálom. Lekár ju opatrne zavádza do konečníka a hrubého čreva. Cez optické vlákna v hadici sa dostávajú informácie z čreva do procesoru, kde sa spracúvajú. Výsledkom ¡e presný obraz hrubého čreva, z ktorého lekár rozpozná aj ochorenia, ktoré nemôže zobraziť rôntgenový prístroj. Cez pracovný kanál hadice sa môžu zavádzať do čreva malé nástroje, s ktorých pomocou lekár hneď urobí potrebné zákroky.

Príprava na kolonoskopiu
Pred vyšetrením dostanete presné informácie, ako sa pripraviť. Všeobecne platí, že deň pred ním si dáte na obed posledné ľahké jedlo a odvtedy až do rána budete len piť. Do večera by ste mali vypiť asi štyri litre tekutiny a užiť presnú dávku preháňadla. Kecľže sa budete postupne vyprázdňovať, lepšie je byť doma v pokoji. Deň pred vyšetrením si môžete vziať (po dohode s lekárom) len najnutnejšie lieky. Ak dôsledne nedodržíte odporúčanú prípravu, museli by ste vyšetrenie absolvovať ešte raz. Pritom treba povedať, že kolonoskopia nie je veľmi príjemné vyšetrenie…

Ako prebieha vyšetrenie
Predtým, než sa položíte na vyšetrovací stôl, by ste mali dostať injekciu proti bolesti a na upokojenie. Po celú dobu budete v kontakte s ošetrujúcim personálom. Lekár vám zavedie v polohe na ľavom boku opatrne ohybnú hadicu do konečníka. Bude vás informovať o každom kroku a upozorňovať na to, čo sa bude ďalej diať. Pri vyšetrení pokojne dýchajte, nežuvajte a nehýbte sa. Celé vyšetrenie trvá asi 15 až 20 minút. Po skončení kolonoskopie zostaňte ešte pol hodiny v pokoji. Po injekcii na upokojenie nemôžete celý deň šoférovať auto. Ak vám odstránia polyp, dostanete pokyny o strave a režime v nasledujúcich dňoch.